Je pravda, že dilemu, ako Spojené štáty reformovať, majú aj republikáni, a že ani jedna strana pred novembrovými voľbami nehovorí, kde presne a koľko chce škrtať, znižovať a osekávať. O tom, že to bez toho nepôjde, by vedeli rozprávať Európania. Kombinácia politiky Obamovho Bieleho domu a americkej centrálnej banky bolo nalievanie peňazí do ekonomiky s nádejou, že sa obnoví hospodársky rast, ktorý eventuálne umožní znížiť aj dlhy. Problémom je, že v demokraciách toto odhodlanie politikom často vydrží len krátko; len čo sa ekonomika rozbehne, je veľmi ťažké výdavky naozaj znížiť.
V tomto kontexte sa odohrá veľký politický zápas medzi Obamom a Romneym a Demokratmi a Republikánmi. Obe veľké strany sa počas straníckych zjazdov nadopovali emóciami. Tento doping je potrebný ? treba zobudiť a nadchnúť státisíce aktivistov, ktorí pomôžu dostať 6. novembra k urnám kritické množstvo voličov za každú stranu. Silný emočný doping oboch strán má však aj veľké úskalia. Politické strany sú polarizované a vnútri dominujú skôr vyhranené názory. Republikánski aktiviti vidia občas v Obamovi stelesnenie socializmu a radikálneho ľavičiarstva, a niektorí sú presvedčení, že prezident je moslim, ktorý sa ani len nenarodil v Spojených štátoch. Niektorí demokratickí aktivisti vidia podobne démonicky Romneyho a celú Republikánsku stranu ako kliku milionárov a kresťanských zadubencov, ktorí si chránia len vlastné léna a bránia pokroku a spravodlivosti. Problémom aktivistov je, že väčšina Američanov je oveľa bližšie k stredu, a že vyhranené postoje vľavo a vpravo ich skôr odrádzajú.
Republikáni aj demokrati sa na straníckych zjazdoch snažili nájsť odpoveď na otázku, či je na tom krajina po štyroch Obamových rokoch lepšie ako predtým. Ten, kto bude vo voľbách úspešnejší, však musí toto rozmýšľanie úplne prerámcovať. Aby Amerika mohla byť aj o pár desaťročí na tom aspoň tak, ako v minulosti, bude treba preformulovať sociálny kontrakt a nájsť zhodu v tom, v ktorých menej dôležitých prvkov amerického blahobytu sa bude ochotná vzdať.
V tomto kontexte sa odohrá veľký politický zápas medzi Obamom a Romneym a Demokratmi a Republikánmi. Obe veľké strany sa počas straníckych zjazdov nadopovali emóciami. Tento doping je potrebný ? treba zobudiť a nadchnúť státisíce aktivistov, ktorí pomôžu dostať 6. novembra k urnám kritické množstvo voličov za každú stranu. Silný emočný doping oboch strán má však aj veľké úskalia. Politické strany sú polarizované a vnútri dominujú skôr vyhranené názory. Republikánski aktiviti vidia občas v Obamovi stelesnenie socializmu a radikálneho ľavičiarstva, a niektorí sú presvedčení, že prezident je moslim, ktorý sa ani len nenarodil v Spojených štátoch. Niektorí demokratickí aktivisti vidia podobne démonicky Romneyho a celú Republikánsku stranu ako kliku milionárov a kresťanských zadubencov, ktorí si chránia len vlastné léna a bránia pokroku a spravodlivosti. Problémom aktivistov je, že väčšina Američanov je oveľa bližšie k stredu, a že vyhranené postoje vľavo a vpravo ich skôr odrádzajú.
Republikáni aj demokrati sa na straníckych zjazdoch snažili nájsť odpoveď na otázku, či je na tom krajina po štyroch Obamových rokoch lepšie ako predtým. Ten, kto bude vo voľbách úspešnejší, však musí toto rozmýšľanie úplne prerámcovať. Aby Amerika mohla byť aj o pár desaťročí na tom aspoň tak, ako v minulosti, bude treba preformulovať sociálny kontrakt a nájsť zhodu v tom, v ktorých menej dôležitých prvkov amerického blahobytu sa bude ochotná vzdať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.