Dá sa očakávať, že pôjde približne o takú konfrontáciu, akú v súčasnosti vidíme medzi americkým episkopátom a americkým prezidentom Barackom Obamom. Nový pán Elyzejského paláca, ktorý podporuje registrované zväzky homosexuálov a liberálnejšie opatrenia pri eutanázii, určite nie je prezidentom, akého si vysnívali praktizujúci katolíci. Tí pred niekoľkými mesiacmi jednoznačne podporili Nicolasa Sarkozyho. Ak pravicu reprezentoval Sarkozy, rozvedený a druhýkrát zosobášený politik, tak ľavicu reprezentuje muž, ktorý sa nerozvádza už preto, že sa ani nezosobášil. So svojou prvou partnerkou, bývalou prezidentskou kandidátkou Marie-Ségolène Royalovou mal síce štyri deti, keď však svoju stranícku kolegyňu so štyrmi deťmi opustil, bolo to bez rozvodu, rovnako ako je jeho život s novou partnerkou bez sobášu.
.lepšia aj Le Penová
Vráťme sa však k politike. Podľa prieskumu agentúry Harris pre katolícky týždenník La Vie, 79 percent praktizujúcich katolíkov v májovom druhom kole prezidentských volieb podporilo úradujúceho prezidenta. Zvyšných 21 percent hlasovalo za víťaza Francoisa Hollanda. Za praktizujúcich katolíkov pritom agentúra považovala len tých voličov, ktorí aspoň raz za mesiac navštívia bohoslužbu. V krajine, ktorá sa kedysi pýšila označením „prvá dcéra cirkvi,“ je ich iba 14 percent. Nepraktizujúci katolíci hlasovali približne rovnako ako zvyšok voličov – 51,6 percenta podporilo socialistického kandidáta, zvyšných 48,4 percenta Sarkozyho. Naopak, až 70 percent voličov, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu, podporilo Hollanda.
V prvom kole skončil medzi praktizujúcimi katolíkmi Hollande dokonca až na štvrtom mieste. Získal menej ako polovicu z celoštátneho zisku 28,6 percenta. Okrem suverénneho Sarkozyho ho tromfol aj centrista François Bayrou a líderka Národného frontu Marine Le Penová. „Vízia spoločnosti, ktorú prezentuje Hollande, je z pohľadu cirkvi nebezpečná,“ povedal pre Vatikánsky rozhlas parížsky kňaz Guillaume Seguin.
.horšie ako v USA
Viaceré katolícke osobnosti krátko po voľbách nového prezidenta vyzvali, aby neotváral témy, ktoré prehĺbia kultúrno-etický zápas, rozdelia krajinu a neprispejú k riešeniu ekonomických a sociálnych problémov. V blahoprajnom telegrame ho o rešpektovanie života a „vznešených duchovných a morálnych tradícií“ požiadal aj pápež Benedikt XVI. A do tretice, postoje cirkvi Hollandovi tlmočil aj parížsky arcibiskup a predseda Francúzskej biskupskej komisie, kardinál André Vingt-Trois počas ich prvého stretnutia v Elyzejskom paláci pred dvoma týždňami. Ako povedal po stretnutí, prezident na jeho slová reagoval „vnímavo“.
Po prvých mesiacoch v úrade sa však zdá, že Hollande zvolil smerom k cirkvi rovnakú stratégiu ako Barack Obama: ochotne diskutovať s biskupmi, oceňovať najmä sociálne a charitatívne aktivity cirkvi, ale pri všetkých kultúrno-etických témach vždy konať po svojom. Niektorým nový prezident pripomína skôr bývalého španielskeho premiéra a protikresťanského radikála Josého Zapateru a obávajú sa, že Francúzsko nielen očervenie, ale stane sa vlajkovou loďou rôznych liberálnych experimentov. Podľa portálu Vatican Insider môže Hollande otvárať kontroverzné otázky práve kvôli tomu, aby odpútal pozornosť od ekonomiky a sociálnej situácie. Podobne, ako to napokon robí aj prezident Obama v Spojených štátoch.
Neprešli ani dva mesiace a obavy francúzskych katolíkov sa naplnili. „V prvom semestri 2013 bude právo na manželstvo a adopciu detí bez diskriminácie sprístupnené všetkým párom,“ vyhlásil nový francúzsky premiér Jean-Marc Ayrault. Jeho ministerka pre rodinu Dominiquea Bertinottiová v predvečer parížskeho Gay Pride zdôraznila, že neexistuje jediný model rodiny a „pre ľavicu je cťou byť skutočným obrancom rodiny a rovnosti“. Podľa hovorkyne jedného z LGBT združení Fatihy Archerchour je pripravovaný návrh zákona „príležitosťou znovupremyslieť koncept rodiny“.
Okrem prípravy legislatívy, povoľujúcej registrované zväzky s právom adopcie detí, Hollande oznámil aj vytvorenie etickej pracovnej komisie, ktorá by sa mala zaoberať aktívnou eutanáziou. Tá je vo Francúzsku od roku 2005 považovaná za trestný čin. Zriadenie komisie pritom francúzsky prezident oznámil len dva dni po návšteve hospica Notre Dame-du-Lac, kde vyjadril svoj obdiv nad prácou personálu a nad intenzitou života, ktorú tam pocítil.
Ironickú poznámku si v jednom z prvých rozhovorov neodpustila ani nová prvá dáma Valerie Trierwiler, ktorá nie je s Hollandom zosobášená. Na otázku tlačovej agentúry France Press, či to nebude predstavovať problém na diplomatickom poli, lakonicky odpovedala, že iba ak pri návšteve pápeža.
.biskupi v úzkych
Hollandove kroky stavajú francúzsky episkopát do nezávideniahodnej situácie. Predvolebný opatrný prístup a povolebnú vyčkávaciu taktiku budú musieť nahradiť priamou obhajobou toho, čo Benedikt XVI. označil za „nediskutovateľné princípy“. To však znamená otvorené vyhranenie sa voči názorom prezidenta Hollanda. V jednej z najsekularizovanejších krajín v Európe pritom nemôžu počítať s podporou takého množstva veriacich ako americkí biskupi v zápase s Obamom.
Pre francúzsku cirkev to však nebude úplne nová situácia. K sporom, súvisiacim najmä s imigrantmi a otázkami náboženskej slobody, sa dostávali už počas Sarkozyho éry. Veľmi rázne sa napríklad ohradili proti zákazu zahaľovania žien na verejnosti, ktorý vo Francúzsku platí od apríla 2011. Najväčšie obavy francúzskych biskupov podľa portálu Vatican Insider smerujú k cirkevnému školstvu, ktoré sa teší podpore miestnych samospráv, no prezident Hollande by ju v rámci striktného presadzovania princípu laicité mohol výrazne obmedziť.
.tlak zdola
Francúzska cirkevná hierarchia bude navyše vystavovaná tlaku zdola zo strany lefébvristov, ktorí sú v krajine veľmi dobre organizovaní. Podľa katolíckeho denníka La Croix Kňazské bratstvo sv. Pia X., ako znie oficiálny názov hnutia, ktoré odmieta niektoré závery Druhého vatikánskeho koncilu a momentálne intenzívne rokuje so Svätou stolicou o prekonaní vieroučných prekážok, je dnes zastúpené vo všetkých francúzskych diecézach. Intenzívne pracuje s mládežou, vie si vydobyť pozornosť médií a získať pozície v lokálnej politike. Pridružený inštitút Civitas už vytiahol do parížskych ulíc, aby protestoval proti „antikresťanskej, anirodinnej a antinárodnej vízii“ nového prezidenta.
Paradoxom je, že v súlade s historickou tradíciou vikár kapituly kanonikov pri Lateránskej bazilike v Ríme Luca Brandolini a francúzsky kanonik Louis Duval-Arnould udelili niekoľko dní po víťazných voľbách socialistickému prezidentovi titul protokanonika. Tento čestný cirkevný titul pripadá automaticky každej hlave francúzskeho štátu už od dôb kráľa Henricha IV. (1553 – 1610), ktorý bol síce najskôr hugenot, v záujme zjednotenia ríše však konvertoval na katolicizmus. Ak Hollande – podľa očakávania – cirkevnú poctu odmietne, zaradí sa k ďalším dvom prezidentom piatej Francúzskej republiky, ktorí tak po roku 1958 urobili – Georgeovi Pompidouovi a Francoisovi Mitterandovi. Ďalší štyria prezidenti – Charles De Gaulle, Valéry Giscard d´Estaing, Jacques Chirac a Nicholas Sarkozy – ju, naopak, prijali.
Autor je vysokoškolský pedagóg, tvorí portál svetkrestanstva.sk.
.lepšia aj Le Penová
Vráťme sa však k politike. Podľa prieskumu agentúry Harris pre katolícky týždenník La Vie, 79 percent praktizujúcich katolíkov v májovom druhom kole prezidentských volieb podporilo úradujúceho prezidenta. Zvyšných 21 percent hlasovalo za víťaza Francoisa Hollanda. Za praktizujúcich katolíkov pritom agentúra považovala len tých voličov, ktorí aspoň raz za mesiac navštívia bohoslužbu. V krajine, ktorá sa kedysi pýšila označením „prvá dcéra cirkvi,“ je ich iba 14 percent. Nepraktizujúci katolíci hlasovali približne rovnako ako zvyšok voličov – 51,6 percenta podporilo socialistického kandidáta, zvyšných 48,4 percenta Sarkozyho. Naopak, až 70 percent voličov, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu, podporilo Hollanda.
V prvom kole skončil medzi praktizujúcimi katolíkmi Hollande dokonca až na štvrtom mieste. Získal menej ako polovicu z celoštátneho zisku 28,6 percenta. Okrem suverénneho Sarkozyho ho tromfol aj centrista François Bayrou a líderka Národného frontu Marine Le Penová. „Vízia spoločnosti, ktorú prezentuje Hollande, je z pohľadu cirkvi nebezpečná,“ povedal pre Vatikánsky rozhlas parížsky kňaz Guillaume Seguin.
.horšie ako v USA
Viaceré katolícke osobnosti krátko po voľbách nového prezidenta vyzvali, aby neotváral témy, ktoré prehĺbia kultúrno-etický zápas, rozdelia krajinu a neprispejú k riešeniu ekonomických a sociálnych problémov. V blahoprajnom telegrame ho o rešpektovanie života a „vznešených duchovných a morálnych tradícií“ požiadal aj pápež Benedikt XVI. A do tretice, postoje cirkvi Hollandovi tlmočil aj parížsky arcibiskup a predseda Francúzskej biskupskej komisie, kardinál André Vingt-Trois počas ich prvého stretnutia v Elyzejskom paláci pred dvoma týždňami. Ako povedal po stretnutí, prezident na jeho slová reagoval „vnímavo“.
Po prvých mesiacoch v úrade sa však zdá, že Hollande zvolil smerom k cirkvi rovnakú stratégiu ako Barack Obama: ochotne diskutovať s biskupmi, oceňovať najmä sociálne a charitatívne aktivity cirkvi, ale pri všetkých kultúrno-etických témach vždy konať po svojom. Niektorým nový prezident pripomína skôr bývalého španielskeho premiéra a protikresťanského radikála Josého Zapateru a obávajú sa, že Francúzsko nielen očervenie, ale stane sa vlajkovou loďou rôznych liberálnych experimentov. Podľa portálu Vatican Insider môže Hollande otvárať kontroverzné otázky práve kvôli tomu, aby odpútal pozornosť od ekonomiky a sociálnej situácie. Podobne, ako to napokon robí aj prezident Obama v Spojených štátoch.
Neprešli ani dva mesiace a obavy francúzskych katolíkov sa naplnili. „V prvom semestri 2013 bude právo na manželstvo a adopciu detí bez diskriminácie sprístupnené všetkým párom,“ vyhlásil nový francúzsky premiér Jean-Marc Ayrault. Jeho ministerka pre rodinu Dominiquea Bertinottiová v predvečer parížskeho Gay Pride zdôraznila, že neexistuje jediný model rodiny a „pre ľavicu je cťou byť skutočným obrancom rodiny a rovnosti“. Podľa hovorkyne jedného z LGBT združení Fatihy Archerchour je pripravovaný návrh zákona „príležitosťou znovupremyslieť koncept rodiny“.
Okrem prípravy legislatívy, povoľujúcej registrované zväzky s právom adopcie detí, Hollande oznámil aj vytvorenie etickej pracovnej komisie, ktorá by sa mala zaoberať aktívnou eutanáziou. Tá je vo Francúzsku od roku 2005 považovaná za trestný čin. Zriadenie komisie pritom francúzsky prezident oznámil len dva dni po návšteve hospica Notre Dame-du-Lac, kde vyjadril svoj obdiv nad prácou personálu a nad intenzitou života, ktorú tam pocítil.
Ironickú poznámku si v jednom z prvých rozhovorov neodpustila ani nová prvá dáma Valerie Trierwiler, ktorá nie je s Hollandom zosobášená. Na otázku tlačovej agentúry France Press, či to nebude predstavovať problém na diplomatickom poli, lakonicky odpovedala, že iba ak pri návšteve pápeža.
.biskupi v úzkych
Hollandove kroky stavajú francúzsky episkopát do nezávideniahodnej situácie. Predvolebný opatrný prístup a povolebnú vyčkávaciu taktiku budú musieť nahradiť priamou obhajobou toho, čo Benedikt XVI. označil za „nediskutovateľné princípy“. To však znamená otvorené vyhranenie sa voči názorom prezidenta Hollanda. V jednej z najsekularizovanejších krajín v Európe pritom nemôžu počítať s podporou takého množstva veriacich ako americkí biskupi v zápase s Obamom.
Pre francúzsku cirkev to však nebude úplne nová situácia. K sporom, súvisiacim najmä s imigrantmi a otázkami náboženskej slobody, sa dostávali už počas Sarkozyho éry. Veľmi rázne sa napríklad ohradili proti zákazu zahaľovania žien na verejnosti, ktorý vo Francúzsku platí od apríla 2011. Najväčšie obavy francúzskych biskupov podľa portálu Vatican Insider smerujú k cirkevnému školstvu, ktoré sa teší podpore miestnych samospráv, no prezident Hollande by ju v rámci striktného presadzovania princípu laicité mohol výrazne obmedziť.
.tlak zdola
Francúzska cirkevná hierarchia bude navyše vystavovaná tlaku zdola zo strany lefébvristov, ktorí sú v krajine veľmi dobre organizovaní. Podľa katolíckeho denníka La Croix Kňazské bratstvo sv. Pia X., ako znie oficiálny názov hnutia, ktoré odmieta niektoré závery Druhého vatikánskeho koncilu a momentálne intenzívne rokuje so Svätou stolicou o prekonaní vieroučných prekážok, je dnes zastúpené vo všetkých francúzskych diecézach. Intenzívne pracuje s mládežou, vie si vydobyť pozornosť médií a získať pozície v lokálnej politike. Pridružený inštitút Civitas už vytiahol do parížskych ulíc, aby protestoval proti „antikresťanskej, anirodinnej a antinárodnej vízii“ nového prezidenta.
Paradoxom je, že v súlade s historickou tradíciou vikár kapituly kanonikov pri Lateránskej bazilike v Ríme Luca Brandolini a francúzsky kanonik Louis Duval-Arnould udelili niekoľko dní po víťazných voľbách socialistickému prezidentovi titul protokanonika. Tento čestný cirkevný titul pripadá automaticky každej hlave francúzskeho štátu už od dôb kráľa Henricha IV. (1553 – 1610), ktorý bol síce najskôr hugenot, v záujme zjednotenia ríše však konvertoval na katolicizmus. Ak Hollande – podľa očakávania – cirkevnú poctu odmietne, zaradí sa k ďalším dvom prezidentom piatej Francúzskej republiky, ktorí tak po roku 1958 urobili – Georgeovi Pompidouovi a Francoisovi Mitterandovi. Ďalší štyria prezidenti – Charles De Gaulle, Valéry Giscard d´Estaing, Jacques Chirac a Nicholas Sarkozy – ju, naopak, prijali.
Autor je vysokoškolský pedagóg, tvorí portál svetkrestanstva.sk.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.