Náš kapitalizmus

Moja teória je jasná, pretože v tých starých knihách, ktoré ma kedysi nútili študovať, bola vždy jedna opakujúca sa veta, ktorá charakterizovala socialistickú spoločnosť. Hovorilo sa v nej, že výrobné prostriedky sú v rukách pracujúcich. Ibaže ja okolo seba vidím len všetko kontrolujúci štát, ktorý vlastní stroje, priemysel, celoštátnu infraštruktúru a aj všetky rozhodnutia, ktoré o našom národe rozhodujú. Je to pán, ktorý platí extrémne nízke platy a vyžaduje od svojich zamestnancov aplauz a bezpodmienečnú ideologickú poslušnosť.
Tento lakomý vlastník pred časom oznámil, že už nebude môcť naďalej vo verejnom aj podnikateľskom sektore zamestnávať viac ako milión ľudí. „Kvôli dosiahnutiu pokroku v rozvoji a modernizácii ekonomického modelu,“ hovoria, sa musia dramaticky znížiť výplaty, súčasne s čím sa otvoril malý a prísne kontrolovaný priestor pre podnikanie. Dokonca aj Ústredie kubánskych pracujúcich, jediná odborová organizácia na Kube, informuje, že k prepúšťaniu muselo dôjsť a že ho máme disciplinovane prijať. Smutná správa o niekom, kto mal reprezentovať práva svojich členov proti štátnej moci, a nie naopak.
Čo bude robiť zostarnutý pán, ktorý tento ostrov päť desaťročí uzurpoval, až sa dnešní nezamestnaní zajtra premenia na nespokojných? Ako bude reagovať, keď sa pracovná a ekonomická samostatnosť nových podnikateľov premení na samostatnosť ideologickú? Už vidím, ako bude preklínať úspešných, pretože nadhodnota, rovnako ako prezidentské kreslo, môže byť iba jeho.