Kto zabil rybu?

Tú rybu vidíte na plagátoch, v záhlaví internetovej stránky, na všetkých promo materiáloch festivalu. Najviac sa však o nej dozviete z animovaného televízneho spotu, ktorý pre Divadelnú Nitru vytvorili animátorky Michaela Čopíková a Veronika Obertová. V 30-sekundovom klipe ryba najprv bezstarostne pláva vo vode, naivne však naletí háčiku, vďaka čomu sa ocitá na kuchynskom stole, v poslednej chvíli z neho uniká, letí vzduchom, vracia sa späť do vody, vidíme ju za mrežami, v papuli psa, jej kostra sa objavuje v chladničke spolu so zásobami krvi, dostáva infúziu z vrecka označeného logom festivalu, kostra sa zmení na živú rybu, a tá sa vracia naspäť do vody. Teda, presnejšie, do akvária.

.divadlo v čase krízy
„Žijeme nielen v období finančnej, ale aj mravnej krízy," hovorí mi zakladateľka a riaditeľka Divadelnej Nitry Darina Kárová, keď sa jej pýtam, čím si vysvetľuje posun súčasného divadla od „skúmania ľudského vnútra" k spoločenským a politickým témam. „No a zrejme je to aj tým, že dochádza k určitej redefinícii divadla ako takého," dodáva. Z miesta nenáročnej meštiackej zábavy sa divadlo stáva priestorom, v ktorom sa kladú otázky, v ktorom sa snažíme uvažovať o svete a o problémoch, ktoré síce cítime, no ešte ich nedokážeme ani zrozumiteľne pomenovať.
Ako napríklad v inscenácii Júlie Robert a Viktora Bodó Anamnéza, s ktorou do Nitry prichádza budapeštianske Divadlo Józsefa Katonu a divadelný súbor Szputnyik. Hlavný hrdina blúdi po kafkovsky pôsobiacej nemocnici, hľadá svoju matku, pričom sa existenciálne úzkosti prelínajú s kritikou odosobneného systému zdravotníctva. Alebo v inscenácii III Fúrie Divadla H. Modrzjewskej z poľskej Legnice: dve matky v ňom revidujú svoje životy a hľadajú korene zla, čo ich obklopuje. Môže súvisieť s kliatbou, ktorá sa s rodinou jednej z nich tiahne od druhej svetovej vojny? Alebo s tým ako druhá vychovala svojho syna, z ktorého sa nestal len patriot, ale aj nemilosrdný vrah? Alebo inscenácia Jeleny Greminovej, režiséra Talgata Balatova a moskovského divadla Teatr.doc Dvaja v tvojom dome, ktorá zobrazuje skutočný, komplikovaný život skutočného človeka, bieloruského disidenta Vladimíra Nekľajeva.
„Nejde o zábavu či oddych," hovorí Darina Kárová. „Nechceme suplovať publicistiku, ale chceme vidieť človeka v jeho spoločenských väzbách. Nakoniec aj príbeh Rómea a Júlie sa odohráva v nejakom spoločenskom, politickom kontexte, ktorého obeťou je nakoniec ich láska. Je to v súlade tým, čo sa v Európe deje. Tvorcovia, ktorí pristupujú k divadlu ako k istému poslaniu, k miestu komunikácie závažných problémov, uvažujú nad tým, čo by divadlo malo robiť, ako by malo fungovať. Idú do terénu, kladú otázky, počúvajú, chcú porozumieť."
Takýto prístup k divadlu je spoločným menovateľom trinástich inscenácií v hlavnom programe festivalu: identifikovať a pomenovať dlhý tieň viny, ktorý nám zakrýva slnko a dúfať, že divadelná katarzia nám pomôže poctivo sa s ním vyrovnať. Darina Kárová: „Ide o to, porozumieť, čo sa to s nami vlastne udialo. Dvadsiate storočie vytvorilo pre ľudí v strednej Európe množstvo ťažkých situácií, keď sa museli rýchlo rozhodovať a išlo pritom o život."

.do Nitry
Tohtoročnú Divadelnú Nitru otvorí v piatok 21. septembra inscenácia režisérky a choreografky Constanzy Macras Otvorení všetkému. Toto tanečné divadlo vzniklo v medzinárodnej koprodukcii, na pódiu sa stretnú profesionálni tanečníci z berlínskeho súboru DorkyPark a rómski tanečníci a hudobníci z Česka, Slovenska a Maďarska. Neskôr, v piatok večer, budú odovzdané divadelné Dosky, ktoré tradične patria k otvárajúcemu dňu festivalu. No a potom bude nasledovať päť dní naplnených divadlom, diskusiami, filmovými projekciami, rýchlymi kávami a dlhými neskorovečernými debatami. Okrem  spomínaných inscenácií bude možné uvidieť divadlá z Rumunska, Veľkej Británie, Česka, Belgicka a Slovinska. Domácu scénu tento rok v hlavnom programe zastupujú Slovenské komorné divadlo z Martina s Pavlacovou dramatizáciou Roznerovej knihy Sedem dní do pohrebu, divadlo Potôň z Bátoviec s inscenáciou Michala Ditteho Psota, SND s Pohanmi ukrajinskej dramatičky Anny Jablonskej (réžia Marián Amsler) a divadlo Aréna s Čičvákovým Kukurom (réžia Rastislav Ballek).
No a nakoniec zostáva tá ryba. Kto jej to nastrčil háčik, a potom ju chcel pokrájať vo svojej kuchyni? Ako sa jej podarilo uniknúť pred istou smrťou? Akým zázrakom znovu ožila? A prečo je v akváriu? Kto je vinný a ako má so svojou vinou naložiť? O tom je 21. Divadelná Nitra.