Killers: Battle Born (Universal)
Americká skupina Killers svojím novým albumom Battle Born ukazuje, aký je rozdiel medzi tým, keď sa vám podarí skladať hity a keď z toho lezú len tuctové pesničky. Pred štyrmi rokmi kapela nahrala cenený album Day and Age, na ktorom jej skladateľský líder Brandon Flowes ukázal, že vie písať nápadité poprockové pesničky so silnými melódiami. Spomínate si napríklad na hit Human? Na predošlých albumoch Killers vcelku úspešne revidovali estetiku 80. rokov, ktorú sa im podarilo preniesť do súčasnosti. Battle Born je tiež retro, ale ich fascinácia ôsmou dekádou na novinke akosi nefunguje. Väčšina z trinástich piesní sa síce tvári hitovo, no v skutočnosti znie instatne a tuctovo ako stokrát vypratá handra na podlahu a miestami znie ako Michal David. Brrrr...
2/5
.peter Bálik
Michal Prokop & Framus Five: Sto roků na cestě (Joe´s Garage, 2012.)
Trvalo to síce šesť dlhých rokov, než Michal Prokop prišiel s novinkou Sto roků na cestě, čakanie sa však vyplatilo. Vopred je dobré varovať všetkých milovníkov najžhavejších trendov, Michal Prokop a jeho rokmi preverení spolupracovníci sa držia toho, čo im ide najlepšie: rockového pesničkárstva s veľkým dôrazom na básnivé a súčasne zrozumiteľné texty Pavla Šruta. Vrcholom je bilančná pieseň Sto roků samoty, dotýkajúca sa tak toku času („Nemysli na ráno / na stolcích ZADÁNO / cedulka hlásí / Jak se máš? A co ty? / Sto roků samoty / a řídnou vlasy“), ako aj životných strát rovnako, ako napríklad „skoumalovský“ Kartáček na zuby. Framus sú vo vrcholnej forme, pochvalu si zaslúži gitarista Luboš Andršt aj huslista Jan Hrubý. Je to album, za ktoré sa Prokop ani jeho kolegovia vôbec nemusia hanbiť.
3/5
.josef Rauvolf
My Dying Bride: A Map Of All Our Failures (PEACEVILLE RECORDS)
Fanúšikovia najtemnejších gitarových tónov sa ani nestačili spamätať z parádnej nádielky od amerických klasikov Evoken, ktorí na svojom albume Atra Mors predvádzajú skutočne prvotriedny funeral doom a už je tu jedenásty radový album žánrovej legendy z britského Yorkshire. Moja zomierajúca nevesta na novinke ozdobenej veľmi štýlovým obalom dokazuje, prečo aj 20 rokov od vydania debutového štúdiového počinu fascinuje celé zástupy pochmúrnej mládeže i melancholických tridsiatnikov. Aaron Stainthorpe opäť raz čaruje svojím zlomeným, utrápeným vokálom nad umne zaranžovaným zhudobneným smútkom, úzkosťou a beznádejou. Album je ako stvorený na upršané jesenné večery, keď zvykneme premýšľať, čo sa v priebehu roka podarilo a v čom sme, naopak, úplne zlyhali.
4/5
.rudi Rus
Hedningarna: & (Label Hedningarna)
A je tu znova. Skupina Hedningarna (Pohania). Ťahúň švédskej world music. Mali by ju prelustrovať aj metalisti, najmä tí, ktorí žijú v domnienke, že inovácia škandinávskeho folklóru je výlučnou doménou viking metalového impéria. Obzvlášť tvorbu Hedningarny z rokov 1989 až 1994. Pritom nie je metalová. Ale pri troške fantázie by sa tak mohla chápať. Na albume & sa zmenila. Chvíľami pribudol miligram popu, chvíľami burleskná roztopašnosť, čo by asi rigorózny metalový ťažkotonážnik hodnotil ako príklon ku komerčnému odvaru. No zostali originálne aranžérske finesy archaických hudobných nástrojov – huslí hardanger, moraharpa, nyckelharpa, ktoré jej dodávajú starodávnosť. Noc, hviezdy, vatra, vôňa lesa, pečeného mäsa, medoviny a k tomu skladby ako Torget, Soppan, to by bolo úžasné! Pohanské tance s vážnosťou Asterixa a Obelixa.
4/5
.miro Potoček
Americká skupina Killers svojím novým albumom Battle Born ukazuje, aký je rozdiel medzi tým, keď sa vám podarí skladať hity a keď z toho lezú len tuctové pesničky. Pred štyrmi rokmi kapela nahrala cenený album Day and Age, na ktorom jej skladateľský líder Brandon Flowes ukázal, že vie písať nápadité poprockové pesničky so silnými melódiami. Spomínate si napríklad na hit Human? Na predošlých albumoch Killers vcelku úspešne revidovali estetiku 80. rokov, ktorú sa im podarilo preniesť do súčasnosti. Battle Born je tiež retro, ale ich fascinácia ôsmou dekádou na novinke akosi nefunguje. Väčšina z trinástich piesní sa síce tvári hitovo, no v skutočnosti znie instatne a tuctovo ako stokrát vypratá handra na podlahu a miestami znie ako Michal David. Brrrr...
2/5
.peter Bálik
Michal Prokop & Framus Five: Sto roků na cestě (Joe´s Garage, 2012.)
Trvalo to síce šesť dlhých rokov, než Michal Prokop prišiel s novinkou Sto roků na cestě, čakanie sa však vyplatilo. Vopred je dobré varovať všetkých milovníkov najžhavejších trendov, Michal Prokop a jeho rokmi preverení spolupracovníci sa držia toho, čo im ide najlepšie: rockového pesničkárstva s veľkým dôrazom na básnivé a súčasne zrozumiteľné texty Pavla Šruta. Vrcholom je bilančná pieseň Sto roků samoty, dotýkajúca sa tak toku času („Nemysli na ráno / na stolcích ZADÁNO / cedulka hlásí / Jak se máš? A co ty? / Sto roků samoty / a řídnou vlasy“), ako aj životných strát rovnako, ako napríklad „skoumalovský“ Kartáček na zuby. Framus sú vo vrcholnej forme, pochvalu si zaslúži gitarista Luboš Andršt aj huslista Jan Hrubý. Je to album, za ktoré sa Prokop ani jeho kolegovia vôbec nemusia hanbiť.
3/5
.josef Rauvolf
My Dying Bride: A Map Of All Our Failures (PEACEVILLE RECORDS)
Fanúšikovia najtemnejších gitarových tónov sa ani nestačili spamätať z parádnej nádielky od amerických klasikov Evoken, ktorí na svojom albume Atra Mors predvádzajú skutočne prvotriedny funeral doom a už je tu jedenásty radový album žánrovej legendy z britského Yorkshire. Moja zomierajúca nevesta na novinke ozdobenej veľmi štýlovým obalom dokazuje, prečo aj 20 rokov od vydania debutového štúdiového počinu fascinuje celé zástupy pochmúrnej mládeže i melancholických tridsiatnikov. Aaron Stainthorpe opäť raz čaruje svojím zlomeným, utrápeným vokálom nad umne zaranžovaným zhudobneným smútkom, úzkosťou a beznádejou. Album je ako stvorený na upršané jesenné večery, keď zvykneme premýšľať, čo sa v priebehu roka podarilo a v čom sme, naopak, úplne zlyhali.
4/5
.rudi Rus
Hedningarna: & (Label Hedningarna)
A je tu znova. Skupina Hedningarna (Pohania). Ťahúň švédskej world music. Mali by ju prelustrovať aj metalisti, najmä tí, ktorí žijú v domnienke, že inovácia škandinávskeho folklóru je výlučnou doménou viking metalového impéria. Obzvlášť tvorbu Hedningarny z rokov 1989 až 1994. Pritom nie je metalová. Ale pri troške fantázie by sa tak mohla chápať. Na albume & sa zmenila. Chvíľami pribudol miligram popu, chvíľami burleskná roztopašnosť, čo by asi rigorózny metalový ťažkotonážnik hodnotil ako príklon ku komerčnému odvaru. No zostali originálne aranžérske finesy archaických hudobných nástrojov – huslí hardanger, moraharpa, nyckelharpa, ktoré jej dodávajú starodávnosť. Noc, hviezdy, vatra, vôňa lesa, pečeného mäsa, medoviny a k tomu skladby ako Torget, Soppan, to by bolo úžasné! Pohanské tance s vážnosťou Asterixa a Obelixa.
4/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.