Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Brodíme sa asi už cez druhú rieku a nad hlavami nám prefičí asi siedma helikoptéra. Nevezie ranených, nevezie pracháčov, ktorým sa nechce trekovať, vezie dôležitých buddhistických lámov. Dôležité prevtelenia z celého sveta dostali pozvánku na tento festival, ktorý sa v kláštore Shey Gompa v západnom Nepále, v regióne Dolpo, vo výške 4 100 metrov koná raz za dvanásť rokov. A pozvánka zahŕňa transport vrtuľníkom. My šliapeme ako magori už skoro týžneň. Nie sme dôležité prevtelenia, len banda zvedavcov bez pudu sebazáchovy.

Posledná rieka nám dala zabrať – my sme sa síce po jednom zviezli na koni, ale naši nosiči s veľkými prútenými košmi, prichytenými na hlavách, sa brodili po zadok v ľadovej vode s 30 kilami na chrbte. Nemôžem im pomôcť, tak ich aspoň fotím. V kempe pri lesíku kempujú nomádi. Majú jednoduchý biely plátenný stan, pár jakov a privyrábajú si predávaním piva, cigariet a sladkostí pútnikom. Keď vojdem dnu, ledva vidím cez dym (s komínmi sa tu nikto nepára) a počujem len tuberácke chrchlanie dedka, zababušeného do kožušín. Naši šerpovia už popíjajú rum a fajčia lacné cigarety Khukuri. Vypýtam si čaj a dostanem tibetský slaný mok s jačím maslom. Nič iné nečakám a vďačne vypijem. Po chvíli sa ma pani spýta, či som hladná, ja že hej, a tak mi do čaju nasype múku a káže mi zamiešať si to prstom. S úsmevom tak učiním a čudujem sa, že to nie je také zlé. Koberček, na ktorom sedím, už dávno nemá vzor – ten zmizol pod vrstvou jačích chlpov a rokmi nanosenej špiny. Vraj sa chce ten chrchlajúci dedko k nám zajtra pridať, tiež ide na festival, ktorý je už len na dva dni chôdze. Pochybovačne si ho premerám. Vyzerá na umretie, ale človek pri týchto ľuďoch nikdy nevie. Aspoň nám ukáže cestu. Na druhý deň sa síce dedko pridá, ale ufujazdí hneď vpred a zbadáme ho až v kempe ležať na zemi a chrchlať do tej svojej kožušiny. Po ceste sa nám stratili traja nosiči a majestátna Kanjira nad našimi hlavami je hanblivá a nechce sa vyzliecť. Halí sa do hustého mračna a len občas odkryje pár detailov. Prechod cez sedlo bol jeden z najdlhších, aké som zažila. Trvalo nám to 11 hodín, a z 5 100-metrového priesmyku sme nevideli nič, lebo lialo. Na kamenistej nehostinnej pôde sa vynímali extrémne zvláštne rastliny. Jedna kvetina  vyzerala, že zrazu začne rozprávať a pobehovať naokolo. Alebo to robí tá výška? Už len pár hodín a sme v cieli. Nie na konci, ani zďaleka nie, ale v cieli áno. Budeme kempovať pod bájnou Krištáľovou horou, jesť tibetské knedlíky momo v stanoch s pútnikmi a zažívať kultúru, ktorá zaspala dobu. A tie lietajúce prevtelenia nám zaručia, že sa tam dostaneme.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite