.chál Zaza/
Veliteľ miestnej skupiny Slobodnej sýrskej armády, mestečko Atme, provincia Idlib, 46 rokov. Nízky chudý muž s hustou bradou a pozoruhodnou charizmou. Chál Zaza je v Atme autoritou. Denne prijíma desiatky dezertérov, ktorí hľadajú azyl v dedine na hraniciach s Tureckom. Zaza zapisuje príchody tých to pútnikov do archívu odbojárov. Chál Zaza, tesár a otec šiestich detí, bol najstarší medzi bojovníkmi proti režimu, keď sa v auguste 2011 objavili v dedine vládni vojaci. Dnes je z neho jednoznačný vodca. Za svojím stolom na veliteľstve Slobodnej sýrskej armády v Atme organizuje obrovské davy utečencov, ktorí prekračujú hranice a odchádzajú do Turecka, aby tam zmizli bez stopy. Zároveň verbuje bývalých vojakov, ktorí sa po čase z Turecka vracajú, aby bojovali proti vládnym vojskám. Zaza ich posiela na prvé misie ako vojakov Slobodnej sýrskej armády.
.abú Wálid/
Dedina Blát, provinci Alepo, 23 rokov. Abú Wálida raz v jeho dedine oslovil akýsi muž a ponúkol mu, aby pracoval pre armádu. „Pomyslel som si, že ma chce naverbovať. Až neskôr som pochopil, že ma volá do súkromnej Assadovej armády. Onedlho som sa musel naučiť nové slová a stal som sa niekým, kým som sa stať nechcel. Členom milície šabíba – duchov. Boli sme eskadry smrti, oblečení v čiernom sme mali za úlohu desiť ľudí. Prichádzali sme do dedín až po riadnej armáde a urobili sme špinavú robotu, ktorú mnohí vojaci odmietali.“ Abú Wálid bojoval v Homse, vypaľoval tam domy, zabíjal dobytok a mučil civilistov. „Jedného dňa som mal možnosť hovoriť so svojou matkou a ona mi povedala, aké útoky prežila v Bláte. Potom som začal spolupracovať so Slobodnou sýrskou armádou a poskytoval som jej informácie o armádnych operáciách. Päť mesiacov som bol špehom. Preto mi, keď som sa vzdal povstalcom, darovali život. Dnes som jedným z nich.“
.abú Faruq Salah/
Mesto Idlib, 34 rokov. „Bol som v Dždaide Tartuse, čo je predmestie Damasku. Slúžil som na kontrolnom stanovisku a bál som sa, že ozbrojenci zo Slobodnej sýrskej armády ma raz zastrelia. Zostal som verný režimu, až kým som začiatkom mája 2012 na vlastné oči nevidel medzi obeťami paľby v hlavnom meste desiatky neozbrojených civilistov. Bol to strašný obraz. Dňa 28. mája som sa rozhodol odísť z armády. Ukryl som sa, ale zostal som v hlavnom meste. Po desiatich dňoch skrývania som sa skontaktoval so Slobodnou sýrskou armádou a vstúpil som do nej. Prvý raz som sa cítil slobodný, pretože vojaci z vládnej armády nesmú hovoriť s civilistami, ani s vlastnými manželkami a príbuznými. Vzťah povstalcov s civilistami je celkom iný.“ Dnes bojuje v Alebe a Idlibe proti režimu.
.mustafa Abdú Hábit/
Dedina Jisr As-Šugúr, provincia Idlib. Tri roky bol vojakom v sýrskej armáde, revolúcia ho zastihla počas služby v juhosýrskom meste Dará, kde sa v marci 2011 konali prvé protesty. To, čo sa začalo ako pokojná demonštrácia, sa skončilo krviprelievaním. Mustafa vtedy slúžil ako strážca vo väznici, kam zatvárali deti, ktoré písali po múroch mesta heslá ako Dolu s režimom! „Videl som, ako ich bili, znásilňovali, mučili... videl som všetky možné spôsoby mučenia. Počul som výkriky detí v celách. Ešte niekoľko mesiacov som vydržal v službe, pretože som sa bál o život. Bál som sa, že urobím niečo, čo v očiach nadriadených spochybní moju vernosť prezidentovi, a tak som zostával vo väzení, kde agenti tajnej služby každý deň aj noc umučili mnoho tínedžerov, mužov, ženy aj deti na smrť. V auguste som sa dopočul, že vznikla milícia Slobodná armáda, a tak som dezertoval.“ Teraz bojuje v Slobodnej sýrskej armáde v provincii Homs.
.abú Hazal Amouni/
Dedina Hins, provincia Homs, 23 rokov. Vstúpil do letectva v sýrskej armáde. Začiatkom februára ho poslali domov. Generáli jemu a jeho spolubojovníkom hovorili: „Musíme vyčistiť krajinu od teroristických bánd, ktoré financujú Američania.“ Abú Haz má 23 rokov a tejto konšpiračnej teórii veľmi neveril. Už pred revolúciou vnímal nespokojnosť ľudí s prezidentom Bašárom. Vedel, že revolúcie v Tunisku, Egypte a Líbyi naplnili ľudí novou odvahou. V Homse, ako hovorí, sa jeho ruky „sfarbili krvou“ odporcov režimu. Svedomie ho však presvedčilo, aby odišiel z vládnej armády. Vrátil sa do svojej dediny a pridal sa k Slobodnej sýrskej armáde.
.bilal Abdulrahim Ahmad/
Dedina Jisr As-Šugúr, provincia Idlib, 27 rokov. Dvadsaťsedemročný muž pochádza z Džisr As-Šuguru. Bol obyčajným pešiakom vo vládnej armáde. Keď mu matka povedala, že jeho mladší brat sa pridal k Slobodnej sýrskej armáde a že druhého brata zatkli počas pokojnej demonštrácie v dedine, zamyslel sa, prečo civilisti berú do rúk zbrane a povstávajú proti vláde. Vtedy si uvedomil, že takzvané teroristické bandy, proti ktorým v Dare bojoval, sú v skutočnosti zložené z normálnych mládencov, ako sú jeho bratia. Potom sa vrátil do svojej dediny. „Civilistov z Džisr As-Šuguru používali ako strelnicu pri výcviku,“ vysvetľuje. Bol svedkom masových popráv. „Chlapcov z mojej dediny nahnali dohromady, postavili ich do radu a zastrelili.“ Dnes bojuje v Idlibe spolu so Slobodnou sýrskou armádou.
Veliteľ miestnej skupiny Slobodnej sýrskej armády, mestečko Atme, provincia Idlib, 46 rokov. Nízky chudý muž s hustou bradou a pozoruhodnou charizmou. Chál Zaza je v Atme autoritou. Denne prijíma desiatky dezertérov, ktorí hľadajú azyl v dedine na hraniciach s Tureckom. Zaza zapisuje príchody tých to pútnikov do archívu odbojárov. Chál Zaza, tesár a otec šiestich detí, bol najstarší medzi bojovníkmi proti režimu, keď sa v auguste 2011 objavili v dedine vládni vojaci. Dnes je z neho jednoznačný vodca. Za svojím stolom na veliteľstve Slobodnej sýrskej armády v Atme organizuje obrovské davy utečencov, ktorí prekračujú hranice a odchádzajú do Turecka, aby tam zmizli bez stopy. Zároveň verbuje bývalých vojakov, ktorí sa po čase z Turecka vracajú, aby bojovali proti vládnym vojskám. Zaza ich posiela na prvé misie ako vojakov Slobodnej sýrskej armády.
.abú Wálid/
Dedina Blát, provinci Alepo, 23 rokov. Abú Wálida raz v jeho dedine oslovil akýsi muž a ponúkol mu, aby pracoval pre armádu. „Pomyslel som si, že ma chce naverbovať. Až neskôr som pochopil, že ma volá do súkromnej Assadovej armády. Onedlho som sa musel naučiť nové slová a stal som sa niekým, kým som sa stať nechcel. Členom milície šabíba – duchov. Boli sme eskadry smrti, oblečení v čiernom sme mali za úlohu desiť ľudí. Prichádzali sme do dedín až po riadnej armáde a urobili sme špinavú robotu, ktorú mnohí vojaci odmietali.“ Abú Wálid bojoval v Homse, vypaľoval tam domy, zabíjal dobytok a mučil civilistov. „Jedného dňa som mal možnosť hovoriť so svojou matkou a ona mi povedala, aké útoky prežila v Bláte. Potom som začal spolupracovať so Slobodnou sýrskou armádou a poskytoval som jej informácie o armádnych operáciách. Päť mesiacov som bol špehom. Preto mi, keď som sa vzdal povstalcom, darovali život. Dnes som jedným z nich.“
.abú Faruq Salah/
Mesto Idlib, 34 rokov. „Bol som v Dždaide Tartuse, čo je predmestie Damasku. Slúžil som na kontrolnom stanovisku a bál som sa, že ozbrojenci zo Slobodnej sýrskej armády ma raz zastrelia. Zostal som verný režimu, až kým som začiatkom mája 2012 na vlastné oči nevidel medzi obeťami paľby v hlavnom meste desiatky neozbrojených civilistov. Bol to strašný obraz. Dňa 28. mája som sa rozhodol odísť z armády. Ukryl som sa, ale zostal som v hlavnom meste. Po desiatich dňoch skrývania som sa skontaktoval so Slobodnou sýrskou armádou a vstúpil som do nej. Prvý raz som sa cítil slobodný, pretože vojaci z vládnej armády nesmú hovoriť s civilistami, ani s vlastnými manželkami a príbuznými. Vzťah povstalcov s civilistami je celkom iný.“ Dnes bojuje v Alebe a Idlibe proti režimu.
.mustafa Abdú Hábit/
Dedina Jisr As-Šugúr, provincia Idlib. Tri roky bol vojakom v sýrskej armáde, revolúcia ho zastihla počas služby v juhosýrskom meste Dará, kde sa v marci 2011 konali prvé protesty. To, čo sa začalo ako pokojná demonštrácia, sa skončilo krviprelievaním. Mustafa vtedy slúžil ako strážca vo väznici, kam zatvárali deti, ktoré písali po múroch mesta heslá ako Dolu s režimom! „Videl som, ako ich bili, znásilňovali, mučili... videl som všetky možné spôsoby mučenia. Počul som výkriky detí v celách. Ešte niekoľko mesiacov som vydržal v službe, pretože som sa bál o život. Bál som sa, že urobím niečo, čo v očiach nadriadených spochybní moju vernosť prezidentovi, a tak som zostával vo väzení, kde agenti tajnej služby každý deň aj noc umučili mnoho tínedžerov, mužov, ženy aj deti na smrť. V auguste som sa dopočul, že vznikla milícia Slobodná armáda, a tak som dezertoval.“ Teraz bojuje v Slobodnej sýrskej armáde v provincii Homs.
.abú Hazal Amouni/
Dedina Hins, provincia Homs, 23 rokov. Vstúpil do letectva v sýrskej armáde. Začiatkom februára ho poslali domov. Generáli jemu a jeho spolubojovníkom hovorili: „Musíme vyčistiť krajinu od teroristických bánd, ktoré financujú Američania.“ Abú Haz má 23 rokov a tejto konšpiračnej teórii veľmi neveril. Už pred revolúciou vnímal nespokojnosť ľudí s prezidentom Bašárom. Vedel, že revolúcie v Tunisku, Egypte a Líbyi naplnili ľudí novou odvahou. V Homse, ako hovorí, sa jeho ruky „sfarbili krvou“ odporcov režimu. Svedomie ho však presvedčilo, aby odišiel z vládnej armády. Vrátil sa do svojej dediny a pridal sa k Slobodnej sýrskej armáde.
.bilal Abdulrahim Ahmad/
Dedina Jisr As-Šugúr, provincia Idlib, 27 rokov. Dvadsaťsedemročný muž pochádza z Džisr As-Šuguru. Bol obyčajným pešiakom vo vládnej armáde. Keď mu matka povedala, že jeho mladší brat sa pridal k Slobodnej sýrskej armáde a že druhého brata zatkli počas pokojnej demonštrácie v dedine, zamyslel sa, prečo civilisti berú do rúk zbrane a povstávajú proti vláde. Vtedy si uvedomil, že takzvané teroristické bandy, proti ktorým v Dare bojoval, sú v skutočnosti zložené z normálnych mládencov, ako sú jeho bratia. Potom sa vrátil do svojej dediny. „Civilistov z Džisr As-Šuguru používali ako strelnicu pri výcviku,“ vysvetľuje. Bol svedkom masových popráv. „Chlapcov z mojej dediny nahnali dohromady, postavili ich do radu a zastrelili.“ Dnes bojuje v Idlibe spolu so Slobodnou sýrskou armádou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.