Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Volajte ju Eva Braunová

.časopis .týždeň vo svete

Je Nemecko ešte slobodná krajina? Možno absurdná otázka. No pri bližšom pohľade na to, ako sa vo verejnej debate nakladá s kritikmi súčasnej rodinnej politiky, sa jej nedá celkom ubrániť.

Je Nemecko ešte slobodná krajina? Možno absurdná otázka. No pri bližšom pohľade na to, ako sa vo verejnej debate nakladá s kritikmi súčasnej rodinnej politiky, sa jej nedá celkom ubrániť.
Mediálny pohon na niekdajšiu moderátorku Evu Hermanovú, ktorá sa bráni obvineniam zo sympatií k Tretej ríši, je toho výrečnou ukážkou.

Na začiatku tohto príbehu však nebola Eva, ale Ursula. Ministerka pre rodinu, ženy a mládež, teda rezortu, ktorý sa predtým netešil zvláštnej pozornosti, pútala v Merkelovej vláde už od nástupu do funkcie v roku 2005 nadmernú  pozornosť. Ursula von der Leyen, kresťanská demokratka, matka siedmich detí, mala byť vlajkovou ženou nemeckého konzervativizmu. Dlho ňou však neostala. Vo februári tohto roku prišla s plánom masívnej výstavby detských jaslí. Počet miest v jasliach sa má do roku 2013 strojnásobiť na 750-tisíc a ministerka chce štátnou podporou matky motivovať, aby sem ukladali svoje deti. Kým sieť jaslí je vo východonemeckých regiónoch, ktoré ju zdedili z čias komunistickej NDR, hustá, v bývalom západnom Nemecku navštevuje jasle 10 percent detí do troch rokov. Za návrhom ministerky, ktorý medzičasom odobrila aj vláda CDU a SPD, stála jednoduchá úvaha: v Nemecku sa rodí málo detí, pretože tie ženy vnímajú ako prekážku v kariére. Preto musí štát urobiť všetko preto, aby bola výchova detí zlučiteľná s kariérou ženy – inak Nemecko pomaly vymrie. Rodina tak bude do prvého roka dieťaťa dostávať veľkorysú podporu a potom jej štát ponúkne opäť slušný peniaz na zaplatenie miesta v jasliach. Žena môže ísť robiť a popri kariére si dovoliť aj ďalšie deti. Ursula von der Leyen týmto prístupom celkom zmenila hodnotový reliéf krajiny.

.úspech feministiek
Ešte pred 17 rokmi, po znovuzjednotení Nemecka, sa predkladala inštitucionálna starostlivosť o najmenšie deti v bývalej NDR ako odstrašujúci príklad. V 90. rokoch sa celkom bežne tvrdilo, že  východonemecké deti viac inklinujú k extrémistickým prejavom aj násiliu práve preto, že v ranom veku boli odtrhnuté od matky a vychovávané v jasliach, navyše postavených na socialistických princípoch výchovy.
Jasle mali preto ostať núdzovým riešením, nie normou. Postupne sa však dostala do popredia starosť o modernú, emancipovanú ženu, ktorá má právo na to, aby pre ňu nebolo dieťa priveľkou príťažou. Kresťanskí demokrati sa tomuto čoraz silnejšiemu pohľadu dlhé roky bránili – až do príchodu von der Leyen. Tá s požehnaním kancelárky a líderky CDU Angely Merkelovej zmazala minulé spory ľavice a konzervatívcov a nastolila všeobecný konsenzus. Dnes zvnútra SPD zaznievajú frustrované hlasy socialistov o tom, že CDU s jej Ursulou im ukradla celú agendu.

.vytrhnuté z kontextu
Keď sa z politiky vytrácajú zaujímavé konflikty, prichádza čas solitérov. A tak sa na scéne objavuje Eva Hermanová. Moderátorka správ aj ďalších diskusných relácií na stanici NDR (Severonemecký verejnoprávny rozhlas a televízia) napísala minulý rok pre magazín Cicero článok Emancipácia – jeden omyl?, v ktorom kritizovala feminizmus za to, že vnútil ženám rolu mužov, čím ich uštval a urobil nepoužiteľnými na úlohu matky. Preťažené ženy pritom podľa Hermanovej nevládzu plnohodnotne konkurovať ani mužom, ani sa dobre starať o deti. Hermanovej článok, ktorý nebol silný ani tak argumentačnou silou ako menšinovým postojom, vyvolal búrlivé reakcie – vplyvná feministická aktivistka Alice Schweizer, tiež veľká podporovateľka kancelárky Merkelovej, v rozhovore pre Spiegel odporučila televízii, aby si premyslela, či  „moderátorka správ s takýmito sexistickými elaborátmi neporušuje zásady verejnoprávnej televízie“. Agentúry verejnej mienky sa respondentov pýtali, či Hermanovej obraz ženy pokladajú za správny, alebo falošný. Sama Hermanová sa zrazu stala hovorkyňou tej časti konzervatívcov, ktorá sa cítili zradená vlastnou CDU a terčom kritiky až útokov zo strany ostatných. Na tom by samo osebe nebolo nič zlé – Hermanová si musela byť vedomá, že vstupuje do ideologického ringu, kde sa uštedrujú aj tvrdé údery. Lenže neostalo len pri nich. Začiatkom minulého mesiaca prezentovala svoju novú knihu Princíp Noemovej archy a jej slová pozorne sledovalo 30 novinárov, ktorých  počas prezentácie nič nevzrušilo. Škandál vznikol až na druhý deň, keď v jednom hamburskom denníku vyšiel Hermanovej citát z prezentácie. Vraj povedala, že v tretej ríši „bolo veľmi veľa zlého, napríklad Adolf Hitler, ale niečo aj veľmi dobré. Napríklad ohodnotenie matky. 68-čkári to zrušili a preto tu teraz máme spoločenský šalát“.  Hermanová zrazu čelila obvineniu, že je zástankyňou nacistickej rodinnej politiky.  Televízia jej nato dala výpoveď. Problém bol v jednej podstatnej okolnosti: Hermanová takúto vetu nevyslovila. Z neskôr zverejnenej zvukovej nahrávky vyplynulo, že sa nanajvýš dopustila nezrozumiteľného dlhého súvetia, z ktorého sa len pri veľkej dávke zlomyseľnosti dal vyrobiť uvedený citát. Dobrá story však už existovala, hovorilo o nej celé Nemecko a o populárnej „nacistickej“ moderátorke sa písalo aj v Amerike. V médiách a najmä medzi blogermi sa ujalo prirovnanie novinárky k Eve Braunovej  (Hitlerova družka, ktorá sa v deň samovraždy stala aj jeho manželkou). Nie div, že v tejto atmosfére sa na podporu Hermanovej vyslovili aj skutoční sympatizanti Hitlerovej ríše organizovaní v NPD a DVU.

.veď ona je fašistka!
Absurdné predstavenie na svoj vrchol ešte čakalo. Predminulý týždeň pozval Hermanovú do svojej tolkšou Johannes B. Kerner – vraj, aby jej dal v prítomnosti ďalších hostí a historika možnosť vysvetliť svoje výroky. Kým sledovanosť jeho relácie slávila najvyššie rekordy, to, čo v nej prebiehalo, nemalo ďaleko od mediálneho lynču. Svoj diel viny na tom niesla aj Hermanová, ktorá namiesto toho, aby sa rázne dištancovala od spôsobu vedenia diskusie, sa zbytočne rozhovorila o svojej starej mame, ktorej sa vraj práve nedávno pýtala, ako jej generácia mohla dopustiť tie hrôzy. Úporná snaha dokázať, že nemá s nacizmom nič spoločné, tak v štúdiu vyvolávala iba podozrievavé úškrny. A dodávala silu popravnej čate v štúdiu. Dve ukážky: moderátor Kerner sa Hermanovej s predstieranou starosťou opýtal, či si je vedomá toho, že pojem „bezbrehý individualizmus“ v jej knihe použil aj nacistický ideológ Alfred Rosenberg. Ďalej sa jej opýtal, prečo označila časť médií, ktoré jej názory kritizujú, ako „zglajchšaltovanú“, keďže aj výraz „zglajchšaltovať“ používali nacisti (moderátor nepostrehol, že ten výraz sa používa celkom bežne). Keď následne aj objednaný historik potvrdil, že onen výraz je národnosocialistický, Hermanová sa neudržala a povedala, že tak ako sa používa tento pojem, tak sa používajú aj diaľnice, ktoré sa tiež postavili za nacistov. Zo strany zúčastnených nasledovali zinscenované prejavy znechutenia, po ktorých sa moderátor Kerner predčasne rozlúčil s Hermanovou. Sláva dvojnásobne vyhodenej moderátorky prenikla aj k nám a tak si čitatelia denníka SME prečítali, že Kerner vyhodil Hermanovú z relácie, pretože mala povedať: „Pokiaľ nemôžeme rozprávať o nacistických hodnotách, takisto nemôžeme hovoriť o diaľniciach, ktoré v tom období vybudovali a po ktorých jazdíme dodnes.“ Aj takto sa vyrába nová realita...
Stav nemeckej diskusie môže byť sotva tristnejší: autorka, ktorá sa verejne postavila za tradičné rodinné hodnoty a odsúdila súčasnú rodinnú politiku, už dnes nebráni svoje názory. Bráni totiž svoj charakter pred vykonštruovanými obvineniami. Dopadla tak vlastne ešte horšie ako katolícky biskup Walter Mixa. Ten na jar ostrým slovníkom kritizoval plán na výstavbu nových jaslí, ktorý podľa neho degraduje ženy na „pôrodné mašiny“ a robí z obrazu pracujúcej ženy „ideologický program“. Vyvolal tým zdesenie a vládnuci socialisti spolu s opozíciou žiadali jeho odvolanie z pozície biskupa zodpovedného za vojsko. Od jeho slov sa dištancovalo aj vedenie nemeckých katolíkov. S Mixom sa neviedla polemika, ale jeho názory boli de facto vykázané mimo verejný priestor.

.jasle nespasia
Nemci tým, že vyhlásili celkom legitímne názory za extrémistické, a z ich autorov vyrábajú Evy Braunové, si len zarábajú na ďalšie problémy. Je dosť pravdepodobné, že jasle, do ktorých potečú miliardy eur a pošlú sa do nich státisíce detí, nízkej pôrodnosti nepomôžu. Stačí si sňať ideologické klapky a skúmať realitu: vo východonemeckom Sasku Anhaltsku, kde je pokrytie jasľami vzorové, je v rámci Nemecka najnižšia pôrodnosť. Navyše aj sociologické prieskumy ukazujú, že problém nízkej pôrodnosti neleží v tom, že ženy sa obávajú o nedostatok miesta v jasliach. Mnohé uvádzajú, že ich proste nechcú, lebo by to obmedzovalo ich nároky na život. Podľa jedného prieskumu ešte menšiu túžbu po deťoch majú mladí nemeckí muži. V tejto súvislosti sa dokonca hovorí o „krkavčích otcoch“.
Štátom subvencované jasle by tak podľa všetkého nevyriešili problém, ktorý chcú riešiť, ale naopak, spôsobili by ďalšie problémy – médiami oslovovaní odborníci totiž upozorňujú, že kvalita súčasných jaslí a ich personálu je pochybná. Ak v najbližších rokoch pribudnú desaťtisíce ďalších jaslí, v ideálnom prípade sa azda nezhorší. Pritom v marci zverejnená americká štúdia, dosiaľ najväčšia tohto druhu, preukázala, že pre budúci vývin dieťaťa v ranom veku je najlepšie ostať doma pri matke a najbližších. Ale pozor, tvrdiť takéto niečo v súčasnom Nemecku zapácha podozrivo hnedou farbou...

.martin Hanus
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite