Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako zmerať šťastie

.jozef Dančo .časopis .klub

Malé podhimalájske kráľovstvo Bhután sa odpútalo od tradičnej predstavy o raste HDP a svoj rozvoj začalo orientovať na dosiahnutie Veľkého národného šťastia.

A slávi pritom úspechy. Vďaka uskutočneným reformám dosiahlo v roku 2007 druhú najvyššiu mieru rastu na svete, až 22,4 percenta. Je prvou krajinou sveta, ktorá šťastie svojich občanov nadradila hospodárskemu rastu.
Šťastím človeka sa ekonómia nezaoberala.  Predovšetkým preto, že ide o subjektívny druh pocitu, emociálny stav podmienený podmienkami života. Každá osoba vníma šťastie inak, šťastie jednej osoby nemožno porovnávať so šťastím inej.  Ekonómia, treba dodať na upresnenie, sa šťastím nezaoberala iba donedávna. Viaceré krajiny  si v ostatných rokoch začali uvedomovať, že hospodársky rast a z neho odvodená rastúca spotreba neprinášajú občanom taký stav spokojnosti, toľko dobra, ako by sa očakávalo. Hľadá sa odpoveď na otázku, čo pre občana znamená mať sa dobre, byť spokojný a šťastný. Je pre to potrebné rozširovať ponuku spotreby, zvyšovať príjmy, mať zamestnanie, viac voľného času, rodinnú pohodu, možnosť vzdelávania, sociálne istoty, zabezpečenú starostlivosť o zdravie, demokraciu, ekonomickú slobodu, možnosť kontroly politického procesu, účasť  na verejnom živote a iné možnosti? Viaceré štúdie a zisťovania dokázali, že s tradičným hrubým domácim produktom občan svoje dobro či šťastie priamo nespája.  Pôsobia aj ďalšie biologické, psychologické a sociálne faktory. Byť šťastný znamená oveľa viac ako len spotrebu. Šťastie je bohatší pocit, cieľ ľudského snaženia, túžba pretvorená na zmysel života. Z tohto poznania sa vyvinula ekonómia šťastia, hraničná disciplína medzi ekonómiou a viacerými spoločenskými vedami.

.čo vyjadruje šťastie?
Je to individuálny druh pocitu, subjektívny stav, vyjadrujúci priaznivé účinky súboru ekonomických, environmentálnych, sociálnych,  psychologických a iných faktorov obklopujúcich človeka. Stav akejsi vnútornej spokojnosti z výsledkov konania alebo naplnenia túžby. Súhrn individuálnych šťastí formuje šťastie komunít a iných celkov a ako výsledok konania má veľký dosah na spoločnosť. Šťastní ľudia svojimi aktivitami spôsobujú rozvoj krajiny bez kontroly a štátneho podnecovania.
Šťastie nie je v ekonómii nóvum. Iba bolo dlhé storočia zatienené témou užitočnosti statkov. Predstava priameho merania užitočnosti každého statku a úžitku spotreby, ktorú vraj jednotlivec maximalizuje, vyjadrovala v skutočnosti kvantitatívnu mieru spokojnosti, dobra či šťastia.  Dobro znamenalo dosahovať maximum užitočnosti, spotrebu,  a preto  postačovalo, aby sa pozornosť ekonómie sústredila na príjmy, od ktorých spotreba závisela. Užitočnosť znamená pre každého človeka niečo iné a túto rôznosť žiadna metrika nemohla vyjadriť. Preto idea priameho merania užitočnosti statkov a tým aj dobra odvodeného zo spotreby, nebola úspešná a nadlho zapadla. Britský utilitarista Jeremy Bentham sa pokúsil rozšíriť dovtedajšiu predstavu o užitočnosti a nahradiť ju šťastím. Tvrdil, že užitočné je všetko, čo človeku prináša šťastie. Dobrá a zlá skúsenosť jednotlivca sú merateľné a ich hodnoty možno prepočítať na spoločnosť. Ani táto snaha kvantitatívne vyjadriť skúsenostné  šťastie  však nebola realizovateľná.
Trvalo takmer 150 rokov, kým sa merateľnosť šťastia oblúkom do ekonómie vrátila. Podnet prišiel z neurológie. Profesor Davidson z Univerzity vo Wisconsine identifikoval oblasti v ľavej sfére mozgu, kde sa zachytávajú dobré pocity. V pravej sfére sa zas zachytávajú zlé pocity. Aktivity v týchto častiach mozgu sa výrazne odlišujú podľa toho,  či má človek dobrý alebo zlý pocit. Osoby, ktoré tvrdia, že sú šťastné, majú aktívnejšiu ľavú stranu mozgu, sú činorodejšie, málo šťastné alebo nešťastné majú aktívnejšiu pravú časť a sú menej alebo málo výkonné.

.hospodársky rast a šťastie
Rozvoj krajiny sa tradične meria objemom  vytvoreného hrubého domáceho produktu. Z veľkosti HDP a medziročného rastu sa stalo zaklínadlo a modla politikov. Podstatné je dosahovať čo najvyšší možný rast, miera rastu sa využíva ako indikátor úspešnosti vlády,  buduje sa na nej národná hrdosť. Alternatíva sa nepripúšťa.  
Z tohto pestovaného omylu sa ekonómia pomaly prebúdza a začína si uvedomovať, že vonkajšie atribúty hospodárskeho rastu, zvyšujúca sa  spotreba, životný štandard, bývanie, dovolenky, motorizácia, cestovanie či kultúra ešte neznamenajú dobro či šťastie. Rast, pravda, určitou mierou prispieva k vzniku pocitu blahobytu a spokojnosti. Azda aj šťastia. Avšak s  rastom hospodárstva je spojené aj zrýchľujúce sa plytvanie surovinami, energiou a prácou, zbytočná výroba, ničenie ovzdušia a prírody či ľudského zdravia. Na pozadí  vysokého hospodárskeho rastu sa rozmáha nerovnosť, chudoba,  individualizmus, odcudzenie, sebectvo, nadmerný konzum a mnohé iné negatívne javy.
Nemožno vypustiť zo zreteľa, že HDP bol vždy kvantitatívnou mierou množstva vyrobených tovarov a služieb, kým šťastie je kvalitatívna miera pokroku spoločnosti. HDP nevyjadruje všetky stránky rozvoja, mnohé aj podstatné. Vysoké miery rastu HDP nie sú súčasne aj vysokými mierami šťastia. Pravda, bez určitej úrovne vytvoreného produktu by nebol možný ani určitý životný štandard, avšak táto súvislosť nie je vyššia ako 75 percent. Zostávajúca časť patrí iným faktorom.

.koľko je  šťastných ľudí?
Nedostatky spojené s meraním HDP vyvolali záujem o  šťastie. Spomedzi možných spôsobov merania sa úspešne presadila priama metóda výberového zisťovania. Navrhli sa aj viaceré metódy vyjadrenia celkového šťastia. Najznámejšie je meranie Veľkého národného šťastia v kráľovstve Bhután, index šťastnej planéty alebo šťastné roky života. Najpoužívanejší je index šťastia. Krajiny ako Bhután, Thajsko, Austrália, Kanada, Británia či  Čína,  spolu viac ako 50 krajín, tento index zaviedli ako doplnok k meraniu HDP. Kráľovstvu Bhután  však patrí svetové prvenstvo v navrhnutí a zisťovaní indexu šťastia. Bhután sa roku 2006 stal najšťastnejšou krajinou Ázie.
Štatistika indexu šťastia vykazuje tzv. čistú mieru šťastia.  Vyjadruje rozdiel medzi hodnotou 100 a percentom podielu občanov, ktorí uvádzali, že sú približne šťastní  alebo nie sú veľmi šťastní. Výsledky merania šťastia za rok 2006 sú pozoruhodné. Medzi  najšťastnejšie krajiny patria severské štáty, Island, Dánsko, Švédsko, Nórsko, hodnota ich indexov sa pohybuje nad 90, t.j. viac ako 90 percent obyvateľov týchto krajín sa považuje za šťastných. Fínsko vykázalo index šťastia 83, o niečo nižší ako jeho susedia.  K  skupine s vysokým podielom šťastných občanov patrí Holandsko – 91 percent, Írsko 89, Británia 87, USA a Francúzsko (po 84 percent), Japonsko 72, Španielsko 68, Čína 49, India 40.  Krajiny v našom okolí vykázali takéto podiely šťastných ľudí: Rakúsko 81, Poľsko 74, Maďarsko 46, Slovinsko 32, Estónsko 26, Litva 10 a  Rusko 2 percentá. Index  čistej miery šťastia Slovenska má hodnotu 4, čiže iba 4 percentá obyvateľov Slovenska sa považuje za šťastných, 48 percent  nie je šťastných a rovnako 48 percent nie je celkom šťastných.  Priemer indexu za všetky sledované krajiny  je 23 percent šťastných v pomere k 54 percentám nie veľmi šťastných občanov.
Čo prezrádzajú tieto údaje? Vysokú súvislosť indexu s veľkosťou HDP na obyvateľa, medzi ekonomickou slobodou, životnými podmienkami, hodnotením vládnutia a hospodárskej politiky a  mierou blahobytu.  Vysokú mieru šťastia majú krajiny hospodársky stabilné, sociálne súdržné, národne hrdé  s dobrými možnosťami využitia ľudského potenciálu krajiny. Index šťastia je nižší tam, kde je  vysoká miera nezamestnanosti a naopak. To platí aj o životnom prostredí, čím väčšia a sústredená starostlivosť o podmienky života, tým rastie spokojnosť a šťastie občanov. Napríklad Grónsko má iba 3 percentá nie veľmi šťastných občanov, Bulharsko naproti tomu až 62 percent. Hodnota indexu šťastia súvisí aj so spôsobom spravovania spoločnosti. Čím lepšie je spravovaná, tým je index šťastia vyšší. Súvisí aj s verejným zdravím a zabezpečením zdravotných služieb, starostlivosťou o verejnú dopravu, verejné služby a so spôsobom vytvárania globálnych partnerstiev.  

Autor bol v rokoch 1991 až 1992 ministrom financií SR.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite