Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Stredná európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Ak si Maďari do mapy namaľujú cyklocestičku, nemusí to byť ešte cyklocestička. Ak nejaký vlak odchádza o 19:15, neznamená to, že o 19:15 naozaj odíde. Nemusí odísť vôbec. A keď idete medzinárodným rýchlikom z Budapešti cez Štúrovo a Nové Zámky, môže sa vám stať, že rýchlik nezamieri na sever, ale na juhovýchod, bez toho, aby sa ktokoľvek, vrátane sprievodcu, obťažoval cestujúcim čokoľvek oznámiť. Keď sa začnú vystrašení cestujúci pýtať, či si náhodou nesplietli smer a namiesto do Bratislavy a Prahy nemieria do Belehradu a do Čiernej Hory, tak vám sprievodca lakonicky oznámi, že vlak teraz jednoducho ide do Bratislavy cez Györ a Rajku.

Ale na druhej strane, ak Maďari napíšu do jedálneho lístka guláš, tak je to guláš so všetkým, čo k nemu patrí, keď napíšu halászlé, tak je to skutočne najlepšia rybacia polievka na svete, a keď má byť zubáč dozlata opečený a zahnutý do polkruhu, tak presne tak vyzerá aj v tej najturistickejšej krčme na polostrove Tihány. A Balaton je stále Balaton, so svojou 25-stupňovou vodou, s jemným pieskom pri južnom pobreží a nekonečnými vychádzkami ďaleko do jazera, po kolená vo vode. Je modrý, a keď nie je víkend, tak aj priezračný a čistý, aký som ho nikdy nezažil. A tiež mestá, aj predtým trochu nezaujímavý Siófok, skrásneli. Budapešť sa čoraz väčšmi stáva mestom, kde sa príjemne chodí peši, kde prestávajú vládnuť autá a kam sa namiesto za lacnými dievčatami chodí aj zo Západu za kultúrou, dobrým jedlom a príjemným pokojom. Veľa z toho je za európske peniaze, najmä v poslednom čase, keď Maďarsko nemá na rozdávanie, čo vidieť na mnohých miestach, kde na transparentoch, ktoré oznamujú, čo koľko stálo, svieti modrá vlajka Únie so zlatými hviezdami.
Po desiatich dňoch v Maďarsku, po takmer dvestopäťdesiatich kilometroch na bicykli, dvojnásobnom počte na vlakoch a po kilometroch prechodených v Budapešti nemôžem povedať, že by ma Maďarsko ako stredoeurópskeho turistu sklamalo, ale ani ma nenadchlo. Áno, maďarské železnice treba rozohnať, koľajnice dostavať, vlaky vymeniť a hlásatelia na nádraží Keléty by sa mohli naučiť aspoň jeden cudzí jazyk. Ale v krajine, ktorá tak pohla s výstavbou diaľnic ako práve Maďarsko, si človek povie, že jednoducho nie sú peniaze na všetko a že teraz snáď pôjdu aj do železníc.
Balaton nesklamal ani trochu. Tu naozaj každý hovorí aspoň po nemecky, chytáte sa aj s angličtinou a služby turistom sú veľmi slušné, najmä keď človek vezme do úvahy väčšinou pohodové ceny.
Za svoje peniaze tu dostanete naozaj to, čo za ne môžete očakávať, ba aj o kúsok viac. V Maďarsku sa jedlo vždy dobre a lacno, a to sa nezmenilo ani teraz, hoci do štátnej kasy tu ide jedna z najväčších DPH v Európe. Obsluha v reštauráciách, baroch aj kaviarňach je neporovnateľne profesionálnejšia ako v Česku, o Slovensku ani nehovoriac. Najmä maďarské špeciality, pripravené v takmer rakúskej kvalite, a taká veľkosť porcií, že v Maďarsku sa schudnúť skutočne veľmi nedá. Neokradnú vás ani miestni zmenárnici, ani majitelia hotelov, prevádzkovatelia kempov či prenajímatelia vil a privátnych bytov.
Pri Balatone alebo na mnohých miestach v Budapešti to často žije až do rána, ale nad všetkým bdie dosť policajtov, takže opité scény ani hurhaj som nikde nezažil. Aj napriek tomu, že napríklad v Siófoku je taká koncentrácia barov a nočných podnikov, akú som v strednej Európe ešte nevidel.
Skvelé, samozrejme, nie je všetko. Cyklistiku, ako jeden z dôležitých druhov turistiky, sa Maďari ešte len učia. Maďarsko si síce pomaľovali cyklotrasami, ale akosi ich občas zabúdajú označiť a často vás z ničoho nič nasmerujú na poriadne rušnú cestu alebo, naopak, na takmer nezjazdnú poľnú cestu, o zbytočných kilometrových obchádzkach ani nehovoriac.
Dokopy sa však tých desať dní v Maďarsku vydarilo. Balaton, ktorý je navyše zo Slovenska skoro za rohom, je ako konkurencia mora v Chorvátsku celkom milým riešením. Len s tými bicyklami a železnicami si na svoje „nabudúce“ zo desať rokov počkám.

Autor je redaktor Lidových novin
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite