Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Päť hviezdičiek Róberta Gregora

.časopis .hudba

Enzo Avitabile: Black Tarantella (Black Tarantella – CNI Music, 2012)

Počas mojej redaktorskej činnosti aj pôsobenia v šoubiznise  ma okolnosti prinútili hudbu nielen počúvať, ale sa nad ňou aj zamýšľať. Z intenzívne prežitých posledných troch dekád sa mi páči niekoľko stovák albumov, za historické však považujem  len niektoré z nich. Moju orientáciu určite ovplyvnili Clash a ich London Calling, hypnotické počiny severanov Hedningarna a Aziatky menom Sainkho, alebo neskoršie projekty Manu Chaoa.  Tentoraz si však zoberieme pod drobnohľad niečo súčasnejšie.
Ak mám prihliadať na podstatné kritériá, ktorými sú pesničkovo vyrovnaný album, osobitý prístup a najmä celková atmosféra diela, tak to bude tentoraz tohtoročný titul od 57-ročného speváka, saxafonistu a skladateľa Enzo Avitabileho z Neapolu. Tento pán prešiel počas svojej kariéry rôznorodými obdobiami, ovplyvnenými funkom, až po svojrázne spracovanie svojich piesní s viacčlennou partiou bubeníkov na drevených sudoch, ktorí sa nazývali Bottari.
Jeho posledný sólový počin je charakteristický spoluprácou tak s talianskymi, ako i s umelcami svetového formátu, čo umocňuje jeho univerzálnosť. Na albume sa nachádzajú duety, znejúce skôr ako dialógy, napríklad s Bobom Geldofom alebo Davidom Crosbym, so Senegalčanom Daby Tourem, alžírskym spevákom Idirom, a z plejády talianskych hudobníkov spomeniem mená ako Pino Danielle, s ktorým už viackrát spolupracoval aj v minulosti, alebo Franca Battiata, uznávaného speváka ešte staršej generácie. Vrcholom albumu je  nové spracovanie najväčšieho hitu Enza Avitabileho, ešte zo  70. rokov, s názvom Soul Express. Chytľavá melódia a funky rytmus je tu doplnený o zvuk špecifického afrického hudobného nástroja kory, ktorého sa zhostil majster v tejto oblasti Malijčan Toumani Diabate. Texty sú na obale albumu vyznačené dvojjazyčne, čo umocňuje pocit, že jeho posolstvo je  určené všetkým ľuďom bez predsudkov. Hudba by mala byť univerzálnym jazykom a rozdiel by sme všetci mali chápať len v dialekte.  Nie, nemám napočúvanú taliansku scénu a dá sa povedať, že ani ju bežne nepočúvam. Ale tento album ma baví náladou a posolstvom, v ktorom je niečo nadčasové. Ten pocit zachytíte, len keď si ho dáte do svojho prehrávača.

Róbert Gregor je  riaditeľ vydavateľstva Gregor Agency – G. A. Records a agentúry Slovakia Concerts)
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite