.nejeden takýto rozhovor matiek si môžete vypočuť na ihriskách v rôznych mestách Slovenska. Záujem rodičov o miesta v škôlkach je totiž vyšší ako kapacitné možnosti predškolských zariadení. V posledných rokoch sa rodí viac detí a ich matky chcú pracovať. Jednoduché riešenia tejto situácie však nie sú na stole.
.demografický problém
Niektorí tvrdia, že všetko sa to pokazilo už po páde komunizmu v roku 1989. V 90. rokoch minulého storočia skutočne výrazne klesol počet škôlok a škôlkarov. Lenže klesal aj počet detí. A to takým tempom, že relatívny počet škôlkarov (podiel na kohorte) je už od roku 2003 približne na rovnakej úrovni ako v roku 1989. V posledných rokoch však došlo k zmene demografického trendu. Po sústavnom poklese počtu detí došlo v roku 2006 k obratu. Počet potenciálnych škôlkarov začal rásť najmä v dôsledku odložených pôrodov. Zjednodušené povedané, ženy síce nezačali rodiť viac detí, ale začali ich rodiť vo vyššom veku. Tento posun bol významný a udial sa v krátkom časovom období.
Na ilustráciu, v roku 1970 mali ženy na Slovensku prvé dieťa v priemere vo veku 22,6 roka, v roku 1995 vo veku 23,0 roka a v roku 2009 už vo veku 26,1 roka. Zmena v posledných rokoch bola výrazná. Z krajín OECD bol tento rast medzi rokmi 1995 a 2009 vyšší len v Českej republike a Maďarsku. Vplyv odložených pôrodov by mal podľa štatistikov trvať už len krátke obdobie. Podľa demografickej prognózy Európskej komisie bude nárast počtu detí vo veku 3 až 6 rokov pokračovať až do roku 2016. Po tomto roku sa dočasný trend obráti a počet detí začne opätovne klesať. Aj keď rodičia budú mať v priemere o trochu viac detí, počet potenciálnych rodičov sa zníži natoľko, že narodených detí bude v ďalších rokoch čoraz menej.
.7-tisíc detí
V súčasnosti v dôsledku rastu počtu detí rastie aj tlak na kapacity materských škôl. Tie sa zatiaľ nedokázali pružne prispôsobiť zvýšenému dopytu. Preto rastie počet neuspokojených žiadostí o prijatie do materskej školy. Kým v minulosti nebolo uspokojených v priemere 1 percento rodičov, teraz je to už 5 percent. V absolútnych číslach ide približne o 7-tisíc detí.
Najkritickejšia situácia je v Bratislave a jej okolí. Kapacity školôk sú tu nadpriemerné, ale dopyt po voľných miestach je ešte vyšší. Matky si tu skôr nájdu prácu než v iných regiónoch. V Bratislave sú viac ako v iných regiónoch rozšírené súkromné škôlky, ale nie každý je schopný zo svojho príjmu hradiť rádovo vyššie poplatky v súkromných škôlkach. Rodičia majú väčší problém nájsť miesto v škôlke aj v okresoch Bytča, Ružomberok, Trnava či Prievidza.
Nedostatočné kapacity materských škôl môžu predstavovať bariéry pre ženy, ktoré by chceli pracovať. Riešenie? Jednoduché a rýchle neexistuje. Jednou z možností je uloženie zákonnej povinnosti obciam zabezpečiť starostlivosť o dieťa od troch rokov, ak o to rodič dieťaťa požiada. Obce by s tým však z finančných dôvodov pravdepodobne nesúhlasili. Na druhej strane, štát by sa mohol podieľať na dodatočných nákladoch obcí na rozšírenie kapacít prostredníctvom subvencií alebo by mohol materské školy financovať priamo cez viazané dotácie.
.aké riešenie?
Na to všetko sú potrebné peniaze. Zvýšenie kapacít materských škôl o spomínaných 7-tisíc detí by nás vyšlo na 10 miliónov eur ročne na bežných výdavkoch. Peniaze na škôlkarov tečú prevažne cez podielové dane. O tých však obce rozhodujú autonómne. Ak by na škôlkarov dostali viac, iné obce by zo spoločného koláča dostali, naopak, menej. Problémom sú aj chýbajúce kapitálové výdavky na budovy a vybavenie.
V honbe za novými škôlkami netreba zabudnúť, že o niekoľko rokov bude opätovne počet detí klesať. Preto namiesto vysokých investícií do nových priestorov treba skôr flexibilne zvýšiť počty žiakov v triedach (limity na maximálny počet žiakov sa znížili v roku 2008). Samosprávy by mohli využiť prípadné voľné priestory základných škôl. Hudbou budúcnosti je asi rozvoj takzvaných firemných škôlok ako jednej z foriem nepeňažných benefitov pre svojich zamestnancov.
Autor pracuje ako ekonomický analytik na Inštitúte finančnej politiky MF SR.
.demografický problém
Niektorí tvrdia, že všetko sa to pokazilo už po páde komunizmu v roku 1989. V 90. rokoch minulého storočia skutočne výrazne klesol počet škôlok a škôlkarov. Lenže klesal aj počet detí. A to takým tempom, že relatívny počet škôlkarov (podiel na kohorte) je už od roku 2003 približne na rovnakej úrovni ako v roku 1989. V posledných rokoch však došlo k zmene demografického trendu. Po sústavnom poklese počtu detí došlo v roku 2006 k obratu. Počet potenciálnych škôlkarov začal rásť najmä v dôsledku odložených pôrodov. Zjednodušené povedané, ženy síce nezačali rodiť viac detí, ale začali ich rodiť vo vyššom veku. Tento posun bol významný a udial sa v krátkom časovom období.
Na ilustráciu, v roku 1970 mali ženy na Slovensku prvé dieťa v priemere vo veku 22,6 roka, v roku 1995 vo veku 23,0 roka a v roku 2009 už vo veku 26,1 roka. Zmena v posledných rokoch bola výrazná. Z krajín OECD bol tento rast medzi rokmi 1995 a 2009 vyšší len v Českej republike a Maďarsku. Vplyv odložených pôrodov by mal podľa štatistikov trvať už len krátke obdobie. Podľa demografickej prognózy Európskej komisie bude nárast počtu detí vo veku 3 až 6 rokov pokračovať až do roku 2016. Po tomto roku sa dočasný trend obráti a počet detí začne opätovne klesať. Aj keď rodičia budú mať v priemere o trochu viac detí, počet potenciálnych rodičov sa zníži natoľko, že narodených detí bude v ďalších rokoch čoraz menej.
.7-tisíc detí
V súčasnosti v dôsledku rastu počtu detí rastie aj tlak na kapacity materských škôl. Tie sa zatiaľ nedokázali pružne prispôsobiť zvýšenému dopytu. Preto rastie počet neuspokojených žiadostí o prijatie do materskej školy. Kým v minulosti nebolo uspokojených v priemere 1 percento rodičov, teraz je to už 5 percent. V absolútnych číslach ide približne o 7-tisíc detí.
Najkritickejšia situácia je v Bratislave a jej okolí. Kapacity školôk sú tu nadpriemerné, ale dopyt po voľných miestach je ešte vyšší. Matky si tu skôr nájdu prácu než v iných regiónoch. V Bratislave sú viac ako v iných regiónoch rozšírené súkromné škôlky, ale nie každý je schopný zo svojho príjmu hradiť rádovo vyššie poplatky v súkromných škôlkach. Rodičia majú väčší problém nájsť miesto v škôlke aj v okresoch Bytča, Ružomberok, Trnava či Prievidza.
Nedostatočné kapacity materských škôl môžu predstavovať bariéry pre ženy, ktoré by chceli pracovať. Riešenie? Jednoduché a rýchle neexistuje. Jednou z možností je uloženie zákonnej povinnosti obciam zabezpečiť starostlivosť o dieťa od troch rokov, ak o to rodič dieťaťa požiada. Obce by s tým však z finančných dôvodov pravdepodobne nesúhlasili. Na druhej strane, štát by sa mohol podieľať na dodatočných nákladoch obcí na rozšírenie kapacít prostredníctvom subvencií alebo by mohol materské školy financovať priamo cez viazané dotácie.
.aké riešenie?
Na to všetko sú potrebné peniaze. Zvýšenie kapacít materských škôl o spomínaných 7-tisíc detí by nás vyšlo na 10 miliónov eur ročne na bežných výdavkoch. Peniaze na škôlkarov tečú prevažne cez podielové dane. O tých však obce rozhodujú autonómne. Ak by na škôlkarov dostali viac, iné obce by zo spoločného koláča dostali, naopak, menej. Problémom sú aj chýbajúce kapitálové výdavky na budovy a vybavenie.
V honbe za novými škôlkami netreba zabudnúť, že o niekoľko rokov bude opätovne počet detí klesať. Preto namiesto vysokých investícií do nových priestorov treba skôr flexibilne zvýšiť počty žiakov v triedach (limity na maximálny počet žiakov sa znížili v roku 2008). Samosprávy by mohli využiť prípadné voľné priestory základných škôl. Hudbou budúcnosti je asi rozvoj takzvaných firemných škôlok ako jednej z foriem nepeňažných benefitov pre svojich zamestnancov.
Autor pracuje ako ekonomický analytik na Inštitúte finančnej politiky MF SR.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.