Jeho húževnatosť žiarila, už keď som bola tínedžerka. Na rozdiel od iných sa rozhodol nič neskrývať a svoju vieru verejne priznával. V roku 1988 vďaka tomu založil Hnutie kresťanského oslobodenia a o niekoľko rokov neskôr iniciatívu, známu ako projekt Varela.
Pamätám si na tvár Oswalda Payá pred desiatimi rokmi, bolo to desiateho marca pred budovou Národného zhromaždenia moci ľudu. Akoby to bolo včera. V rukách mal škatule, v ktorých bolo vyše desaťtisíc podpisov, a on ich doručil tomu neslávnemu kubánskemu parlamentu. Oficiálnou odpoveďou bola reforma, pateticky nazvaná mumifikácia ústavy, ktorá nás nevratne pripútala k súčasnému systému. Ale on, disident tisíc a jednej bitky, sa nenechal odradiť. A o dva roky neskôr doniesol štrnásťtisíc ďalších podpisov. A spolu s nimi a skupinou aktivistov žiadosť o referendum o slobode zhromažďovania, prejavu, ekonomické slobody a amnestiu, ktorá by oslobodila politických väzňov. Reakcia bola taká neprimeraná, ako to bolo pre Fidela Castra charakteristické. Čierna jar 2003 a viac ako 40 ľudí z Oswaldovho hnutia bolo odsúdených.
Hoci Payá vtedy nebol zatknutý, celé roky trpel v domácom väzení, pri svojvoľných zatknutiach a zastrašovaní. Nikdy neopomenul odsúdiť podmienky, v akých žili vo väzení disidenti. Nikdy som ho nevidela zlomeného, nikdy nekričal ani nenapadol žiadneho politického oponenta.
To, čo nám po ňom zostalo, je príklad jeho pokojnej mysle, pacifizmu, etiky a presvedčenia, že vďaka občianskej angažovanosti a využitiu zákonných prostriedkov je nám plnohodnotná Kuba bližšie.
Odpočívaj v pokoji, či skôr odpočívaj oslobodený.
Pamätám si na tvár Oswalda Payá pred desiatimi rokmi, bolo to desiateho marca pred budovou Národného zhromaždenia moci ľudu. Akoby to bolo včera. V rukách mal škatule, v ktorých bolo vyše desaťtisíc podpisov, a on ich doručil tomu neslávnemu kubánskemu parlamentu. Oficiálnou odpoveďou bola reforma, pateticky nazvaná mumifikácia ústavy, ktorá nás nevratne pripútala k súčasnému systému. Ale on, disident tisíc a jednej bitky, sa nenechal odradiť. A o dva roky neskôr doniesol štrnásťtisíc ďalších podpisov. A spolu s nimi a skupinou aktivistov žiadosť o referendum o slobode zhromažďovania, prejavu, ekonomické slobody a amnestiu, ktorá by oslobodila politických väzňov. Reakcia bola taká neprimeraná, ako to bolo pre Fidela Castra charakteristické. Čierna jar 2003 a viac ako 40 ľudí z Oswaldovho hnutia bolo odsúdených.
Hoci Payá vtedy nebol zatknutý, celé roky trpel v domácom väzení, pri svojvoľných zatknutiach a zastrašovaní. Nikdy neopomenul odsúdiť podmienky, v akých žili vo väzení disidenti. Nikdy som ho nevidela zlomeného, nikdy nekričal ani nenapadol žiadneho politického oponenta.
To, čo nám po ňom zostalo, je príklad jeho pokojnej mysle, pacifizmu, etiky a presvedčenia, že vďaka občianskej angažovanosti a využitiu zákonných prostriedkov je nám plnohodnotná Kuba bližšie.
Odpočívaj v pokoji, či skôr odpočívaj oslobodený.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.