Keď sa Tomáš Ulej nedávno predstavil v košickom Artfore, dostal zaslúžený potlesk. Jeho debut Ale sa označuje ako súbor aforizmov. Autor v debate zapochyboval, či je aforizmus čistý žáner s jednoznačnou definíciou. Ulejove útvary – často iba dvojslovné, majú niekedy dlhší nadpis než sú samy. Tomáš Janovic, ktorého Ulej uznáva ako najlepšieho v slovenskej aforistike, hovorí v prípade Ale o zbierke aforizmov a epigramov. V každom prípade sú to sentencie, s rýmami i bez nich („Za dobrotu/ – na Golgotu.“), týkajú sa súkromia človeka, občianskych i nadčasových tém („Lenivosť si ty:/ premôžeš ju,/ len ak sa premôžeš.“) Hra so slovami, ich tvarmi i sémantikou – to tvorí Ulejovu výpoveď; raz krutú, inokedy úsmevnú. „Síce Ulej, no nie Vypi.“ Aj takto si dokáže autor uťahovať zo seba i z iných – s humorom a iróniou. „ALE je slovenská bodka“ – to by vari stačilo na vcelku dôkladnú charakteristiku časti slovenských občanov. Alebo: „Slovenská konštanta/ Všetko je nám jedno.“ Texty si treba prečítať. Podľa autora sa to dá za desať minút, pri pulte v kníhkupectve. Kniha je bohatá na ilustrácie, ktoré nie sú len ilustráciami, lebo výtvarníčke Kataríne Slaninkovej sa podarilo vytvoriť popri Ulejových veršoch akoby ďalší text. Tomáš Ulej (1987), novinár, je v súčasnosti vysokoškolským pedagógom a debutantom – autorom úspešnej knihy, ktorá vyšla ako 1. zväzok edície Literárny cirkus.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.