Fantastické knižky, vynikajúce filmy a hudbu ani nepripomínajme, niektoré subžánre metalu bez Severu akoby neexistovali. Nejde len o menšinové veci, ani o intelektuálne a umelecké vyčíňania skúmajúce hranice diváckej/čitateľskej/poslucháčskej trpezlivosti, ale o diela/produkty, ktoré sú osobité, je v nich teda čosi, čo je len tam, na Severe, a nie inde, a zároveň sú vnímateľné kdekoľvek vo svete.
Čítali sme Švéda Johna Ajvide Lindqvista, ktorý sa najprv v románe Nech vojde ten pravý pohral s upírskou tematikou takým spôsobom, ako to neurobil nikto iný, potom to isté skúsil so zombie v románe Čo s nemŕtvymi. Čítali sme Švéda Stiega Larssona, ktorý trilógiou Millenium vrátil tradičnú literárnu detektívku/kriminálku/triler na ihrisko najprudšieho mainstreamu. A už tu máme ďalšieho. Volá sa Jo Nesbø, je Nór a sú ho plné kníhkupectvá. Podobne ako v Larssonovom prípade, aj teraz si na svoje prídu predovšetkým sviatoční čitatelia „beletrie o zločine“ a podobne, ako v Larssonovom a Lindqvistovom prípade, aj u Nesbøa ide o čitateľov, u ktorých to, že sú čitatelia, neznamená iba to, že sú gramotní. Naopak. Nesbø je síce žánrový spisovateľ, ale s literárnym presahom.
S Larssonom a Lindqvistom ho spája i to, že sa podľa neho nakrútil film. Zatiaľ jeden, nórsko-dánsko-nemecký, Lovci hláv, podľa rovnomenného románu, ktorý sa práve dostáva do našich kín. Film je úspešný, je už takmer isté, že si ho Američania nakrútia znova. Ako si nakrútili Lindqvista a Larssona.
S tým sa nedá nič robiť, iné je smutné, a to fakt, že ak na Lovcov hláv do kina nepríde dosť Slovákov, môže to byť aj preto, že ten film je už u nás dostupný na DVD. A možno je to dobre, aspoň si svojich divákov určite nájde.
Čítali sme Švéda Johna Ajvide Lindqvista, ktorý sa najprv v románe Nech vojde ten pravý pohral s upírskou tematikou takým spôsobom, ako to neurobil nikto iný, potom to isté skúsil so zombie v románe Čo s nemŕtvymi. Čítali sme Švéda Stiega Larssona, ktorý trilógiou Millenium vrátil tradičnú literárnu detektívku/kriminálku/triler na ihrisko najprudšieho mainstreamu. A už tu máme ďalšieho. Volá sa Jo Nesbø, je Nór a sú ho plné kníhkupectvá. Podobne ako v Larssonovom prípade, aj teraz si na svoje prídu predovšetkým sviatoční čitatelia „beletrie o zločine“ a podobne, ako v Larssonovom a Lindqvistovom prípade, aj u Nesbøa ide o čitateľov, u ktorých to, že sú čitatelia, neznamená iba to, že sú gramotní. Naopak. Nesbø je síce žánrový spisovateľ, ale s literárnym presahom.
S Larssonom a Lindqvistom ho spája i to, že sa podľa neho nakrútil film. Zatiaľ jeden, nórsko-dánsko-nemecký, Lovci hláv, podľa rovnomenného románu, ktorý sa práve dostáva do našich kín. Film je úspešný, je už takmer isté, že si ho Američania nakrútia znova. Ako si nakrútili Lindqvista a Larssona.
S tým sa nedá nič robiť, iné je smutné, a to fakt, že ak na Lovcov hláv do kina nepríde dosť Slovákov, môže to byť aj preto, že ten film je už u nás dostupný na DVD. A možno je to dobre, aspoň si svojich divákov určite nájde.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.