Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Obhajca

.daniel Bútora .časopis

Barack Obama pred štyrmi rokmi porazil svojho republikánskeho súpera Johna McCaina svojou víziou nádeje a zmeny; bola to „zmena, ktorej môžeme veriť". Paradoxom prezidenta, ktorý dnes obhajuje svoj úrad proti Mittovi Romneymu, je silné varovanie pred zmenami, ktoré by čakali Romneyho Ameriku, takmer nostalgia za Spojenými štátmi, v ktorých dnešné generácie vyrástli, no ktoré už nasledujúca generácia zažiť nemusí. Minulotýždňový zjazd Demokratickej strany, ktorý oficiálne nominoval Obamu za kandidáta na ďalšie štyri roky, bol plný volania po uchovaní toho, čo charakterizovalo blahobyt a dobrý život Američanov posledného polstoročia ? od možnosti väčšiny ľudí nájsť si dobrú prácu a slušné bývanie až po veľké zdravotné programy Medicare a Medicaid. Bolo to volanie za Amerikou, ktorá ponúkala kombináciu tradičného amerického sna, kde sa tí usilovní a pracovití bez ohľadu na svoj pôvod môžu dostať (niekedy až v ďalšej generácii) k ovociu svojej práce, a sveta, v ktorom sa štát nakoniec aspoň nejakou formou postará o slabších a pomôže núdznejším. Nostalgiu tomuto volaniu dodáva skutočnosť, že táto Amerika existuje čoraz menej, a že dlhy, ktoré táto Amerika vyrobila, bude musieť niekto zaplatiť. Amerika má na začiatku druhého desaťročia druhého tisícročia prvú generáciu nových dôchodcov, ktorí sa narodili po 2. svetovej vojne. Sú relatívne zdraví, plní energie, relatívne bohatí (často so štátnymi alebo firemnými penziami), majú niečo vyše 65 rokov a ďalšich 20-30 rokov aktívneho života pred sebou. Nie je vylúčené, že táto generácia dôchodcov, ktorá bola podľa Davida Brooksa dokonca vytvorila úplne novú vekovú skupinu v spoločnosti, skupinu aktívnych penzistov s osobitnými návykmi a potrebami, bude v tejto podobe aj generáciou poslednou. Tá ďalšia o 20 či 30 rokov na to všetko už nemusí mať peniaze.

Je pravda, že dilemu, ako Spojené štáty reformovať, majú aj republikáni, a že ani jedna strana pred novembrovými voľbami nehovorí, kde presne a koľko chce škrtať, znižovať a osekávať. O tom, že to bez toho nepôjde, by vedeli rozprávať Európania. Kombinácia politiky Obamovho Bieleho domu a americkej centrálnej banky bolo nalievanie peňazí do ekonomiky s nádejou, že sa obnoví hospodársky rast, ktorý eventuálne umožní znížiť aj dlhy. Problémom je, že v demokraciách toto odhodlanie politikom často vydrží len krátko; len čo sa ekonomika rozbehne, je veľmi ťažké výdavky naozaj znížiť.
V tomto kontexte sa odohrá veľký politický zápas medzi Obamom a Romneym a Demokratmi a Republikánmi. Obe veľké strany sa počas straníckych zjazdov nadopovali emóciami. Tento doping je potrebný ? treba zobudiť a nadchnúť státisíce aktivistov, ktorí pomôžu dostať 6. novembra k urnám kritické množstvo voličov za každú stranu. Silný emočný doping oboch strán má však aj veľké úskalia. Politické strany sú polarizované a vnútri dominujú skôr vyhranené názory. Republikánski aktiviti vidia občas v Obamovi stelesnenie socializmu a radikálneho ľavičiarstva, a niektorí sú presvedčení, že prezident je moslim, ktorý sa ani len nenarodil v Spojených štátoch. Niektorí demokratickí aktivisti vidia podobne démonicky Romneyho a celú Republikánsku stranu ako kliku milionárov a kresťanských zadubencov, ktorí si chránia len vlastné léna a bránia pokroku a spravodlivosti. Problémom aktivistov je, že väčšina Američanov je oveľa bližšie k stredu, a že vyhranené postoje vľavo a vpravo ich skôr odrádzajú.
Republikáni aj demokrati sa na straníckych zjazdoch snažili nájsť odpoveď na otázku, či je na tom krajina po štyroch Obamových rokoch lepšie ako predtým. Ten, kto bude vo voľbách úspešnejší, však musí toto rozmýšľanie úplne prerámcovať. Aby Amerika mohla byť aj o pár desaťročí na tom aspoň tak, ako v minulosti, bude treba preformulovať sociálny kontrakt a nájsť zhodu v tom, v ktorých menej dôležitých prvkov amerického blahobytu sa bude ochotná vzdať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite