Čítam knihy
Rád sa hrabem v knihách, hladkám ich, obdivujem. Čítaval som vždy veľa, ale v poslednej dobe je na čítanie menej času, knihy používam skôr ako uspávací prostriedok. Takmer každú noc sa zobudím medzi druhou a treťou. Niekedy hneď znovu zaspím, niekedy mi naskáču do hlavy divné myšlienky, tak si otvorím knihu. Prečítam pol strany, niekedy tridsať, a zaspím.
Obzerám drobnosti
Zbieral som šrauby, kedysi dávno, všelikade som chodil, a keď bola možnosť, tak som ich bral, do zbierky. Mám rád také obchody, kde je čo pozerať, veľa drobností, napríklad papiernictvo, železiarstvo. Alebo baumax, raz som tam strávil tri hodiny a kúpil tri šraubíky, aj to len preto, lebo mi bolo blbé vyjsť stadiaľ bez ničoho.
Nemením sa
Keď sme ako deti chodili v Žiline na hokej a na futbal, spontánne cez plot, platiť vstupné bolo to úplne najposlednejšie. Jedného dňa som si sadol na tribúnu a zistil som, že všetci ostatní si kúpili lístok a prešli cez bránu. Zmenili svoje nastavenia. Prestal som tam chodiť. Aj v MHD mám problém si spomenúť, že si mám kúpiť lístok, už som párkrát za to zaplatil. Radšej teda chodím pešo, alebo na bicykli.
Chaos prijímam
Ak som od niečoho závislý, tak od svojej rodiny. Možno preto ten chaos, nepredvídateľné situácie a nezrozumiteľné fakty, pred ktoré ma mojich päť žien a jedna sučka na môj vkus až priveľmi často stavajú, prijímam bez väčšieho reptania. V poslednej dobe sa snažím programovo z nášho bytu utiecť na chvíľku na chalupu, aby som doma nemusel búchať dverami.
Dlho premýšľam
Kým niečo spravím, to sú muky. Namontovať si cyklometer, opraviť plot, týždeň o tom premýšľam, naskáče mi to do hlavy o tretej v noci, ako to budem riešiť, aké je to hrozne zložité. Potom celá operácia trvá desať pätnásť minút. A ja som sa s tým trápil niekoľko nocí! Nie som muž činu, som muž veľmi dlhého, postupného odhodlávania sa, ale napokon to spravím.
Závidím všetkým
Nezávidím ľuďom majetky, skôr vzťahy, cesty, čas, vlastnosti. Jurajko (Kušnierik), môj dávny kamarát, povie, pamätáš, ako sme boli tam a ty si povedal toto? A ja si nepamätám ani to, že som tam bol, nie či som niečo povedal. Vtedy závidím, že má takú pamäť, zožiera ma to. Ja si pamätám len 319001, prvé telefónne číslo k nám domov. A prvé číslo občianskeho, občas ho ešte nejakému vrátnikovi nadiktujem.
Meditujem
V kancelárii mám šezlón, tak sa hovorilo v Banskej Štiavnici chaise longue, polokreslu, pololežadlu, na ňom si občas poobede schrupnem. Stačí aj päť minút, vlastne to ani nie je spánok, skôr meditácia, prestanem vnímať zvuky, ale zostávam tu. Na šezlóne knihy nečítam, som v práci, to sa nedá. Ideálne miesto na čítanie je pre mňa záhrada, pod stromom v kresle, stolík, fľaša vína, červené musí byť, pohár, nakrájaný syr. Začnem čítať, ale o chvíľku sa ozve, poď mi pomôcť, ty si furt iba čítaš. A to som prečítal dve vety.
Rád sa hrabem v knihách, hladkám ich, obdivujem. Čítaval som vždy veľa, ale v poslednej dobe je na čítanie menej času, knihy používam skôr ako uspávací prostriedok. Takmer každú noc sa zobudím medzi druhou a treťou. Niekedy hneď znovu zaspím, niekedy mi naskáču do hlavy divné myšlienky, tak si otvorím knihu. Prečítam pol strany, niekedy tridsať, a zaspím.
Obzerám drobnosti
Zbieral som šrauby, kedysi dávno, všelikade som chodil, a keď bola možnosť, tak som ich bral, do zbierky. Mám rád také obchody, kde je čo pozerať, veľa drobností, napríklad papiernictvo, železiarstvo. Alebo baumax, raz som tam strávil tri hodiny a kúpil tri šraubíky, aj to len preto, lebo mi bolo blbé vyjsť stadiaľ bez ničoho.
Nemením sa
Keď sme ako deti chodili v Žiline na hokej a na futbal, spontánne cez plot, platiť vstupné bolo to úplne najposlednejšie. Jedného dňa som si sadol na tribúnu a zistil som, že všetci ostatní si kúpili lístok a prešli cez bránu. Zmenili svoje nastavenia. Prestal som tam chodiť. Aj v MHD mám problém si spomenúť, že si mám kúpiť lístok, už som párkrát za to zaplatil. Radšej teda chodím pešo, alebo na bicykli.
Chaos prijímam
Ak som od niečoho závislý, tak od svojej rodiny. Možno preto ten chaos, nepredvídateľné situácie a nezrozumiteľné fakty, pred ktoré ma mojich päť žien a jedna sučka na môj vkus až priveľmi často stavajú, prijímam bez väčšieho reptania. V poslednej dobe sa snažím programovo z nášho bytu utiecť na chvíľku na chalupu, aby som doma nemusel búchať dverami.
Dlho premýšľam
Kým niečo spravím, to sú muky. Namontovať si cyklometer, opraviť plot, týždeň o tom premýšľam, naskáče mi to do hlavy o tretej v noci, ako to budem riešiť, aké je to hrozne zložité. Potom celá operácia trvá desať pätnásť minút. A ja som sa s tým trápil niekoľko nocí! Nie som muž činu, som muž veľmi dlhého, postupného odhodlávania sa, ale napokon to spravím.
Závidím všetkým
Nezávidím ľuďom majetky, skôr vzťahy, cesty, čas, vlastnosti. Jurajko (Kušnierik), môj dávny kamarát, povie, pamätáš, ako sme boli tam a ty si povedal toto? A ja si nepamätám ani to, že som tam bol, nie či som niečo povedal. Vtedy závidím, že má takú pamäť, zožiera ma to. Ja si pamätám len 319001, prvé telefónne číslo k nám domov. A prvé číslo občianskeho, občas ho ešte nejakému vrátnikovi nadiktujem.
Meditujem
V kancelárii mám šezlón, tak sa hovorilo v Banskej Štiavnici chaise longue, polokreslu, pololežadlu, na ňom si občas poobede schrupnem. Stačí aj päť minút, vlastne to ani nie je spánok, skôr meditácia, prestanem vnímať zvuky, ale zostávam tu. Na šezlóne knihy nečítam, som v práci, to sa nedá. Ideálne miesto na čítanie je pre mňa záhrada, pod stromom v kresle, stolík, fľaša vína, červené musí byť, pohár, nakrájaný syr. Začnem čítať, ale o chvíľku sa ozve, poď mi pomôcť, ty si furt iba čítaš. A to som prečítal dve vety.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.