Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nevedeli sme nič

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň v ekonomike

Americký novinár, spisovateľ a nositeľ Pulitzerovej ceny Tim Weiner nedávno navštívil Slovensko na pozvanie Nadácie Tatra banky a týždenníka Slovak Spectator. Porozprávali sme sa s ním o dejinách CIA, ktorej činnosť novinársky pokrýva.

.vaša kniha o histórii CIA je plná katastrofálnych zlyhaní, opomenutí a nekompetentnosti. Je americká tajná služba skutočne taká zlá?
Musíte si uvedomiť, že Spojené štáty nemali pred rokom 1947 poriadnu zahraničnú spravodajskú službu. Nevedeli sme nič. Amerika vtedy stála pred ohromnou výzvou: zastaviť šírenie komunizmu vo svete. Stalin postupoval naprieč Európou a do toho bola založená CIA. Teraz si predstavte, že vy a ja máme spoločne postaviť vesmírnu loď, ktorá by nás dopravila k planéte Neptún. Mali by sme k dispozícií prakticky neobmedzené finančné zdroje, no museli by sme to urobiť od základov, bez predchádzajúcich skúseností.

.asi by si to vyžadovalo množstvo pokusov a omylov.
A omylov, a omylov, a omylov... Nikto nemal ani poňatie, čo sa deje za železnou oponou. Nemali sme žiadnych špiónov v Rusku ani v Číne.

.na druhej strane, Sovieti mali nemálo agentov priamo vo Washingtone.
Áno, lenže je ľahšie robiť špionáž v otvorenej ako v uzavretej spoločnosti. Takže uznajte diablovi jeho diel zásluh. Už inou otázkou je, či tí agenti dokázali zmeniť smer dejín.      

.držme sa CIA. Ako teda začínali so získavaním informácií?
Po druhej svetovej vojne bola Európa zaplavená utečencami. Mnohí z nich, aby sa uživili, predávali informácie 23-ročným americkým chlapcom, ktorí nehovorili ani len po rusky. Za týchto okolností sa CIA prirodzene stávala obeťou podvodov, vlastnej neskúsenosti či ignorantstva.

.no podľa vašej knihy sa CIA dopúšťala stále rovnakých začiatočníckych chýb aj počas nasledujúcich desaťročí.
To je oprávnená námietka. Lenže nezabúdajte, že napríklad Rusi sa angažovali v špionáži už za Petra Veľkého. Briti ešte pred vládou Alžbety I. Číňania sú v tomto biznise už aspoň 26 storočí, teda od doby, keď Sun-C’ napísal Umenie vojny. CIA existuje len 65 rokov. Iba teraz sa začíname poriadne učiť cudzie jazyky ako arabčinu, čínštinu či urdu.

.ktoré opakované chyby považujete za najzásadnejšie?
Dám vám príklad. V roku 1952 zachytila CIA signály od poľskej odbojovej armády, ktorej iniciálky tvorili náhodou anglické slovo WIN (zvíťaziť). Naša spravodajská služba sa tešila, že táto odbojová armáda začne proti Sovietom bojovať a zvrhne komunizmus. Tak jej CIA začala posielať zbrane a asi 5 miliónov dolárov v zlate. Trvalo to mesiace. Poliaci stále pýtali viac zbraní a viac peňazí, až napokon požiadali o amerického generála, ktorý mal nad Poľskom zoskočiť padákom a viesť povstanie proti Moskve. V tej chvíli začali byť v Pentagóne podozrievaví.

.žiadny WIN neexistoval.
Presne tak, bola to spoločná akcia Sovietov a východonemeckej Stasi. Cez vysielačku sa poďakovali za darčeky, s tým, že zlato použijú na financovanie talianskej komunistickej strany. A to bol koniec WIN.

.nebolo to posledný raz, čo CIA naletela.
Strih o päťdesiat rokov neskôr. V Iraku mala existovať odbojová skupina, vedená Ahmedom Čalabim. CIA bola od nej dlhodobo kŕmená všetkými tými informáciami o zbraniach hromadného ničenia, ktoré Saddám Husajn mal údajne mať k dispozícii. Čo napokon viedlo k tomu, že Spojené štáty krajinu napadli. Bol to podobný omyl ako v tom poľskom prípade. Akurát tentoraz viedol k vojne, ktorá si vyžiadala životy štyroch tisícov amerických vojakov a prinajmenšom 100-tisíc Iračanov. Títo ľudia zomreli čiastočne aj pre tragické zlyhanie úsudku na strane CIA. Ak idete do vojny so zlými spravodajskými informáciami, ľudia umierajú. A presne takto padajú impériá. Teda angažovaním sa v zbytočných vojnách, ktoré sú akurát mrhaním životov a peňazí.

.prečo sa CIA neučí zo svojich chýb?
Ale učí sa. Medzičasom sa naučili po arabsky. Okrem toho, Usáma bin Ládin je mŕtvy, od 11. septembra 2001 nás nenapadli a už nie sme závislí od tajných väzníc, kde by sme informácie získavali mučením.

.vaša kniha sa končí v roku 2007. Zmenilo sa odvtedy niečo podstatné?
Myslím, že CIA za posledných päť rokov urobila pár pôsobivých vecí. Okrem tých, ktoré som spomenul, nám pomohla dostať sa z Iraku a teraz nám pomáha vyviazať sa z Afganistanu.

.tvrdíte, že CIA sa zmenila. Čo také sa Barackovi Obamovi podarilo zmeniť na tajných službách, čo nezvládli iní prezidenti za polstoročie?
Pár vecí, dobrých aj zlých. Napríklad generál Petraeus, ktorý CIA teraz vedie, je skutočný vojenský profesionál (pozn. aut.: rozhovor sa odohral týždeň pred prevalením škandálu okolo generála). Skoncoval s tajnými väznicami. Teroristov teraz namiesto toho zabíjame nepilotovanými lietadlami. Nejde síce o spravodajstvo, ale výsledkom je, že sme už neboli napadnutí.      

.ako ste získali materiál na napísanie knihy?
V roku 1991 bol šéfom CIA Robert Gates. Po páde sovietskeho bloku odtajnil dokumenty z čias Studenej vojny. To bol jeden zdroj. Okrem toho, často som ako novinár v ich centrále, kde robím výskum a rozhovory s ľuďmi.  

.ako to, že vás tam púšťajú?
Najskôr nechceli. No pred 25 rokmi som sa rozhodol, že navštívim Afganistan, ktorý v tom čase okupovali Sovieti. CIA vtedy tamojším povstalcom, ktorí sú, mimochodom, teraz naši nepriatelia, posielala obrovské zásielky zbraní. Oficiálne išlo o tajný program, no bol taký obrovský, že utajiť ho bolo rovnaké, ako snažiť sa zakryť slona vreckovkou. Chcel som o tom písať. Čiže najskôr som zavolal do CIA na ich telefónne číslo 703 462 7778. Povedal som, že idem do Afganistanu a rád by som sa s nimi na túto tému pozhováral. Odvetili mi, že ani náhodou. Po troch mesiacoch som sa z Afganistanu vrátil a doma mi zazvonil telefón.

.cIA?
Chlapík z agentúry sa ma spýtal, ako sa mám a či sa mi v Afganistane páčilo. A chcel tiež vedieť, či neprídem teraz porobiť k nim tie rozhovory. S radosťou som prijal. Lenže hádajte, kto sa snažil robiť rozhovor s kým. Prišiel som do centrály CIA a sedeli tam so mnou štyria analytici, ktorí sa vypytovali ako to v Afganistane vlastne vyzerá, pretože sami tam nikdy neboli. Keď som z tej budovy odchádzal, povedal som si, že zistím, ako toto miesto funguje. Odvtedy ich novinársky pokrývam.

.napísali ste aj knihu o FBI. Funguje táto organizácia lepšie ako CIA?
Práca Federálneho úradu pre vyšetrovanie v oblasti boja proti kriminalite je len jednou stránkou, ktorú vníma verejnosť. Avšak skutočným jadrom činnosti FBI je kontrarozviedka a boj proti terorizmu. Na rozdiel od CIA má FBI policajné právomoci na americkej pôde a môže legálne sledovať amerických občanov. Výhodou FBI je, že ich práca je viac sústredená na domáce záležitosti, kým CIA musí mať prehľad o dianí po celom svete. Okrem toho, FBI musí okrem bezpečnosti chrániť aj občianske slobody. Chcete žiť v bezpečí a súčasne v slobode. Medzi týmito dvomia princípmi existuje napätie a zápas, ktorý sa nikdy nekončí, lebo keby sme naše slobody obetovali bezpečnosti, teroristi by v tej chvíli zvíťazili.          

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite