Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bond po Bondovi

.juraj Malíček .časopis .film

Skyfall, dvadsiata tretia oficiálna bondovka, tak dôsledne predstiera, že je dobrým filmom, až recenzent riskuje, že sa celkom znemožní, keď bude tvrdiť, že nie je.

.diváci i kritika sa vzácne zhodujú, že nový Bond je výborný film, nadmieru remeselne zvládnutý, moderný a zároveň úctivý k tradícii, nápadný akčný spektákel, ktorý však má čo ponúknuť aj náročnejšiemu divákovi, nech už sa ten čudák skrýva, kde chce. Ambicióznejšiu bondovku sme tu ešte nemali, akurát to už nie je normálny, zábavný film, ale film tak veľmi uviaznuvší v mýte o bondovskej veľkosti a dôležitosti, až je zrazu celkom jedno, čo sa v ňom udeje, aký príbeh sa rozpráva a prečo sa rozpráva.
Zároveň však, ak by sme vypovedali čosi konkrétne z príbehu, čosi, čo sa tam skutočne stane, divák príde o jediné prekvapenie, ktoré mu film dokáže ponúknuť. Nedá sa však nespoilerovať, lebo funkčnosť či nefunkčnosť Skyfallu ako príbehu je priamo úmerná tomu, o čom film je a o čom chce byť. O čom? O zrode legendy. O Bondovi, ktorý sa z bezmenného agenta stal jednou z najdôležitejších popkultúrnych ikon.
Muž bez osobnosti, muž s diagnózou namiesto charakteru. Špión, milovník, vrah, značka. Jeho filmové dobrodružstvá sa stali rituálmi. Variáciami toho istého, sledom významovo preťažených sekvencií, ktoré znamenajú aj čosi iné, ako bezprostredne vidíme. Pretrepať, nemiešať, a tak ďalej a keď už sa Bond stal svojou vlastnou karikatúrou, Pierca Brosnana vystriedal Daniel Craig a bondovský kult sa začal budovať odznova. Lenže už nie spontánne, od filmu k filmu, ale účelovo. Preto sú Craigove bondovky pokračovaniami, ale najmä sú novým začiatkom, reštartom, skúma sa v nich, ako sa z Jamesa Bonda stala tá mytologická postava, ktorú poznáme a milujeme.
O tom je tretí Craigov Bond. On o nás vie, o svojich divákoch, akoby nás videl, on vie, že sa dívame, a preto koná a vraví tak, aby nás uspokojil, a nie tak, akoby sa na fikciu patrilo – bez ohľadu na diváka. Fanúšik a znalec je potom ukrátený o čosi, čo bolo pre bondovky typické:  autentické dobrodružstvo, napínavý film, ktorý dokáže prekvapiť. Po úvodnej štvrťhodinke presne vie, čo sa stane, prečo sa to stane a čo to znamená. Nasledujú takmer dve hodiny síce značkovej, ale nudy, v ktorých bude naplnená schéma. Čo sa má stať, to sa stane.
Rozmenený na drobné je Skyfall fantastický, má záporáka porovnateľného iba s Blofeldom, ba čo viac, lepšieho. Má hrdinu, ktorý nesie na pleciach celú váhu sveta, agenta za zenitom, hnaného čistou vôľou. Má Q, má M, má tretiu zo zásadných epizódnych bondovských postáv, jej meno nepovieme, kto vie, vie, kto nevie, toho nový Bond môže skutočne nadchnúť a azda i prekvapiť.
Režisér Sam Mendes (Americká krása, Cesta do zatratenia, Mariňák, Núdzový východ), dosiaľ nenakrútil slabý film, vzišiel z divadla, a preto sa vždy v jeho filmoch hrá v dramatickom zmysle toho slova, a to aj vtedy, keď nie je čo hrať. Jeho filmy stoja na funkčnej výprave, celkom slúžiacej stvárňovanej látke, opäť divadelný princíp, kamera hrá aktívneho diváka, a jeho filmy precízne znejú – hudba, ruchy, všetko v pragmatickej zhode. Filmársky je to asi radosť, lenže všetko je to vlastne nanič, lebo nový Bond je len taká sofistikovaná samohana. Sex bez príbehu? Načo to komu je?

Autor je spolupracovník .týždna.

Skyfall, 2012, USA, 143 min., Réžia: Sam Mendes, Hrajú: Daniel Craig, Judi Dench, Ralph Fiennes, Javier Bardem.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite