Smrť v Bengází

Viacerí si spomenú na Samuela Huntingtona, ktorý pred dvadsiatimi rokmi prišiel s konceptom „zrážky civilizácií". Proti historickému optimizmu Francisa Fukuyamu a jeho „konca dejín", ktorý mal prísť po víťazstve liberálneho kapitalizmu nad komunizmom, čaká svet iná budúcnosť. Hungtington predpovedal nové konflikty, týkajúce sa civilizácií, kultúr a náboženstiev. „Hranice islamu sú krvavé," písal Huntington, poukazujúc na konflikty islamu s inými civilizáciami. Viaceré z podobných konfliktov sa neskôr objavili (napríklad fanatizmus al-Káidy), i keď niekde sa náboženský, civilizačný rozmer zamieňal s národnými ašpiráciami (vojna v Čečensku nemala na začiatku s islamom veľa spoločného), a niekde išlo viac o konflikty vnútrocivilizačné ako medzicivilizačné (iracká občianska vojna medzi šiítmi a sunnitmi).
Na dnešné protesty však možno Huntingtona použiť iba opatrne. Nezrážajú sa tu civilizácie, ale malé skupiny. Pomôžme si príkladom z „bližšieho" civilizačného okruhu. Aj súd a spor o rozsudok nad vystúpením Pussy Riot v pravoslávnom chráme je okrem politického procesu aj civilizačnou zrážkou; nie však zrážkou civilizácií, ale zrážkou rôzneho ponímania slobody. Aj u nás sa našli ľudia, pre ktorých speváčky prekročili prípustné hranice a ich konanie by bolo hodné dokonca väznenia. Podobná konfrontácia s radikálnymi islamskými skupinami sa odohráva v desaťkrát citlivejšom a vzťahovačnejšom prostredí, a cenou tu môže byť aj ľudský život. Do týchto vzorcov si možno dosadiť amatérsky nakrútený film Nevinnosť moslimov, ktorý zhadzuje a zraňuje islam v najcitlivejších miestach; z filmu vytiahnuté najostrejšie scény, zostrihané do klipu, preložené do arabčiny a umiestnené na internetové servery; a následnú reakciu salafistov, fundamentalistických moslimov, ktorí vyzvali vo viacerých krajinách na protesty a k útoky.
Kľúčové je, ako v tejto veci reagujú vlády nových arabských demokracií. Na rozdiel od odhodlaných radikálov sú často slabé, a majú strach z vlády ulice. Egyptská vláda násilie odsúdila oneskorene, s váhaním; líbyjská vláda, naopak, neváhala a za smrť v Bengází sa Američanom obratom ospravedlnila. Všetky tieto krajiny čakajú domáce konflikty, kompromisy, hľadanie rovnováhy ? bolestné učenie sa v snahe nájsť amalgám medzi islamom a demokraciou. Tento typ civilizačného konfliktu Huntington neopísal.