Mittovo cvičné turné
Mitt Romney bude ten, kto v novembri tohto roku vyzve na volebný súboj úradujúceho prezidenta Spojených štátov amerických. Všetko, čo teraz robí, preto voliči posudzujú s jedinou otázkou – Aký by bol z neho prezident? Je len logické, že súčasťou predvolebnej kampane je aj zahraničná cesta. Mitt Romney sa vybral do sveta na návštevy krajín, medzi ktorými je Veľká Británia, ale aj Izrael či Poľsko. Chce dokázať, že má diplomatické schopnosti a vie zastupovať Američanov v medzinárodnom spoločenstve, podľa možnosti lepšie ako Barack Obama. Ten nastupoval do úradu s odhodlaním napraviť poškodený imidž Ameriky. Pozícia USA je však oslabená a Američania nadobudli dojem, že Obamovi ide väčšmi o prezentáciu seba než o silu vlasti.
Mitt Romney má teda na jednej strane uľahčenú rolu – tí voliči, ktorí vidia v oblasti diplomacie najmä Obamove nerealizované sľuby, sa môžu prikloniť na jeho stranu. No tento kandidát musí dokázať, že si získa u lídrov rovnaký rešpekt, akému sa tešil a do značnej miery stále teší Barack Obama.
Romney ovládol médiá svojím debutom vo Veľkej Británii, ten však nedopadol dobre. Romney počas návštevy verejne zapochyboval o tom, či sa Britom organizácia olympijských hier vydarí. Uviedol aj príklady – hroziaci štrajk imigračných pracovníkov, nedostatok financií – toho, že Británia si nemôže byť istá, ako táto olympiáda dopadne. Z úst muža, ktorý viedol organizovanie olympijských hier v Salt Lake City v roku 2002 a vyšiel z tejto skúšky viac než úspešne, znejú podobné slová predsa len príliš povznesene. A tak sa britská tlač, známa svojou ostrosťou, pustila do Mitta hlava-nehlava. Zahanbiť sa nedal ani premiér David Cameron. Blysol sa poznámkou, že je jednoduchšie zorganizovať hry niekde „v pustatine“, čím myslel Salt Lake City v púštnom štáte Utah, ako v ľudnatom meste, teda v Londýne.
Bola by to iba vtipná epizódka, najmä na pozadí iných a omnoho pochmúrnejších tém, o ktorých hovoril Romney jednak s Cameronom, jednak s lídrom opozičných labouristov Millibandom. No predvolební sponzori doma v Spojených štátoch sa teraz asi škriabu za ušami a rozmýšľajú, či je to osud, že spomedzi republikánov nie a nie vzísť zvoliteľný kandidát, ktorý by sa zároveň pravidelne neblamoval zahraničnopolitickou neschopnosťou.
.mg
Krv v Burgase
Bulharský premiér Bojko Borisov uviedol, že samovražedný atentátnik, ktorý v Burgase zabil šiestich ľudí a desiatky zranil, bol súčasťou organizovanej skupiny. Vrah piatich izraelských turistov a bulharského vodiča autobusu patril podľa Borisovova k „mimoriadne schopným“ členom teroristickej bunky pôsobiacej v „hlbokom utajení“. Borisov zdôrazňuje, že atentátu sa nedalo predísť.
.mg
Základne
Ruský viceadmirál Viktor Čirkov sa v rozhovore štátnej agentúre RIA Novosti vyjadril, že Rusko sa usiluje o vytvorenie námorných základní za svojimi hranicami. Základne by mali byť umiestnené vo Vietname a na Kube, čo sú bývalí spojenci ešte zo studenej vojny. Jediná súčasná vojenská základňa, ktorú má Rusko v zahraničí, je v sýrskom Tartuse a jej osud je vzhľadom na vývoj v Sýrii neistý.
.mg
Len slová
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso upozornil Grécko, že reformy je nutné robiť, nie o nich hovoriť. „Konajte, konajte, konajte,“ opakoval, keď stál vedľa gréckeho premiéra Antonisa Samarasa. Samaras ho ubezpečil, že jeho krajina je odhodlaná na štrukturálne zmeny, privatizáciu a zavádzanie dohodnutých opatrení, protestoval však proti spochybňovaniu dôveryhodnosti Grécka.
.mg
Činiteľ mieru
Srbsko zostalo s bývalým hovorcom Slobodana Miloševiča na čele. Ivica Dačič tvrdí, že krajina sa pod jeho vedením nevráti do medzinárodnej izolácie, akú si pamätá z Miloševičovej éry. „Naším cieľom je urýchliť proces európskej integrácie... Srbsko chce byť v regióne činiteľom mieru a stability...“ Tak znejú výroky čerstvého premiéra vlády zloženej z ľavičiarov a nacionalistov.
.mg
Pripravení?
Kuba je pripravená na rozhovory s USA, vyhlásil prezident Raúl Castro pri príležitosti Dňa revolúcie. Údajne sa nebude pri rokovaniach vyhýbať nijakým témam, ak pôjde o rozhovory rovného s rovným. Američania však požadujú, aby Kuba najskôr zaviedla demokratické reformy, zlepšila stav ľudských práv a pustila na slobodu amerického občana, ktorý je väznený za to, že na Kubu priviezol satelit a iné komunikačné prostriedky.
.mg
Oswaldo Payá/
Smrť kubánskeho disidenta rozbúrila ostrov neslobody. Oswaldo Payá, nositeľ Ceny Andreja Sacharova, kresťanský disident a bojovník proti totalite, zahynul 22. júla pri autonehode. Kubánska vláda hovorí o nešťastnej náhode, disidenti o vražde. Viac o tomto mužovi v .klube.
James Holmes/
24-ročný študent neurochirurgie strieľal 20. júla v kine v meste Aurora, ktoré sa nachádza v americkom štáte Colorado. Zanechal po sebe 12 mŕtvych a 58 zranených. Jeho čin v USA zintenzívnil diskusiu o duševných poruchách, ale aj o vlastníctve zbraní.
Viviane Reding/
Európska komisárka pre spravodlivosť vyjadrila obavy o demokraciu v Rumunsku. Rumunská vláda stále nesplnila jedenásťbodový plán, ktorý dostala od Európskej komisie. Jablkom sváru je obmedzovanie právomocí ústavného súdu aj post prezidenta Traiana Basescua.
Mitt Romney bude ten, kto v novembri tohto roku vyzve na volebný súboj úradujúceho prezidenta Spojených štátov amerických. Všetko, čo teraz robí, preto voliči posudzujú s jedinou otázkou – Aký by bol z neho prezident? Je len logické, že súčasťou predvolebnej kampane je aj zahraničná cesta. Mitt Romney sa vybral do sveta na návštevy krajín, medzi ktorými je Veľká Británia, ale aj Izrael či Poľsko. Chce dokázať, že má diplomatické schopnosti a vie zastupovať Američanov v medzinárodnom spoločenstve, podľa možnosti lepšie ako Barack Obama. Ten nastupoval do úradu s odhodlaním napraviť poškodený imidž Ameriky. Pozícia USA je však oslabená a Američania nadobudli dojem, že Obamovi ide väčšmi o prezentáciu seba než o silu vlasti.
Mitt Romney má teda na jednej strane uľahčenú rolu – tí voliči, ktorí vidia v oblasti diplomacie najmä Obamove nerealizované sľuby, sa môžu prikloniť na jeho stranu. No tento kandidát musí dokázať, že si získa u lídrov rovnaký rešpekt, akému sa tešil a do značnej miery stále teší Barack Obama.
Romney ovládol médiá svojím debutom vo Veľkej Británii, ten však nedopadol dobre. Romney počas návštevy verejne zapochyboval o tom, či sa Britom organizácia olympijských hier vydarí. Uviedol aj príklady – hroziaci štrajk imigračných pracovníkov, nedostatok financií – toho, že Británia si nemôže byť istá, ako táto olympiáda dopadne. Z úst muža, ktorý viedol organizovanie olympijských hier v Salt Lake City v roku 2002 a vyšiel z tejto skúšky viac než úspešne, znejú podobné slová predsa len príliš povznesene. A tak sa britská tlač, známa svojou ostrosťou, pustila do Mitta hlava-nehlava. Zahanbiť sa nedal ani premiér David Cameron. Blysol sa poznámkou, že je jednoduchšie zorganizovať hry niekde „v pustatine“, čím myslel Salt Lake City v púštnom štáte Utah, ako v ľudnatom meste, teda v Londýne.
Bola by to iba vtipná epizódka, najmä na pozadí iných a omnoho pochmúrnejších tém, o ktorých hovoril Romney jednak s Cameronom, jednak s lídrom opozičných labouristov Millibandom. No predvolební sponzori doma v Spojených štátoch sa teraz asi škriabu za ušami a rozmýšľajú, či je to osud, že spomedzi republikánov nie a nie vzísť zvoliteľný kandidát, ktorý by sa zároveň pravidelne neblamoval zahraničnopolitickou neschopnosťou.
.mg
Krv v Burgase
Bulharský premiér Bojko Borisov uviedol, že samovražedný atentátnik, ktorý v Burgase zabil šiestich ľudí a desiatky zranil, bol súčasťou organizovanej skupiny. Vrah piatich izraelských turistov a bulharského vodiča autobusu patril podľa Borisovova k „mimoriadne schopným“ členom teroristickej bunky pôsobiacej v „hlbokom utajení“. Borisov zdôrazňuje, že atentátu sa nedalo predísť.
.mg
Základne
Ruský viceadmirál Viktor Čirkov sa v rozhovore štátnej agentúre RIA Novosti vyjadril, že Rusko sa usiluje o vytvorenie námorných základní za svojimi hranicami. Základne by mali byť umiestnené vo Vietname a na Kube, čo sú bývalí spojenci ešte zo studenej vojny. Jediná súčasná vojenská základňa, ktorú má Rusko v zahraničí, je v sýrskom Tartuse a jej osud je vzhľadom na vývoj v Sýrii neistý.
.mg
Len slová
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso upozornil Grécko, že reformy je nutné robiť, nie o nich hovoriť. „Konajte, konajte, konajte,“ opakoval, keď stál vedľa gréckeho premiéra Antonisa Samarasa. Samaras ho ubezpečil, že jeho krajina je odhodlaná na štrukturálne zmeny, privatizáciu a zavádzanie dohodnutých opatrení, protestoval však proti spochybňovaniu dôveryhodnosti Grécka.
.mg
Činiteľ mieru
Srbsko zostalo s bývalým hovorcom Slobodana Miloševiča na čele. Ivica Dačič tvrdí, že krajina sa pod jeho vedením nevráti do medzinárodnej izolácie, akú si pamätá z Miloševičovej éry. „Naším cieľom je urýchliť proces európskej integrácie... Srbsko chce byť v regióne činiteľom mieru a stability...“ Tak znejú výroky čerstvého premiéra vlády zloženej z ľavičiarov a nacionalistov.
.mg
Pripravení?
Kuba je pripravená na rozhovory s USA, vyhlásil prezident Raúl Castro pri príležitosti Dňa revolúcie. Údajne sa nebude pri rokovaniach vyhýbať nijakým témam, ak pôjde o rozhovory rovného s rovným. Američania však požadujú, aby Kuba najskôr zaviedla demokratické reformy, zlepšila stav ľudských práv a pustila na slobodu amerického občana, ktorý je väznený za to, že na Kubu priviezol satelit a iné komunikačné prostriedky.
.mg
Oswaldo Payá/
Smrť kubánskeho disidenta rozbúrila ostrov neslobody. Oswaldo Payá, nositeľ Ceny Andreja Sacharova, kresťanský disident a bojovník proti totalite, zahynul 22. júla pri autonehode. Kubánska vláda hovorí o nešťastnej náhode, disidenti o vražde. Viac o tomto mužovi v .klube.
James Holmes/
24-ročný študent neurochirurgie strieľal 20. júla v kine v meste Aurora, ktoré sa nachádza v americkom štáte Colorado. Zanechal po sebe 12 mŕtvych a 58 zranených. Jeho čin v USA zintenzívnil diskusiu o duševných poruchách, ale aj o vlastníctve zbraní.
Viviane Reding/
Európska komisárka pre spravodlivosť vyjadrila obavy o demokraciu v Rumunsku. Rumunská vláda stále nesplnila jedenásťbodový plán, ktorý dostala od Európskej komisie. Jablkom sváru je obmedzovanie právomocí ústavného súdu aj post prezidenta Traiana Basescua.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.