Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Peter Pollák: Rozmýšľam a snívam v rómčine

.elena Akácsová .časopis .lifestyle

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity a poslanec OĽaNO Peter Pollák hovorí, že je práca, ktorú robiť musí, a práca, ktorú robiť chce. Aby mohol uskutočniť svoju rómsku reformu, musí riešiť aj administratívne veci, o ktorých existencii nemal ani tušenia.

Stratil som súkromie
Svoje e-maily som poriadne nečítal odvtedy, čo som začal robiť na reforme. Otvorili mi konto v Národnej rade, teraz aj v úrade, tak som veľmi rád, že mám človeka, ktorý to číta za mňa. Aj môj súkromný mail ide cez asistentku. Na Facebook som jej ešte heslo nedal, ale to zas pozná moja priateľka. Ani tam nemám súkromie, ale toho som sa vzdal dobrovoľne, máme taký vzťah, že aj ja viem jej heslo.

Dochádzam
Desať rokov dochádzam do Bratislavy, za tri a pol hodiny to zo Spišskej Novej Vsi zvládnem. Nejazdím rýchlo, dodržiavam predpisy, pretože už dvakrát som mal haváriu. Prvýkrát do mňa narazilo auto zozadu v kolóne, druhýkrát som v zime dostal šmyk. Sto metrov som sa šmýkal, spadol som do jamy a chvíľočku som bol v bezvedomí. Havárie ma poznačili, tak jazdím opatrne, aj keď zo dvakrát som to trochu prešvihol a zaplatil pokutu.

Nespím
V Bratislave sa necítim dobre a nemôžem tu ani poriadne spať. Zobudím sa a rozmýšľam o robote. Doma, v mojej posteli, len tam si oddýchnem. Tabletky na spanie neberiem, teraz cez víkend som si jednu dal prvýkrát v živote. Mal som za sebou taký týždeň, že som denne nenaspal viac ako 2 či 3 hodiny a cez víkend to pokračovalo, lebo sme išli na  svadbu. Až v nedeľu o pol tretej som sa konečne dostal do postele, tak som si dal tabletku, aby som spal čo najdlhšie.

Topánky boxujem
Nakupujem len vtedy, keď niečo potrebujem, cielene, mám presnú predstavu, ak to nenájdem v obchode, tak odídem. Potrpím si na topánky, tie si kúpim aj drahšie, a potom sa o ne poriadne starám. Keď porovnávam, čo robí môj 21-ročný syn s topánkami a čo ja... Vidno, že si ich ešte nemusí sám kupovať.

Nehrám
Chcel som byť dobrý muzikant, ale nemal som to šťastie. Mojím snom bolo hrať na dychovom nástroji, saxofón ma lákal najviac, bolo ho však treba kúpiť a my sme neboli veľmi bohatí. Keď som potom synovi kúpil klavír, chvíľu sme sa učili spoločne, ale on išiel raketovým tempom, ja som zaostal, tak ma to prestalo baviť. Z platu splnomocnenca, ktorého som sa vzdal, by sa mali podporovať práve také projekty, ktoré by deťom umožnili splniť si svoj sen.

Slovenčinu ovládam
Môj materinský jazyk je rómčina, rozmýšľam aj snívam v nej, hovorím rómsky pri každej príležitosti, keď sa dá. Keď sa ma kedysi pýtali, aký cudzí jazyk ovládam, ako prvý som uvádzal slovenčinu. Teším sa na to, ak sa nám s reformou podarí dostať rómske deti do škôlky. Potom, keď z nich budú prváčikovia, budú skvele ovládať už dva jazyky. To bude prvýkrát, keď deti z osád budú v niečom lepšie ako ich slovenskí spolužiaci.

Riskoval som
Keď som sa rozišiel s manželkou, bol som dva-tri mesiace úplne odrezaný od detí, spal som v kancelárii a nevedel som, čo robiť sám so sebou. Po večeroch som chodil kade-tade, aj po kasínach, snažil sa zabudnúť na problémy, utiecť od nich. Dačo som vyhral, potom som dosť prehral. Vďaka priateľke som sa z tej krízy dostal. Teraz ma to neláka, ani na počítači, ani na internete. Najviac som pyšný na to, že ma moje deti počúvajú, radia sa so mnou v dôležitých životných otázkach, nevynechávajú ma zo svojho života.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite