To finále, to bola paráda. Afroameričan proti mormónovi. Černochov je v USA okolo 12 percent. Mormónov 1,7 percenta. Fantázia! Dvaja príslušníci menšín vo finále o miesto najsilnejšieho muža najsilnejšej krajiny. Niečo, čo dokazuje silu Ameriky, čím celému svetu ukazuje, že napriek rôznym analýzam, napriek zástupom závistlivcov, ktorí nevedia spracovať svoju žiarlivosť voči zaslúženému úspechu, napriek moderným a hipsterským (stále neviem, čo toto slovo znamená, ale znie fajn hipstersky) sprisahaneckým teóriám, stále je to krajina, kde funguje americký sen, kde sa stretáva celý svet a ľudia tam majú podmienky, o akých sa môže ostatným len snívať. Vie si niekto predstaviť, ža by naši francúzski kamaráti do finále poslali Alžírčana s grékokatolíkom? Či Nemci Turka s pravoslávnym? No a my Róma s Židom? A nielen to, až do konca by sa nevedelo, kto vyhrá, ľudia by sa hrnuli do volebných miestností a aj keď jeden z kandidátov by bol miláčikom všetkých celebrít, ten príslušník menšiny ani nie s dvojpercentným zastúpením by bol pre neho vážnym súperom? To je dôvod na optimizmus, keď si tí najsilnejší dokážu ctiť minoritu natoľko, že si ju bez predsudkov volia na tie najdôležitejšie posty. Iste, určite už podaktorí vedia, že Obama je beloch, určite sa nájdu aj ľudia s titulom, ktorí by to tvrdili aj do kamery a určite by filmári formátu Michaela Moora dokázali taký film dostať aj na Oscara. Realita je ale iná, oveľa lepšia a tým aj nudnejšia pre senzáciechtivú zemeguľu. Mňa prosto tento súboj povznášal ako voda v Salt Lake pri hlavnom meste mormónov, v ktorej som sa okúpal počas cesty po USA. Neponoríte sa, ani keby ste chceli. A aj vďaka týmto prezidentským voľbám verím, že rovnako neponorí závistlivý zvyšok sveta Ameriku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.