Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Obchod s nenávisťou

.jagdish Bhagwati .časopis .týždeň v ekonomike

Masaker v Nórsku v júli 2011 a nedávne prepadnutie chrámu Sikhov v meste Oak Creek (Wisconsin) boli dielom extrémistov, ktorí chceli nanovo usporiadať svet podľa ich neonacistických predstáv.

Rovnako útoky z 11. septembra 2001 boli dielom islamistov, ktorí iné náboženstvá a kultúry považujú za hrozbu. Bolo by však naivné veriť, že naši politickí lídri neprilievajú olej do ohňa nenávisti, aj keď ich šovinizmus naberá omnoho „civilizovanejšiu“ formu.

.protijaponská hystéria
Stačí sa spýtať Japoncov, ktorí boli v 80. rokoch sústavne osočovaní ako „podlí kšeftári“. Alebo si vezmime nekonečné tirády proti presúvaniu výroby do Indie, ktorými je táto krajina v dnešnej dobe démonizovaná. Nejde o žiadnu novinku. Bremeno japonských zverstiev počas druhej svetovej vojny vymazalo z americkej kolektívnej pamäti imigračný zákon z roku 1924 i ďalšiu legislatívu, ktorou sa federálna vláda snažila Japoncov a Číňanov udržať mimo Spojených štátov. To isté platí pre rasistické právne predpisy na úrovni niektorých štátov, napríklad kalifornský zákon o pôde a cudzincoch z roku 1913. Tento predpis Američanom japonského pôvodu zakazoval vlastniť pôdu. S vypuknutím vojny boli americkí Japonci vyvlastnení a nahnaní do internačných táborov. Kalifornský minister spravodlivosti Earl Warren bol zástancom týchto opatrení. Ide o toho istého Warrena, ktorý o desaťročie neskôr ako šéf Najvyššieho súdu Spojených štátov predsedal odstraňovaniu segregácie voči čiernym.
Protijaponská hystéria v 80. rokoch padla na úrodnú pôdu. Mnohí v Spojených štátoch sa obávali, že presne tak ako 19. storočie patrilo Britom a 20. storočie Američanom, 21. storočie bude patriť Japoncom. No na rozdiel od Britov a Američanov, Japonci údajne nadobúdali svoje postavenie hanebným spôsobom. A to tým, že agresívne vyvážali do USA, zatiaľ čo americký export nevpúšťali na svoj domáci trh.
Doslova akákoľvek japonská politika bola interpretovaná v tom najhoršom možnom svetle. Propaganda v Spojených štátoch vychádzala z oboch hlavných politických strán a až na niekoľko pozoruhodných výnimiek ju ochotne ďalej šírili nekritické pseudovlastenecké médiá. Pamätám si na jednu poznámku nositeľa Nobelovej ceny Paula Samuelsona, preukázateľne najväčšieho ekonóma svojej doby, popri Johnovi Maynardovi Keynesovi. Protijaponská propaganda vraj zašla už tak ďaleko, že Japonci sa pri stretnutí so západniarmi ukláňajú, aby im odrezali kolená.
Vzhľadom na dlhé dejiny protijaponských predsudkov bola dôsledkom predvídateľná vlna rasového násilia vrátane ničenia japonských automobilov. Historickú rezonanciu mal aj prípad Vincenta China – na smrť ubitého Američana čínskeho pôvodu, ktorý bol omylom považovaný za Japonca. Vyplavilo to spomienku na pseudovedecký článok, ktorý vydal časopis Life v decembri 1941 o tom, ako odlíšiť Číňanov a Japoncov.

.obama proti Indom
Situácia Indov v USA je odlišná. Neexistuje tu žiadny batoh nepríjemných spomienok, na ktorý by sa dali nabaliť predsudky a násilie. Lenže, ako je to v prípade púštnych kaktusov – nenávisti stačí málo, aby prekvitala. Žiaľ, administratíva prezidenta Baracka Obamu sústavne zdôrazňovala, že príčinou americkej nezamestnanosti je presúvanie pracovných miest do Indie. Podobným zjavom je aj senátor za štát New York, Charles Schumer, ktorý sa rovnako vyžíval v obviňovaní Japonska, Číny, aj Indie. Ide vskutku o ťažko prekonateľnú úroveň jedovatosti a ekonomickej negramotnosti. Kalifornská senátorka Barbara Boxerová zatiaľ zaútočila na svoju aktuálnu volebnú vyzývateľku Carly Fiorinovú zato, že keď viedla spoločnosť Hewlett-Packard, zrušila 30-tisíc pracovných miest. V skutočnosti sa firme, vystavenej silnému konkurenčnému tlaku, podarilo obetovaním tých 30-tisíc miest zachrániť ďalších 150-tisíc zamestnancov.
V súčasnej prezidentskej kampani útočia demokrati a spriaznené samoľúbe médiá na republikána Romneyho spôsobom, ktorý je v súzvuku s faktickou štvanicou demokratov voči Indii. Čistým výsledkom je rozdúchavanie rozhorčenia voči Indom, ktoré sa občas prelieva do podoby násilných incidentov. Skupiny, označujúce samy seba ako „dot busters“ útočia na indické ženy. (Pozn. prekl.: Slovo „dot“ označuje bodku, ktorú majú na čele indické ženy, kým „buster“ znamená „rozbíjač“. Ide teda v zásade o „rozbíjačov hláv“.) Keď som písal v prospech slobodného obchodu a liberálnej imigračnej politiky, bol som označovaný za „curry nigger“.
K zlepšeniu situácie nepomohla ani snaha Obamovej administratívy, vnútiť Indii vinu za zlyhanie rokovaní o liberalizácii svetového obchodu v Doha. Mimo Spojených štátov je dobre známe, že za to bol zodpovedný práve Obama. Americkí politici i médiá si radi pestujú myšlienku, že „náš trh je otvorený, kým ostatní ten svoj uzatvárajú“. Ide aj o článok viery pre súčasnú administratívu. A tak krajiny ako India dostávajú nálepku „podlých kšeftárov“, podobne ako Japonsko v 80. rokoch. Väčšina sveta očakávala od Obamu viac veľkosti. Nanešťastie, svet dostal omnoho nižší štandard, než predpokladal.       

Autor je profesor práva a ekonómie na Columbia University.
Project Syndicate 2012.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite