Chlapec volal s mamou a v jeho hlase bolo cítiť smútok. Keď dohovoril, vytiahol vrecko s lepidlom, párkrát si potiahol a pozrel sa na mňa veľkými, krásnymi, smutnými očami. Odvtedy sme zostali priatelia. Keď potom prišiel filmový štáb z Česka nakrúcať dokument o mojom živote tu v Nepále, nastal čas nasnímať aj túto pouličnú stránku mojho života tu. Napriek tomu, že thamelským chlapcom nikto šancu nedáva a všetci špecialisti na túto problematiku tvrdia, že je nemožné jednak ich na liečenie dostať, a potom ich tam udržať a už vôbec nie trvalo im pomôcť, podarilo sa mi zachrániť už dvoch chalanov. Už dva roky sú bez lepidla, podstúpili liečenie, a teraz sa učia za kuchárov. Keď som sa pozerala na Sumana, mojho pouličného kamaráta, bolo mi jasné, že on šancu má. Ale podnet vždy musí prísť z ich strany, a tak som mlčala. Nakrúcali sme dokument a po tom, čo sme thamelských chlapcov nakrúcali celú noc, ako žijú, čím sa živia a aký to ma na nich dopad, sľúbila som im, že im kúpime nové oblečenie. Ich šaty boli komplet dotrhané a úplne čierne od špiny. Každý z nich dostal igelitku s novými vecami, ktoré si sami vybrali na trhu ( prevládali tričká Angry Birds). Potom nás zatiahli do verejných umyvární – chceli sa najprv osprchovať, kým si to na seba oblečú. Prvý sa osprchoval Suman a kým sme čakali na ostatných, sadli sme si na lavičku a kecali. Štáb obďaleč točil nejaké zábery nádvoria a vtedy sa to stalo. Suman sa na mňa pozrel a povedal: prosím, pomôž mi. Zober ma preč odtiaľto. Vyrazilo mi to dych. Nikto znich ma nikdy takto priamo nepožiadal. To už si kamera všimla, že na lavičke sa niečo deje a začali nás točiť. Chlapec si to nevšimol. Alebo mu to bolo jedno. Práve sa mu menil život. Si ochotný byť dva roky zavretý na liečení? – pýtam sa ho. Prikyvuje. Chceš sa učiť a pracovať? Ok, tak poď. Hneď dnes. Jeho oči sa zalejú slzami a silno ma objíme. Režisérka plače a vo vzduchu visí veľmi silná energia. Už je to mesiac. Suman (ktorý sa v skutočnosti volá Kamal, pouličné deti si vždy vymyslia falošné mená, aby ich nikto nemohol identifikovať) je na liečení už mesiac a darí sa mu výborne. Zatiaľ je tam na dobré slovo, sľúbili sme šéfovi, že zoženieme na jeho pobyt sponzora. Treba mu 60 eur mesačne. Ak niekto chcete adoptovať na diaľku 16-ročného feťáka, ktorý ako jeden z mála mal tú odvahu sám od seba z tej pseudoreality vykročiť, urobíte veľmi dobre. Dáte niekomu svetlo do života.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.