Ich deti boli ešte len bábätká. Prešlo niekoľko rokov a Adam Hanuljak sa k „svojim“ rodinám vrátil. Deti za ten čas podrástli, niektoré aj pribudli, hovoria, spievajú, predvádzajú sa, hádajú, smejú sa. Rodičia trošinku zostarli, všeličo prežili, všeličo pochopili. A odpovedali na filmárove otázky. No a tie veru neostávali na povrchu. Z mosta do prosta sa šťúrali v partnerských, rodinných aj celkom intímnych témach. Robili to s však s láskou a úctou, odmenou im bol bezprostredný kontakt, úprimnosť. Film hovorí o vážnych veciach. Ale nerobí to ťažkopádne. Keď ho budú dávať v televízii, bez obáv si ho pozrite. Je o rodinách. Rodina može byť najlepším miestom, ale aj peklom na zemi. Ak sa nám darí v práci, medzi priateľmi, na rozličných iných úrovniach, len rodina sa nám nezadarí, naša existencia bude vždy mať príchuť premárnenej šance. Nech sa nám hoc i v ničom inom nedarí, iba sa nám podarí vybudovať peknú rodinu, život bude krásny a z nás nebudú nímandi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.