.škandál, ktorý sa stále celkom neobjasnil, poskytol mnohým materiál na špekulácie. Niektoré logické, iné skôr konšpiračné. Povedzme si fakty: ženatý generál David H. Petraeus udržiaval dlhoročný mimomanželský pomer s istou Paulou Broadwellovou, tiež vojačkou, tiež športovkyňou, tiež ambicióznou a bystrou, no zároveň, ako sa ukázalo, na všetko odhodlanou osobou. David Petraeus to robil napriek tomu, že žije 38 rokov v manželstve s Holly Petraeusovou. So ženou, ktorú si doslova vybojoval.
.vybral si najlepšiu
Začiatkom 70. rokov 20. storočia bola Hollister Knowltonová, dcéra štvorhviezdičkového generála a hlavného veliteľa akadémie vo West Pointe, intelektuálne zdatná a spoločensky obletovaná krásavica. Ctiteľov mala dosť a mohla si medzi nimi vyberať. Okrem toho vedela, čo ju čaká, ak si vezme vojaka. V ozbrojených silách Spojených štátov amerických slúžili jej otec, starý otec i prastarý otec.
V roku 1973 sa energická Holly dala prehovoriť na schôdzku naslepo – a zoznámila sa s kadetom Davidom Petraeusom. Aj on mal povesť jedného z najlepších. David už na vojenskej akadémii prejavoval mimoriadne ambície aj schopnosti. Šport i štúdium, oboje mu šlo na výbornú. Školu ukončil medzi piatimi percentami najúspešnejších absolventov. O niekoľko mesiacov nasledovalo zasnúbenie s Holly. Svadobné oznámenie a fotografiu šarmantnej nevesty uverejnili The New York Times.
Manželstvo s Hollister Knowltonovou neprekvapilo nikoho, kto Davida Petraeusa poznal. Vždy mieril k najvyšším cieľom a aj do manželstva si vybral tú najžiadanejšiu ženu. Zdalo sa, že zároveň získal intelektuálne rovnocennú partnerku, s akou si bude celý život rozumieť.
.ambície, schopnosti, šťastie
Ambície Davida Petraeusa poháňali počas celej kariéry. Vštepil mu ich otec, Sixtus Petraeus, pôvodom Holanďan, námorný kapitán, ktorý sa začiatkom druhej svetovej vojny doplavil do Spojených štátov. David Petraeus od mladých rokov nepoznal odpočinok, pýšil sa, že spáva len niekoľko hodín denne. Každý deň behával dlhé míle, posilňoval a udržiaval sa fyzicky vo forme. Popri pracovných povinnostiach až hltavo čítal – knihy o dejinách, najmä tých vojenských, životopisy, politologické analýzy. Okolie sa čudovalo, kde na to všetko berie energiu.
Dvakrát prežil ťažké zranenie, raz keď ho pri výcviku trafila guľka z pušky spolubojovníka, druhý raz, keď utrpel zlomeninu panvovej kosti pri zoskoku s padákom (na príčine boli technické problémy s výstrojom, nie Petraeusovo zlyhanie).
Únik hrobárovi z lopaty niektorým ľuďom pripomenie ich zraniteľnosť a vráti im pokoru. O tom, či je pokora súčasťou Petraeusovej mentálnej výbavy, sa však dá pochybovať. K jeho zvykom napríklad patrilo hrdé nosenie vyznamenaní. Nerobil to arogantne a ani celkovo sa jeho podriadení nesťažovali, že by sa na nich „vozil“. Hoci od nich žiadal stopercentný výkon, napokon vždy museli uznať, že rovnako náročný – ba vlastne omnoho náročnejší – je v každej minúte každého dňa sám k sebe.
.nadstranícky veliteľ
Časopis Vanity Fair písal o Davidovi Petraeusovi ako o „profesorovi vojny“, v súvislosti s jeho menom sa spomína aj prezývka Kráľ Dávid. Málokedy si niekto dovolil zapochybovať o jeho profesionalite. Patril k obľúbeným vojenským veliteľom už za čias bushovskej administratívy, neupadol do nemilosti ani za Baracka Obamu. Práve naopak. Nepochybne k tomu prispelo aj Petraeusovo presvedčenie, že vysoký vojenský veliteľ sa nemá viazať k politickej strane. Hovorí sa o ňom, že názorovo patrí k umierneným republikánom, voliť však už roky nechodí – aby v praxi demonštroval nadstraníckosť.
Jeho hviezdna chvíľa prišla v Iraku, kde sa stal autorom radikálnej stratégie. Rozhodol, že Irak potrebuje posilnenie americkej vojenskej prítomnosti, a nie naopak. Aktualizoval koncepciu boja proti domácim povstalcom. Využil pri tom ponaučenia získané ešte vo vietnamskej vojne, ale prispôsobil ich aktuálnej situácii. Jeho stratégia bola úspešná, aj keď jej dlhodobý výsledok je stále predmetom debát. No to, v akom stave Američania Irak zanechajú, sa nemôže pripisovať, či už pozitívne, alebo negatívne, len Petraeusovi.
Barack Obama spravil z uctievaného generála šéfa CIA a vyzeralo to ako dobrá voľba. Ktovie, či čakal premenu, ktorá sa pod Petraeusovým vedením s agentúrou stala. CIA je dnes vo väčšej miere militarizovaná. Pre časopis The Nation to povedal Pilip Giraldi, bývalý dôstojník americkej tajnej služby. Tajná služba sa koncentruje menej na zhromažďovanie informácií a väčšmi na zabíjanie teroristov. Má na starosti aj program bezpilotných lietadiel, ktoré útočia na vybrané ciele v problémových oblastiach sveta, napríklad v Pakistane. „CIA je dnes vraždiacou mašinériou,“ povedal Giraldi. Je možné, že od mravčej práce s preosievaním informácií patrí k príčinám debakla v líbyjskom Benghází, kde sa dalo vražde amerického veľvyslanca zabrániť – keby bola CIA spracovala varovné signály tak, ako mala.
.je príčina rezignácie inde?
Aj preto sa dnes musí predtým taký uctievaný starý vojak vyrovnávať s otázkami, či nie je za jeho rezignáciou aj niečo viac ako hanba z odhalenej nevery. Nemusí to byť až taká divoká konšpiračná teória.
Paula Broadwell odhalila vzťah s generálom sama, keď posielala výhražné e-maily inej žene, Jill Kelleyovej. Tá pôsobila ako organizátorka spoločenského života na leteckej základni v Tampe, v štáte Florida. Štyridsaťročná Paula vnímala o tri roky mladšiu Jill ako sokyňu pri boji o Petraeusovu priazeň. Jill Kelley, manželka úspešného chirurga a spoločensky vysoko postavená žena, tvrdí, že s Petraeusom neflirtovala, a Pauline vyhrážky nahlásila Federálnemu úradu pre vyšetrovanie.
FBI zbystrila pozornosť. Nešlo totiž len o morálne, ale aj o bezpečnostné pochybenie. Petraeus sa ako šéf CIA, konajúci v rozpore s morálkou, mohol veľmi pravdepodobne stať cieľom vydierania. To by už hrozil únik supertajných informácií. Či k takému úniku skutočne došlo, to musia vyšetrovatelia ešte stanoviť. Už teraz však FBI hlási, že u Pauly Broadwellovej sa našli informácie, ktoré boli utajeného charakteru a rozhodne u nej nemali čo robiť.
Petraeus riešil situáciu podľa jedných obdivuhodne, podľa iných podozrivo. Odstúpil z postu šéfa CIA. Bol však dôvodom jeho zmysel pre morálku, hoci oneskorene prebudený? Alebo sú príčiny odstúpenia hlbšie? Petraeus si totiž skorou rezignáciou mohol ešte ako-tak zachrániť tvár a – možno – v zákulisí vyjednať, aby sa nezverejnili jeho prípadné profesionálne prešľapy. Nasledujúce týždne môžu ešte priniesť zopár prekvapivých odhalení.
.vybral si najlepšiu
Začiatkom 70. rokov 20. storočia bola Hollister Knowltonová, dcéra štvorhviezdičkového generála a hlavného veliteľa akadémie vo West Pointe, intelektuálne zdatná a spoločensky obletovaná krásavica. Ctiteľov mala dosť a mohla si medzi nimi vyberať. Okrem toho vedela, čo ju čaká, ak si vezme vojaka. V ozbrojených silách Spojených štátov amerických slúžili jej otec, starý otec i prastarý otec.
V roku 1973 sa energická Holly dala prehovoriť na schôdzku naslepo – a zoznámila sa s kadetom Davidom Petraeusom. Aj on mal povesť jedného z najlepších. David už na vojenskej akadémii prejavoval mimoriadne ambície aj schopnosti. Šport i štúdium, oboje mu šlo na výbornú. Školu ukončil medzi piatimi percentami najúspešnejších absolventov. O niekoľko mesiacov nasledovalo zasnúbenie s Holly. Svadobné oznámenie a fotografiu šarmantnej nevesty uverejnili The New York Times.
Manželstvo s Hollister Knowltonovou neprekvapilo nikoho, kto Davida Petraeusa poznal. Vždy mieril k najvyšším cieľom a aj do manželstva si vybral tú najžiadanejšiu ženu. Zdalo sa, že zároveň získal intelektuálne rovnocennú partnerku, s akou si bude celý život rozumieť.
.ambície, schopnosti, šťastie
Ambície Davida Petraeusa poháňali počas celej kariéry. Vštepil mu ich otec, Sixtus Petraeus, pôvodom Holanďan, námorný kapitán, ktorý sa začiatkom druhej svetovej vojny doplavil do Spojených štátov. David Petraeus od mladých rokov nepoznal odpočinok, pýšil sa, že spáva len niekoľko hodín denne. Každý deň behával dlhé míle, posilňoval a udržiaval sa fyzicky vo forme. Popri pracovných povinnostiach až hltavo čítal – knihy o dejinách, najmä tých vojenských, životopisy, politologické analýzy. Okolie sa čudovalo, kde na to všetko berie energiu.
Dvakrát prežil ťažké zranenie, raz keď ho pri výcviku trafila guľka z pušky spolubojovníka, druhý raz, keď utrpel zlomeninu panvovej kosti pri zoskoku s padákom (na príčine boli technické problémy s výstrojom, nie Petraeusovo zlyhanie).
Únik hrobárovi z lopaty niektorým ľuďom pripomenie ich zraniteľnosť a vráti im pokoru. O tom, či je pokora súčasťou Petraeusovej mentálnej výbavy, sa však dá pochybovať. K jeho zvykom napríklad patrilo hrdé nosenie vyznamenaní. Nerobil to arogantne a ani celkovo sa jeho podriadení nesťažovali, že by sa na nich „vozil“. Hoci od nich žiadal stopercentný výkon, napokon vždy museli uznať, že rovnako náročný – ba vlastne omnoho náročnejší – je v každej minúte každého dňa sám k sebe.
.nadstranícky veliteľ
Časopis Vanity Fair písal o Davidovi Petraeusovi ako o „profesorovi vojny“, v súvislosti s jeho menom sa spomína aj prezývka Kráľ Dávid. Málokedy si niekto dovolil zapochybovať o jeho profesionalite. Patril k obľúbeným vojenským veliteľom už za čias bushovskej administratívy, neupadol do nemilosti ani za Baracka Obamu. Práve naopak. Nepochybne k tomu prispelo aj Petraeusovo presvedčenie, že vysoký vojenský veliteľ sa nemá viazať k politickej strane. Hovorí sa o ňom, že názorovo patrí k umierneným republikánom, voliť však už roky nechodí – aby v praxi demonštroval nadstraníckosť.
Jeho hviezdna chvíľa prišla v Iraku, kde sa stal autorom radikálnej stratégie. Rozhodol, že Irak potrebuje posilnenie americkej vojenskej prítomnosti, a nie naopak. Aktualizoval koncepciu boja proti domácim povstalcom. Využil pri tom ponaučenia získané ešte vo vietnamskej vojne, ale prispôsobil ich aktuálnej situácii. Jeho stratégia bola úspešná, aj keď jej dlhodobý výsledok je stále predmetom debát. No to, v akom stave Američania Irak zanechajú, sa nemôže pripisovať, či už pozitívne, alebo negatívne, len Petraeusovi.
Barack Obama spravil z uctievaného generála šéfa CIA a vyzeralo to ako dobrá voľba. Ktovie, či čakal premenu, ktorá sa pod Petraeusovým vedením s agentúrou stala. CIA je dnes vo väčšej miere militarizovaná. Pre časopis The Nation to povedal Pilip Giraldi, bývalý dôstojník americkej tajnej služby. Tajná služba sa koncentruje menej na zhromažďovanie informácií a väčšmi na zabíjanie teroristov. Má na starosti aj program bezpilotných lietadiel, ktoré útočia na vybrané ciele v problémových oblastiach sveta, napríklad v Pakistane. „CIA je dnes vraždiacou mašinériou,“ povedal Giraldi. Je možné, že od mravčej práce s preosievaním informácií patrí k príčinám debakla v líbyjskom Benghází, kde sa dalo vražde amerického veľvyslanca zabrániť – keby bola CIA spracovala varovné signály tak, ako mala.
.je príčina rezignácie inde?
Aj preto sa dnes musí predtým taký uctievaný starý vojak vyrovnávať s otázkami, či nie je za jeho rezignáciou aj niečo viac ako hanba z odhalenej nevery. Nemusí to byť až taká divoká konšpiračná teória.
Paula Broadwell odhalila vzťah s generálom sama, keď posielala výhražné e-maily inej žene, Jill Kelleyovej. Tá pôsobila ako organizátorka spoločenského života na leteckej základni v Tampe, v štáte Florida. Štyridsaťročná Paula vnímala o tri roky mladšiu Jill ako sokyňu pri boji o Petraeusovu priazeň. Jill Kelley, manželka úspešného chirurga a spoločensky vysoko postavená žena, tvrdí, že s Petraeusom neflirtovala, a Pauline vyhrážky nahlásila Federálnemu úradu pre vyšetrovanie.
FBI zbystrila pozornosť. Nešlo totiž len o morálne, ale aj o bezpečnostné pochybenie. Petraeus sa ako šéf CIA, konajúci v rozpore s morálkou, mohol veľmi pravdepodobne stať cieľom vydierania. To by už hrozil únik supertajných informácií. Či k takému úniku skutočne došlo, to musia vyšetrovatelia ešte stanoviť. Už teraz však FBI hlási, že u Pauly Broadwellovej sa našli informácie, ktoré boli utajeného charakteru a rozhodne u nej nemali čo robiť.
Petraeus riešil situáciu podľa jedných obdivuhodne, podľa iných podozrivo. Odstúpil z postu šéfa CIA. Bol však dôvodom jeho zmysel pre morálku, hoci oneskorene prebudený? Alebo sú príčiny odstúpenia hlbšie? Petraeus si totiž skorou rezignáciou mohol ešte ako-tak zachrániť tvár a – možno – v zákulisí vyjednať, aby sa nezverejnili jeho prípadné profesionálne prešľapy. Nasledujúce týždne môžu ešte priniesť zopár prekvapivých odhalení.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.