Hamiltonovo svedectvo úplne mení pohľad na muža, ktorého obdivovali masy, ktorý zvíťazil nad rakovinou a predviedol množstvo nezabudnuteľných výkonov. Tohto svedectva sú aktuálne plné médiá. Štyridsaťjedenročný Texasan má v súčasnosti toľko priestoru a pozornosti, ako keby po ôsmy raz vyhral Tour de France. Lenže nevyhral.
„Lance chcel Filipovi zaplatiť, aby nás počas Tour sprevádzal na motorke. V momentoch, keď sme Edgara potrebovali, sa mal Filip predrať vpred a dať nám ho. Bolo to jednoduché, rýchle a v podstate bez rizika. Aby to bolo čo najdiskrétnejšie, Filip podporoval len vrchárov, teda tých, ktorí Edgara potrebovali najviac, konkrétne šlo o Lancea, Kevina Livingstona a mňa. Francúzi (usporiadatelia) nás mohli prehľadávať aj celý deň, aj tak by nič nenašli. Navyše sme si boli istí, že aj ďalšie tímy majú svoju verziu ‚motorkára´. Však prečo nie?“ Toto dnes hovorí Tyler Hamilton, ktorý v tíme US Postal Service (USPS) jazdil spoločne s Lanceom Armstrongom.
.filip a Edgar
Uvedený citát je z knihy Tajné preteky. Do utajeného sveta Tour de France, dopingu a víťazstiev za každú cenu, v ktorej autor bez zbytočného otáľania priznáva, že vo svete cyklistiky sa bežne používajú zakázané preparáty.
Armstrong mal podľa Hamiltonových tvrdení počas Tour de France pri sebe svojho človeka. Ten v knižke dostal meno Filip. Keď Lance potreboval, Filip mu dodal Edgara, čo je krycí názov pre EPO. Pod touto skratkou sa skrýva erytropoetín čiže hormón, ktorý zabezpečuje tvorbu červených krviniek. Svaly sú tak lepšie zásobované kyslíkom, čo môže výkon zvýšiť až o 10 – 15 percent. A keďže dnešná cyklistika je tímový šport, dostalo sa aj na kolegov.
Špička cyklistiky v podaní mien, ako sú Indurain, Anquetil, Hinault a Merckx, mala pred Armstrongom natrvalo skloniť hlavu. Američan postupom rokov získal na najprestížnejších cyklistických pretekoch sveta sedem celkových triumfov. Od 1999 až po 2005 sa mu podarilo niečo, o čom mnohí môžu maximálne tak snívať.
Miguel Indurain, ktorý na Tour triumfoval dohromady päťkrát, hovoril po siedmom prvenstve Američana o niečom výnimočnom. „Vyhrať toto podujatie päťkrát bolo nesmierne náročné. Po prvom primáte som si myslel, že je to to najťažšie, čo som v živote dosiahol a že sa mi to už nepodarí zopakovať. Druhý, tretí, štvrtý a napokon piaty boli naproti tomu omnoho ťažšie. No a teraz sa tu objavil Lance a k mojim piatim víťazstvám pridal ďalšie dve. To sa hádam ani nedá dosiahnuť. Má môj veľký obdiv a uznanie. Je obrovským prínosom nielen pre cyklistiku, ale pre celý šport.“
Armstrong si užíval všeobecné uznanie a slávu, veľké firmy sa doslova trhali o spoluprácu s ním. V júli 2005 sa možno prekvapujúco rozhodol, že má cyklistiky už dosť a dal si na štyri roky pauzu.
„Čo budem robiť? Rozhodne sa venovať rodine, cestovať a určite si budem užívať voľno,“ vravel spokojne po tom, ako správa o jeho odchode z profi pelotónu zaskočila viacerých.
Bezprostredne po ukončení kariéry v jeho rodnom meste Plano dokonca usporiadali výstavu, na ktorej mu priznali honor „Najväčší športovec všetkých čias“.
.z najväčšieho športovca najväčší klamár Ale ako všetko, aj sláva sa raz skončí. V prípade Armstronga sa skončila nečakane. V máji 2010 jeho krajan a bývalý tímový kolega Floyd Landis (mimochodom, usvedčený z dopingu) vyhlásil, že Lance v rokoch 2002 a 2003 poberal nedovolené preparáty, a že dokonca neprešiel dopingovou kontrolou. Vtedajší šéf USPS Johan Bruyneel vraj podplatil prezidenta Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI) Heina Verbruggena, a škandál sa tak nekonal.
Landis nemal svoje slová podložené žiadnym dôkazom, ale to sa už do prípadu vložili novinári, a tak vysvitli nové informácie. Napríklad aj tá od aktuálneho šéfa UCI Pata McQuaida, ktorý uviedol, že Armstrong na účet tejto medzinárodnej asociácie poslal v roku 2002 najprv 25-tisíc a o tri roky neskôr aj 100-tisíc dolárov. Prostriedky mali byť určené na podporu juniorského antidopingového programu, respektíve na zakúpenie prístroja, ktorý dokáže testovať krv. Pre mnohých sa však tento počin spája skôr s úplatkárstvom, ktorým si Američan takzvane „kúpil svoju čistotu“.
Od tohto momentu sa o prípad zaujímal vlastne celý svet. Antidopingovou agentúrou Spojených štátov amerických (USADA) počnúc a investigatívnou prácou popredných svetových novinárov končiac. USADA dokonca koncom augusta 2012 prišla s tvrdením, že má dôkazy o tom, že cyklista už od leta 1998 používal zakázané preparáty. Toto 202-stranové rozhodnutie o doživotnom suspendovaní a ďalších tisíc strán podporných dôkazov zaslala Svetovej antidopingovej agentúre (WADA).
Dôkazy prinášajú výpovede 26 osôb, pričom 15 z nich bolo v styku s jazdcami, ktorí v USPS prišli do kontaktu s dopingom. Jedenásť pretekárov ho aj priznalo. USADA šla aj ďalej a v septembri tohto roka odobrala Armstrongovi všetkých sedem titulov z Tour de France, čo bola reakcia na jeho odmietnutie ďalej sa brániť voči obvineniam z poberania zakázaných preparátov. Dňa 22. septembra 2012 tento trest potvrdila aj UCI. Jej najvyšší predstaviteľ McQuaid na tlačovke mierne pateticky vyhlásil, že „Lance Armstrong už nemá v cyklistike miesto“.
Cyklistove prezývky The Boss, Big Tex v jednom momente nahradila jediná – najväčší klamár v dejinách športu. O samotnom počínaní jeho niekdajšieho tímu sa momentálne nahlas hovorí ako o najsofistikovanejšom, najprofesionálnejšom a najúspešnejšom dopingovom programe v športovej histórii. Samozrejme, v negatívnom zmysle slova.
.dopingové testy negatívne. Verdikt: Vinný!
Pritom je zaujímavé, že Armstrong prešiel všetkými zaznamenanými dopingovými kontrolami. Následne po prevalení obvinení boli jeho vzorky opätovne preskúmané, žiadna z nich nebola pozitívna. Vrátane podozrivých vzoriek z Tour de France 1999 (kortikoidy) a Okolo Švajčiarska 2001 (EPO).
Žaloba však jednohlasne tvrdí, že ak by sa aj dopustil dopingového prehrešku, po rokoch sa to už nedá zistiť. Niektoré prípady negatívnych testov spomína vo svojej knihe aj Hamilton, ktorý si niekoľkokrát myslel, že je koniec, že sa všetko prevalí. Ale Armstrong to podľa jeho slov celé zariadil, taký veľký vplyv mal mať na dianie vo svetovej cyklistike.
Stále však platí, že Američan bol odsúdený a potrestaný bez priameho dôkazu, čomu sa čuduje aj jeden z mála jeho zástancov, spomínaný Španiel Indurain. „Som stále presvedčený, že je nevinný. Vždy rešpektoval pravidlá a tiež vyhral všetky spory,“ poukazuje na fakt, že tento prípad je typickým tvrdením jednej strany proti tomu, čo hovorí tá druhá. „Prekvapilo ma, že ho odsúdili len na základe výpovedí,“ pochybuje niekdajší skvelý pretekár o disciplinárnom konaní, ktoré sa voči jeho kolegovi viedlo. „Pravidlá hovoria jasne, ale teraz to vyzerá skôr tak, že sa zmenili,“ dodáva.
.kto mlčí, ten ...
Indurain si myslí, že aj keď to Armstrong momentálne navonok vzdal, príde čas, keď ukáže, že je rodeným bojovníkom a bude sa brániť. „Myslím si, že sa ešte odvolá a dokáže, že všetky tie roky hral férovú hru.“
Momentálne sa však zdá, že Lance Armstrong boj za očistenie svojho mena vzdal. A to aj napriek slovám zo septembrovej charitatívnej akcie, usporiadanej nadáciou Livestrong.
„Pre mňa, moju rodinu, priateľov a tiež nadáciu to boli náročné týždne. Nenecháme sa zastrašiť, pohneme sa vpred,“ vyhlásil. O pár hodín však z čela Livestrongu, ktorý založil na pomoc tým, ktorých životy skúša rakovina, odstúpil a odvtedy sa vyhýba akýmkoľvek vyjadreniam.
Texasanov právny zástupca pred pár dňami prišiel s návrhom, že by cyklista šiel na detektor lži. Ale jeho meno by už neočistilo ani prípadné preukázanie neviny. Tento spôsob navyše neguje skúsenosť Tylera Hamiltona, ktorý skôr, ako sa priznal k dopingu, takouto formou výsluchu úspešne prešiel.
Isté teda zostáva, že starý Lance Armstrong, ktorého obdivoval a uznával celý svet, je už nadobro minulosťou. Budúcnosť ukáže, kam sa táto kauza bude uberať a koho sa ešte dotkne. Veď cyklistika nie je jediným vrcholovým športom.
Autor je športový novinár.
„Lance chcel Filipovi zaplatiť, aby nás počas Tour sprevádzal na motorke. V momentoch, keď sme Edgara potrebovali, sa mal Filip predrať vpred a dať nám ho. Bolo to jednoduché, rýchle a v podstate bez rizika. Aby to bolo čo najdiskrétnejšie, Filip podporoval len vrchárov, teda tých, ktorí Edgara potrebovali najviac, konkrétne šlo o Lancea, Kevina Livingstona a mňa. Francúzi (usporiadatelia) nás mohli prehľadávať aj celý deň, aj tak by nič nenašli. Navyše sme si boli istí, že aj ďalšie tímy majú svoju verziu ‚motorkára´. Však prečo nie?“ Toto dnes hovorí Tyler Hamilton, ktorý v tíme US Postal Service (USPS) jazdil spoločne s Lanceom Armstrongom.
.filip a Edgar
Uvedený citát je z knihy Tajné preteky. Do utajeného sveta Tour de France, dopingu a víťazstiev za každú cenu, v ktorej autor bez zbytočného otáľania priznáva, že vo svete cyklistiky sa bežne používajú zakázané preparáty.
Armstrong mal podľa Hamiltonových tvrdení počas Tour de France pri sebe svojho človeka. Ten v knižke dostal meno Filip. Keď Lance potreboval, Filip mu dodal Edgara, čo je krycí názov pre EPO. Pod touto skratkou sa skrýva erytropoetín čiže hormón, ktorý zabezpečuje tvorbu červených krviniek. Svaly sú tak lepšie zásobované kyslíkom, čo môže výkon zvýšiť až o 10 – 15 percent. A keďže dnešná cyklistika je tímový šport, dostalo sa aj na kolegov.
Špička cyklistiky v podaní mien, ako sú Indurain, Anquetil, Hinault a Merckx, mala pred Armstrongom natrvalo skloniť hlavu. Američan postupom rokov získal na najprestížnejších cyklistických pretekoch sveta sedem celkových triumfov. Od 1999 až po 2005 sa mu podarilo niečo, o čom mnohí môžu maximálne tak snívať.
Miguel Indurain, ktorý na Tour triumfoval dohromady päťkrát, hovoril po siedmom prvenstve Američana o niečom výnimočnom. „Vyhrať toto podujatie päťkrát bolo nesmierne náročné. Po prvom primáte som si myslel, že je to to najťažšie, čo som v živote dosiahol a že sa mi to už nepodarí zopakovať. Druhý, tretí, štvrtý a napokon piaty boli naproti tomu omnoho ťažšie. No a teraz sa tu objavil Lance a k mojim piatim víťazstvám pridal ďalšie dve. To sa hádam ani nedá dosiahnuť. Má môj veľký obdiv a uznanie. Je obrovským prínosom nielen pre cyklistiku, ale pre celý šport.“
Armstrong si užíval všeobecné uznanie a slávu, veľké firmy sa doslova trhali o spoluprácu s ním. V júli 2005 sa možno prekvapujúco rozhodol, že má cyklistiky už dosť a dal si na štyri roky pauzu.
„Čo budem robiť? Rozhodne sa venovať rodine, cestovať a určite si budem užívať voľno,“ vravel spokojne po tom, ako správa o jeho odchode z profi pelotónu zaskočila viacerých.
Bezprostredne po ukončení kariéry v jeho rodnom meste Plano dokonca usporiadali výstavu, na ktorej mu priznali honor „Najväčší športovec všetkých čias“.
.z najväčšieho športovca najväčší klamár Ale ako všetko, aj sláva sa raz skončí. V prípade Armstronga sa skončila nečakane. V máji 2010 jeho krajan a bývalý tímový kolega Floyd Landis (mimochodom, usvedčený z dopingu) vyhlásil, že Lance v rokoch 2002 a 2003 poberal nedovolené preparáty, a že dokonca neprešiel dopingovou kontrolou. Vtedajší šéf USPS Johan Bruyneel vraj podplatil prezidenta Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI) Heina Verbruggena, a škandál sa tak nekonal.
Landis nemal svoje slová podložené žiadnym dôkazom, ale to sa už do prípadu vložili novinári, a tak vysvitli nové informácie. Napríklad aj tá od aktuálneho šéfa UCI Pata McQuaida, ktorý uviedol, že Armstrong na účet tejto medzinárodnej asociácie poslal v roku 2002 najprv 25-tisíc a o tri roky neskôr aj 100-tisíc dolárov. Prostriedky mali byť určené na podporu juniorského antidopingového programu, respektíve na zakúpenie prístroja, ktorý dokáže testovať krv. Pre mnohých sa však tento počin spája skôr s úplatkárstvom, ktorým si Američan takzvane „kúpil svoju čistotu“.
Od tohto momentu sa o prípad zaujímal vlastne celý svet. Antidopingovou agentúrou Spojených štátov amerických (USADA) počnúc a investigatívnou prácou popredných svetových novinárov končiac. USADA dokonca koncom augusta 2012 prišla s tvrdením, že má dôkazy o tom, že cyklista už od leta 1998 používal zakázané preparáty. Toto 202-stranové rozhodnutie o doživotnom suspendovaní a ďalších tisíc strán podporných dôkazov zaslala Svetovej antidopingovej agentúre (WADA).
Dôkazy prinášajú výpovede 26 osôb, pričom 15 z nich bolo v styku s jazdcami, ktorí v USPS prišli do kontaktu s dopingom. Jedenásť pretekárov ho aj priznalo. USADA šla aj ďalej a v septembri tohto roka odobrala Armstrongovi všetkých sedem titulov z Tour de France, čo bola reakcia na jeho odmietnutie ďalej sa brániť voči obvineniam z poberania zakázaných preparátov. Dňa 22. septembra 2012 tento trest potvrdila aj UCI. Jej najvyšší predstaviteľ McQuaid na tlačovke mierne pateticky vyhlásil, že „Lance Armstrong už nemá v cyklistike miesto“.
Cyklistove prezývky The Boss, Big Tex v jednom momente nahradila jediná – najväčší klamár v dejinách športu. O samotnom počínaní jeho niekdajšieho tímu sa momentálne nahlas hovorí ako o najsofistikovanejšom, najprofesionálnejšom a najúspešnejšom dopingovom programe v športovej histórii. Samozrejme, v negatívnom zmysle slova.
.dopingové testy negatívne. Verdikt: Vinný!
Pritom je zaujímavé, že Armstrong prešiel všetkými zaznamenanými dopingovými kontrolami. Následne po prevalení obvinení boli jeho vzorky opätovne preskúmané, žiadna z nich nebola pozitívna. Vrátane podozrivých vzoriek z Tour de France 1999 (kortikoidy) a Okolo Švajčiarska 2001 (EPO).
Žaloba však jednohlasne tvrdí, že ak by sa aj dopustil dopingového prehrešku, po rokoch sa to už nedá zistiť. Niektoré prípady negatívnych testov spomína vo svojej knihe aj Hamilton, ktorý si niekoľkokrát myslel, že je koniec, že sa všetko prevalí. Ale Armstrong to podľa jeho slov celé zariadil, taký veľký vplyv mal mať na dianie vo svetovej cyklistike.
Stále však platí, že Američan bol odsúdený a potrestaný bez priameho dôkazu, čomu sa čuduje aj jeden z mála jeho zástancov, spomínaný Španiel Indurain. „Som stále presvedčený, že je nevinný. Vždy rešpektoval pravidlá a tiež vyhral všetky spory,“ poukazuje na fakt, že tento prípad je typickým tvrdením jednej strany proti tomu, čo hovorí tá druhá. „Prekvapilo ma, že ho odsúdili len na základe výpovedí,“ pochybuje niekdajší skvelý pretekár o disciplinárnom konaní, ktoré sa voči jeho kolegovi viedlo. „Pravidlá hovoria jasne, ale teraz to vyzerá skôr tak, že sa zmenili,“ dodáva.
.kto mlčí, ten ...
Indurain si myslí, že aj keď to Armstrong momentálne navonok vzdal, príde čas, keď ukáže, že je rodeným bojovníkom a bude sa brániť. „Myslím si, že sa ešte odvolá a dokáže, že všetky tie roky hral férovú hru.“
Momentálne sa však zdá, že Lance Armstrong boj za očistenie svojho mena vzdal. A to aj napriek slovám zo septembrovej charitatívnej akcie, usporiadanej nadáciou Livestrong.
„Pre mňa, moju rodinu, priateľov a tiež nadáciu to boli náročné týždne. Nenecháme sa zastrašiť, pohneme sa vpred,“ vyhlásil. O pár hodín však z čela Livestrongu, ktorý založil na pomoc tým, ktorých životy skúša rakovina, odstúpil a odvtedy sa vyhýba akýmkoľvek vyjadreniam.
Texasanov právny zástupca pred pár dňami prišiel s návrhom, že by cyklista šiel na detektor lži. Ale jeho meno by už neočistilo ani prípadné preukázanie neviny. Tento spôsob navyše neguje skúsenosť Tylera Hamiltona, ktorý skôr, ako sa priznal k dopingu, takouto formou výsluchu úspešne prešiel.
Isté teda zostáva, že starý Lance Armstrong, ktorého obdivoval a uznával celý svet, je už nadobro minulosťou. Budúcnosť ukáže, kam sa táto kauza bude uberať a koho sa ešte dotkne. Veď cyklistika nie je jediným vrcholovým športom.
Autor je športový novinár.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.