Glen Hansard: Rhythm and Respose (Anti-)
Prečo väčšina sólových albumov znie tak osamelo akoby speváka opustili jeho blízki a jemu zostal len hlas a akustická gitara? Glenovi Hansardovi, ktorý hrával s Frames a neskôr aj s Markétou Irglovou v duu The Swell Season, sa stalo niečo podobné. Jeho prvá sólovka Rhythm anad Repose nie je vôbec zlý album, aj tu dáva Hansard do svojich piesní veľké srdce, ale niečo tomu chýba. Sem-tam vypláva na povrch nejaká výraznejšia pesnička, ale hneď potom sa to všetko vráti späť do oparu osamelosti. Po niekoľkých posluchoch človek zistí, že to, čo albumu chýba, je práve Markéta, ktorá svojou ľahkosťou a bezstarostnosťou vyvažovala Glenov zachmúrenejší pohľad na svet, čo ukazujex že ani náhodou nebola vo Swell Season tou, ktorá sa viezla na Hansardových pleciach, ale tvorila s ním dokonalý hudobný pár. Bez nej je tento sympatický Ír akoby polovičný.
3/5
.peter Bálik
Teória odrazu: Komplet... (Hevhetia)
Vydať reedíciu jediného albumu slovenskej alternatívnej kapely, v ktorej hrá dôležitú rolu humor, je riskantné. To, čo sa na prelome 80. a 90. rokov javilo ako vtipné a umelecky objavné, sa dnes nemusí tak javiť. Ale javí sa! Teória odrazu znie aj s 20-ročným odstupom výborne. Oni totiž už vtedy hrali tak zvláštne, že alúzie na Franka Zappu neboli príliš prehnané. Basgitara Jula Fujaka je presná, swingujúca (či skôr funkujúca?) a neobyčajne invenčná. Podobne gitara Petra Varsavíka: hardcorová ostrosť sa nevylučuje s pavlíčkovskými sólami. Peter Štekláč je extatický spevák a virtuózny hráč na vojenskej poľnici, ktorý zappovskej hudobnej mozaike dáva výraz a tvár. Záznam z koncertu z roku 1989 slúži ako dôkaz „živého" hudobníckeho majstrovstva kapely. Bonusová verzia poklony Milesovi Davisovi Tu, s textom Petra Milčáka a Štekovou davisovskou poľnicou, končiaca sa neurotickým smiechom, album uzatvára. Nie spomienka na mladosť, ale živá hudba. To je TO.
4/5
.juraj Kušnierik
Chromatics: Kill For Love (Italians Do It Better)
Preč sú časy, keď štvoricu z Portlandu nazývali italo-disco. Už tretí album Night Drive potvrdil ich povznesenosť nad štýlové „krabičky”, ale novinka Kill For Love je úspešným zavŕšením ich cielenej snahy o kvalitný eklektický pop. Kvartet, vedený multiinštrumentalistom Johnnym Jewelom, otvára štvrtú nahrávku pochmúrne gitarovou baladou Into the Black, pôvodne z pera Neila Younga. V ďalších šestnástich skladbách sa k ozvenovej, navrstvenej gitare evokujúcej Cocteau Twins pridávajú syntetizátory, navodzujúce Vangelisove soundtracky a postpunkovo mechanické bicie. Skladby možno nakombinovať mnohými spôsobmi, z čoho môže vzísť chytľavý popový klenot (Lady), sprievod k mysterióznemu filmu (Broken Mirrors), alebo aj smutná meditácia (Running From The Sun). Nálady Kill For Love sú síce surreálne amorfné, napriek tomu kapela prináša priehrštie melodického, presvedčivého a uchopiteľného synth-popu. Vhodné na túlanie sa mestom za brieždenia.
4/5
.tomáš Slaninka
Periphery: Periphery II – This Time It´s Personal (Century Media Records)
Misha Mansoor je gitarový hrdina našich dní! Tvorca a hlavný predstaviteľ celého žánrového pnutia v rámci metalovej hudby valcuje konkurenciu novým albumom. A ako už názov napovedá, berie ten svoj djent sakramentsky osobne. Fenomenálny úspech debutového albumu, výrazný ohlas a uznanie po celom svete, turné s Dream Theater – nečudo, že po tom všetkom narástli Periphery krídla. Prelet nad súčasnou tvárou metalovej hudby v ich podaní je prekrásny, vzrušujúci zážitok. Zvuková progresivita, inštrumentálne majstrovstvo a aranžérska vynachádzavosť, dokonale spájajúca agresívne a melodické pasáže. Periphery sú spolu s Meshuggah a Gojira skvelou ukážkou toho, ako znie metal v roku 2012.
5/5
.rudi Rus
Prečo väčšina sólových albumov znie tak osamelo akoby speváka opustili jeho blízki a jemu zostal len hlas a akustická gitara? Glenovi Hansardovi, ktorý hrával s Frames a neskôr aj s Markétou Irglovou v duu The Swell Season, sa stalo niečo podobné. Jeho prvá sólovka Rhythm anad Repose nie je vôbec zlý album, aj tu dáva Hansard do svojich piesní veľké srdce, ale niečo tomu chýba. Sem-tam vypláva na povrch nejaká výraznejšia pesnička, ale hneď potom sa to všetko vráti späť do oparu osamelosti. Po niekoľkých posluchoch človek zistí, že to, čo albumu chýba, je práve Markéta, ktorá svojou ľahkosťou a bezstarostnosťou vyvažovala Glenov zachmúrenejší pohľad na svet, čo ukazujex že ani náhodou nebola vo Swell Season tou, ktorá sa viezla na Hansardových pleciach, ale tvorila s ním dokonalý hudobný pár. Bez nej je tento sympatický Ír akoby polovičný.
3/5
.peter Bálik
Teória odrazu: Komplet... (Hevhetia)
Vydať reedíciu jediného albumu slovenskej alternatívnej kapely, v ktorej hrá dôležitú rolu humor, je riskantné. To, čo sa na prelome 80. a 90. rokov javilo ako vtipné a umelecky objavné, sa dnes nemusí tak javiť. Ale javí sa! Teória odrazu znie aj s 20-ročným odstupom výborne. Oni totiž už vtedy hrali tak zvláštne, že alúzie na Franka Zappu neboli príliš prehnané. Basgitara Jula Fujaka je presná, swingujúca (či skôr funkujúca?) a neobyčajne invenčná. Podobne gitara Petra Varsavíka: hardcorová ostrosť sa nevylučuje s pavlíčkovskými sólami. Peter Štekláč je extatický spevák a virtuózny hráč na vojenskej poľnici, ktorý zappovskej hudobnej mozaike dáva výraz a tvár. Záznam z koncertu z roku 1989 slúži ako dôkaz „živého" hudobníckeho majstrovstva kapely. Bonusová verzia poklony Milesovi Davisovi Tu, s textom Petra Milčáka a Štekovou davisovskou poľnicou, končiaca sa neurotickým smiechom, album uzatvára. Nie spomienka na mladosť, ale živá hudba. To je TO.
4/5
.juraj Kušnierik
Chromatics: Kill For Love (Italians Do It Better)
Preč sú časy, keď štvoricu z Portlandu nazývali italo-disco. Už tretí album Night Drive potvrdil ich povznesenosť nad štýlové „krabičky”, ale novinka Kill For Love je úspešným zavŕšením ich cielenej snahy o kvalitný eklektický pop. Kvartet, vedený multiinštrumentalistom Johnnym Jewelom, otvára štvrtú nahrávku pochmúrne gitarovou baladou Into the Black, pôvodne z pera Neila Younga. V ďalších šestnástich skladbách sa k ozvenovej, navrstvenej gitare evokujúcej Cocteau Twins pridávajú syntetizátory, navodzujúce Vangelisove soundtracky a postpunkovo mechanické bicie. Skladby možno nakombinovať mnohými spôsobmi, z čoho môže vzísť chytľavý popový klenot (Lady), sprievod k mysterióznemu filmu (Broken Mirrors), alebo aj smutná meditácia (Running From The Sun). Nálady Kill For Love sú síce surreálne amorfné, napriek tomu kapela prináša priehrštie melodického, presvedčivého a uchopiteľného synth-popu. Vhodné na túlanie sa mestom za brieždenia.
4/5
.tomáš Slaninka
Periphery: Periphery II – This Time It´s Personal (Century Media Records)
Misha Mansoor je gitarový hrdina našich dní! Tvorca a hlavný predstaviteľ celého žánrového pnutia v rámci metalovej hudby valcuje konkurenciu novým albumom. A ako už názov napovedá, berie ten svoj djent sakramentsky osobne. Fenomenálny úspech debutového albumu, výrazný ohlas a uznanie po celom svete, turné s Dream Theater – nečudo, že po tom všetkom narástli Periphery krídla. Prelet nad súčasnou tvárou metalovej hudby v ich podaní je prekrásny, vzrušujúci zážitok. Zvuková progresivita, inštrumentálne majstrovstvo a aranžérska vynachádzavosť, dokonale spájajúca agresívne a melodické pasáže. Periphery sú spolu s Meshuggah a Gojira skvelou ukážkou toho, ako znie metal v roku 2012.
5/5
.rudi Rus
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.