Bola to odpoveď plná trpkosti zo skúseností s podrazáckou a všeobecne nečistou slovenskou politikou. Jeden z najtrpkejších zážitkov bolo pre Ivetu Radičovú odvolávanie jej vlády. A tam odzneli tie dojemné slová. „Odvolávanie mojej vlády trvalo trinásť hodín a padli tam vyjadrenia, ktoré musím označiť za štvrtú cenovú skupinu, a tak som si musela položiť otázku: „Čo som komu urobila? Koľko toho ešte budem musieť znášať? Naozaj musím?“ A verte či neverte, predstavila som si toho svojho Stana Radiča, humoristu, ako otvorí tie dvere v parlamente a zakričí na mňa: „Ivka, okamžite poď domov. Tu nemáš čo robiť!“
Myslel som si a myslím si to dodnes, že Ivety Radičovej bolo na slovenskú premiérku škoda. Napokon, kandidátkou sa stala len z núdze, keď skutočný kandidát na premiéra Mikuláš Dzurinda sa po škandále s garážovými firmami a kontami SDKÚ musel stiahnuť do ústrania. Respektíve len z očí voličov, pretože na čele strany naďalej zostal. Aj to však stačilo, aby ako zázrakom musel Robert Fico prerušiť svoju premiérsku jazdu a na dva roky celkom neočakávane prenechať opraty vlády nad Slovenskom práve Ivete Radičovej.
Nebola to šťastná voľba a Iveta Radičová rozhodne nebola v pozícii premiérky šťastná. Bola v pozícii Václava Havla, ktorý by bol nútený stať sa premiérom vlády, kde by mu vicepremiéra a šéfa strany, nazvanej trebárs ODS-Občianske fórum, robil Václav Klaus. Myslím, že by to s takou vládou dopadlo úplne rovnako zle alebo aj horšie ako s kabinetom Ivety Radičovej.
Snaha „očistiť slovenskú politiku“, ktorú Iveta Radičová okrem iných snáh nepochybne mala, bola odsúdená na neúspech v situácii, keď väčšina z tých, o ktorých by bolo treba politiku (nielen tú slovenskú) očistiť, sedí v slovenskom parlamente.
Dôvod, prečo kabinet Ivety Radičovej padol, bol zástupný a vedelo sa to už vtedy pred rokom. Nevedelo sa, že o niekoľko dní vybuchne pod touto vládou, ktorá už bola tak či tak v demisii, nálož v podobe spisu Gorila. Tento výbuch by Radičová aj tak nevydržala a iba ľudia, ktorí niekoľko týždňov predtým mazali schody, poznajú odpoveď na otázku, či očakávanie príchodu Gorily nebolo tým skutočným dôvodom, prečo sa jej chceli zbaviť.
Tak či onak, na post premiérky dnešného Slovenska nemala Iveta Radičová „predpoklady". Bola bielou vranou v kŕdli čiernych havranov, kde sa len sem-tam vyskytol niekto, kto chcel s doterajším klientelisticko-korupčným systémom niečo urobiť. Presvedčenie, že tieto praktiky idú naprieč celým politickým spektrom, musí mať každý, kto sa o slovenskú, ale aj o českú politiku nejaký ten čas zaujíma. Čo nič nemení na mojom presvedčení, že pre obmedzenie korupcie a klientelizmu urobili obe Dzurindove vlády viac než všetky Ficove a Mečiarove vlády dohromady a že z tohto pohľadu je čriepok v podobe Gorily síce veľavravný, ale vo svojej podstate hlboko nespravodlivý.
Iveta Radičová sa však mala stať slovenskou prezidentkou. Dodnes som nepochopil rozhodnutie slovenských voličov, prečo si pri výbere medzi ňou a Ivanom Gašparovičom vybrali tohto spolupáchateľa mečiarizmu a vo svojej podstate prázdnu nádobu, ktorá za desať rokov nesformulovala jedinú myšlienku, čo by stála za zapamätanie. Možno že sa na ešte väčšmi „machistickom“ Slovensku priveľa ľudí zľaklo, že by nedajbože mohla chlapom vládnuť žena, možno sa po krajine prospešných, ale pre mnohých ľudí drsných reformách zacnelo voličom po zlatých časoch boxerovej vlády, možno zapracoval aj vtedajší premiér Fico a tie večné slovenské obavy z Maďarov... fakt nerozumiem a nerozumel som tomu.
Ale viem, že nezvolením Ivety Radičovej za prezidentku prišlo Slovensko o jeden veľký príbeh, príbeh, ktorý nám Čechom v podobe Václava Havla závidel celý svet. Iveta Radičová by bola dobrou, tou najlepšou prezidentkou, tou najlepšou hlavou štátu, akú kedy Slovensko malo. A tak môžeme všetci len dúfať, že Stano Radič z nebies ešte prehovorí. A že povie Ivete Radičovej: „Ivetka, už sa na to nemôžem pozerať. Choď do toho a ukáž im, ako treba prezidentovať.“
Autor je redaktor Lidových novín
Myslel som si a myslím si to dodnes, že Ivety Radičovej bolo na slovenskú premiérku škoda. Napokon, kandidátkou sa stala len z núdze, keď skutočný kandidát na premiéra Mikuláš Dzurinda sa po škandále s garážovými firmami a kontami SDKÚ musel stiahnuť do ústrania. Respektíve len z očí voličov, pretože na čele strany naďalej zostal. Aj to však stačilo, aby ako zázrakom musel Robert Fico prerušiť svoju premiérsku jazdu a na dva roky celkom neočakávane prenechať opraty vlády nad Slovenskom práve Ivete Radičovej.
Nebola to šťastná voľba a Iveta Radičová rozhodne nebola v pozícii premiérky šťastná. Bola v pozícii Václava Havla, ktorý by bol nútený stať sa premiérom vlády, kde by mu vicepremiéra a šéfa strany, nazvanej trebárs ODS-Občianske fórum, robil Václav Klaus. Myslím, že by to s takou vládou dopadlo úplne rovnako zle alebo aj horšie ako s kabinetom Ivety Radičovej.
Snaha „očistiť slovenskú politiku“, ktorú Iveta Radičová okrem iných snáh nepochybne mala, bola odsúdená na neúspech v situácii, keď väčšina z tých, o ktorých by bolo treba politiku (nielen tú slovenskú) očistiť, sedí v slovenskom parlamente.
Dôvod, prečo kabinet Ivety Radičovej padol, bol zástupný a vedelo sa to už vtedy pred rokom. Nevedelo sa, že o niekoľko dní vybuchne pod touto vládou, ktorá už bola tak či tak v demisii, nálož v podobe spisu Gorila. Tento výbuch by Radičová aj tak nevydržala a iba ľudia, ktorí niekoľko týždňov predtým mazali schody, poznajú odpoveď na otázku, či očakávanie príchodu Gorily nebolo tým skutočným dôvodom, prečo sa jej chceli zbaviť.
Tak či onak, na post premiérky dnešného Slovenska nemala Iveta Radičová „predpoklady". Bola bielou vranou v kŕdli čiernych havranov, kde sa len sem-tam vyskytol niekto, kto chcel s doterajším klientelisticko-korupčným systémom niečo urobiť. Presvedčenie, že tieto praktiky idú naprieč celým politickým spektrom, musí mať každý, kto sa o slovenskú, ale aj o českú politiku nejaký ten čas zaujíma. Čo nič nemení na mojom presvedčení, že pre obmedzenie korupcie a klientelizmu urobili obe Dzurindove vlády viac než všetky Ficove a Mečiarove vlády dohromady a že z tohto pohľadu je čriepok v podobe Gorily síce veľavravný, ale vo svojej podstate hlboko nespravodlivý.
Iveta Radičová sa však mala stať slovenskou prezidentkou. Dodnes som nepochopil rozhodnutie slovenských voličov, prečo si pri výbere medzi ňou a Ivanom Gašparovičom vybrali tohto spolupáchateľa mečiarizmu a vo svojej podstate prázdnu nádobu, ktorá za desať rokov nesformulovala jedinú myšlienku, čo by stála za zapamätanie. Možno že sa na ešte väčšmi „machistickom“ Slovensku priveľa ľudí zľaklo, že by nedajbože mohla chlapom vládnuť žena, možno sa po krajine prospešných, ale pre mnohých ľudí drsných reformách zacnelo voličom po zlatých časoch boxerovej vlády, možno zapracoval aj vtedajší premiér Fico a tie večné slovenské obavy z Maďarov... fakt nerozumiem a nerozumel som tomu.
Ale viem, že nezvolením Ivety Radičovej za prezidentku prišlo Slovensko o jeden veľký príbeh, príbeh, ktorý nám Čechom v podobe Václava Havla závidel celý svet. Iveta Radičová by bola dobrou, tou najlepšou prezidentkou, tou najlepšou hlavou štátu, akú kedy Slovensko malo. A tak môžeme všetci len dúfať, že Stano Radič z nebies ešte prehovorí. A že povie Ivete Radičovej: „Ivetka, už sa na to nemôžem pozerať. Choď do toho a ukáž im, ako treba prezidentovať.“
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.