A nie sú to facky, ale dynamické silné tlieskanie, ktoré používa skúšajúci na akcentovanie svojej otázky. Skúšaný sedí na zemi a mozog mu pracuje na plné obrátky. Okolo neho sedia ostatní, ktorí už skúšaní boli, alebo ich to ešte čaká. Sme na návšteve v buddhistickom kláštore Namo Buddha, na veľmi svätom mieste, kde pred 6 000 rokmi Buddha, vo svojom minulom živote ako princ miestneho kráľa, obetoval svoje telo vyhladovenej tigrici s mláďatkami, aby nezomreli. Mnísi, ktorí tu dnes študujú buddhizmus, majú okrem každodennej školy a modlitieb aj nočné debaty. Každý deň od ôsmej do desiatej si takto sadnú a skúšajú svoju pohotovosť, vzdelanie a logiku. Vyzerá to neuveriteľne bizarne, keď vidíte mnícha v rúchu ziapať na iného mnícha a s každou otázkou tlesknúť, ale strašne silno a nahlas, tomu chudákovi pred nosom. Cieľom je ho totálne vystresovať a zneistieť, aby vo vopred zadaný čas nestihol odpovedať na otázku. Ak skúšaný odpovie zle, skúšajúci začne po ňom ziapať vysokým škrekľavým tónom a mávať rukami. Zakrátko už bolo skúšajúcich asi osem a skúšaný sa krčil na schodoch. Osem mníchov po ňom ziapalo a tlieskalo mu do ksichtu. A on si stále trval na svojom a snažil sa obhájiť svoj názor. Po hodine som tam ešte stále sedela ako obarená. Aká úžasná škola! Prečo sa u nás takto neskúša? Nadšená som vstala, aby som sa vybrala späť do hotela. Zabodli sa do mňa všetky oči, ktoré práve nediskutovali a moja klientka, ktorú sprevádzam po Nepále, vybuchla v nekontrolovateľný smiech. Rozviazala sa mi šnúrka na gatiach a….
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.