Tri kapely mám
V Karpatských chrbátoch je za mnou partia fantastických muzikantov, o ktorých sa môžem oprieť, vo Vrbovských víťazoch hráme priemyselný folklór s pánom bratom a elektronický projekt Abusus, na to som sám. Sedím, púšťam si podmaz, spievam, rozprávam. Nikto za mnou nie je. To, či to udržím, kam to posuniem, je iba na mne. Následky budem niesť sám, to je úžasná škola života.
Ležím
Milujem ležánie, niekedy si zoberiem dovolenku, celý deň ležím, aj tak mám zapnutý iPad a čítam si, do ništu nejdem. Znak toho, že už mám pokoj, voľno, je to, že ako ležím, čítam si, vymýšľam, kam zas pošlem Muflóna Anciáša, naraz zapnem gitaru, zahrám si na bicích, začínam sa hrať, byť hravý. Končí sa leto, na druhý týždeň by sa to malo dostaviť.
Oblieka ma baumax
Minule sme hrali v Divadle L+S a Oskar Rózsa kuká na moju „bumbajku“, že aká dobrá bunda, čo si na motorke? A ja, že mňa oblieka baumax. Prídem, nájdem si poličky s montérkami, zavolám si tetu a na celý rok mám pätoro-šestoro montérok, pekné bumbajky, rukávy na zipsíček.
Šetrím hlas
Kupujem si kalciové sirupy, všelijaké zázvory, pantenoly. Potrebujem, aby mi zostal hlas na koncert aj po troch dňoch uvádzania festivalu. Neprídem oň za tých pár sekúnd na pódiu, ale vzadu. Keď idem cez areál a zastaví ma aj sto ľudí, všade hučí hudba, musíme kričať. Používal som megafón, nepomáhalo. Tak som si kúpil takú mašinku, ľadvinku so zosilňovačom a mikrofónom. Nemal som to trápne ako kozmonaut zavesené pred ústami, ale keď ma niekto zastavil, pekne som si to dal pred hubu a že, čo môj zlatý, čo chceš?
Jobusova diéta
Môj najobľúbenejší obchod je hračkáreň a druhý najobľúbenejší vedľa mňa, tam majú všetko kuracie, aj salámu, aj tlačenku, aj klobásku. Snažím sa byť v jedle striedmy, ale neužívam si to, robím to umelo pre záchranu života, mať 130 kíl nie je sranda. Držím diétu, aby som mohol jesť. Schudol som teraz až na 100, nie na 108 ako obvykle, dokonca som sa dotkol 99,9, čo bol môj sen na budúci rok, nadrobil som si sen. Takže sa hrám s revolučnou myšlienkou, že na tejto hmotnosti zostanem, ďalšia neresť je na ústupe. Nechal som alkohol a som šťastný. Bez jedla dokážem byť spokojný, ale nie je to ešte šťastie. Aj teraz mi v hlave prebieha tešenie na zajtrajších deväť šnicľov.
Prebehol som
Celý život som bol antišportovec, trojka z telocviku, na vojne ma zavierali do plechovej skrinky, lebo som neubehol 3 000 metrov. Po piatich rokoch abstinencie, keď som si už myslel, že neobjavím nič nové a krásne, som si povedal, že skúsim behať. Od stĺpa po stĺp som začal. Keby mi vtedy niekto dal kufrík s miliónom eur, že prebehni desať kilometrov, tak ho vysmejem. O tri mesiace som ich prebehol.
Bol som chorý
Alkohol emócie nafukuje, tie euforické a takisto aj smútok, depresie, výčitky svedomia. Prišiel som z nemocnice v teplákoch a mama mi dve hodiny prednášala, akú robím hanbu rodine. Sedel som a trpel, bol som chorý, mal som podlomené sebavedomie. Teraz, keď osem rokov abstinujem, dostalo sa na normálnu zdravú úroveň, pokojne si dám tepláky a idem do Írska na lietadlo.
(Poznámka: Ospravedlňujeme sa respondentovi, že sme v texte ponechali len zopár nezameniteľných výrazov jeho vrbovskej „mluvy“.)
V Karpatských chrbátoch je za mnou partia fantastických muzikantov, o ktorých sa môžem oprieť, vo Vrbovských víťazoch hráme priemyselný folklór s pánom bratom a elektronický projekt Abusus, na to som sám. Sedím, púšťam si podmaz, spievam, rozprávam. Nikto za mnou nie je. To, či to udržím, kam to posuniem, je iba na mne. Následky budem niesť sám, to je úžasná škola života.
Ležím
Milujem ležánie, niekedy si zoberiem dovolenku, celý deň ležím, aj tak mám zapnutý iPad a čítam si, do ništu nejdem. Znak toho, že už mám pokoj, voľno, je to, že ako ležím, čítam si, vymýšľam, kam zas pošlem Muflóna Anciáša, naraz zapnem gitaru, zahrám si na bicích, začínam sa hrať, byť hravý. Končí sa leto, na druhý týždeň by sa to malo dostaviť.
Oblieka ma baumax
Minule sme hrali v Divadle L+S a Oskar Rózsa kuká na moju „bumbajku“, že aká dobrá bunda, čo si na motorke? A ja, že mňa oblieka baumax. Prídem, nájdem si poličky s montérkami, zavolám si tetu a na celý rok mám pätoro-šestoro montérok, pekné bumbajky, rukávy na zipsíček.
Šetrím hlas
Kupujem si kalciové sirupy, všelijaké zázvory, pantenoly. Potrebujem, aby mi zostal hlas na koncert aj po troch dňoch uvádzania festivalu. Neprídem oň za tých pár sekúnd na pódiu, ale vzadu. Keď idem cez areál a zastaví ma aj sto ľudí, všade hučí hudba, musíme kričať. Používal som megafón, nepomáhalo. Tak som si kúpil takú mašinku, ľadvinku so zosilňovačom a mikrofónom. Nemal som to trápne ako kozmonaut zavesené pred ústami, ale keď ma niekto zastavil, pekne som si to dal pred hubu a že, čo môj zlatý, čo chceš?
Jobusova diéta
Môj najobľúbenejší obchod je hračkáreň a druhý najobľúbenejší vedľa mňa, tam majú všetko kuracie, aj salámu, aj tlačenku, aj klobásku. Snažím sa byť v jedle striedmy, ale neužívam si to, robím to umelo pre záchranu života, mať 130 kíl nie je sranda. Držím diétu, aby som mohol jesť. Schudol som teraz až na 100, nie na 108 ako obvykle, dokonca som sa dotkol 99,9, čo bol môj sen na budúci rok, nadrobil som si sen. Takže sa hrám s revolučnou myšlienkou, že na tejto hmotnosti zostanem, ďalšia neresť je na ústupe. Nechal som alkohol a som šťastný. Bez jedla dokážem byť spokojný, ale nie je to ešte šťastie. Aj teraz mi v hlave prebieha tešenie na zajtrajších deväť šnicľov.
Prebehol som
Celý život som bol antišportovec, trojka z telocviku, na vojne ma zavierali do plechovej skrinky, lebo som neubehol 3 000 metrov. Po piatich rokoch abstinencie, keď som si už myslel, že neobjavím nič nové a krásne, som si povedal, že skúsim behať. Od stĺpa po stĺp som začal. Keby mi vtedy niekto dal kufrík s miliónom eur, že prebehni desať kilometrov, tak ho vysmejem. O tri mesiace som ich prebehol.
Bol som chorý
Alkohol emócie nafukuje, tie euforické a takisto aj smútok, depresie, výčitky svedomia. Prišiel som z nemocnice v teplákoch a mama mi dve hodiny prednášala, akú robím hanbu rodine. Sedel som a trpel, bol som chorý, mal som podlomené sebavedomie. Teraz, keď osem rokov abstinujem, dostalo sa na normálnu zdravú úroveň, pokojne si dám tepláky a idem do Írska na lietadlo.
(Poznámka: Ospravedlňujeme sa respondentovi, že sme v texte ponechali len zopár nezameniteľných výrazov jeho vrbovskej „mluvy“.)
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.