Varím vždy inak
Rád jem, varím a píšem o jedle z chemického pohľadu. Baví ma ísť hlbšie, tisíckrát uvariť lečo a tisíckrát trochu inak, raz dám cesnak na úvod, inokedy na záver, raz korenie opražím s cibuľou a raz nie. Rád chodím nakupovať čerstvé suroviny, keď už som pri mori, idem na rybí trh, všetko beriem do ruky, trhovníkom idem na nervy, lebo máločo kúpim, ale keď už, tak to musí stáť za ten čas a námahu, čo do toho potom investujem.
Knihy zbieram
Mám slušnú zbierku kníh, mnoho kuchárskych, cez ne spoznávam krajiny, čítam ich ako cestopisy. Veľa o ľuďoch napovie, čo a v akých nádobách varia, ako jedia. Podľa kuchárok nevarím, iba sa inšpirujem, lebo som často nespokojný s postupom a zložením. Recepty však dodržiavam pri pečení, tam je váženie dôležité, žiadna improvizácia, kdeže štipka, hrsť a podľa chuti, ako pri varení.
Nabíjam sa
Každé leto sa potápam. Pod hladinou je úplne iný, fantastický svet. A nikto ma tam neotravuje. Pracujú všetky zmysly, vnímam prúdy, vzdialenosti v 3D, sluch je zostrený, cítim len tretinu hmotnosti a vznášam sa ako v akváriu. Otváral by som od úžasu ústa, keby v nich nebola automatika. Po vynorení cítim obrovskú fyzickú únavu, ale aj eufóriu, tri dni sa potom usmievam ako taký debil. Každý rok dám týždeň-dva v Egypte a do Vianoc tu potom zase vydržím žiť.
Čaj robím rýchlo
Milujem zelený čaj, je to zdravý a chutný nápoj, vypijem aj dva litre denne. Fascinuje ma japonský čajový obrad, mám tú procedúru naštudovanú, to je neskutočný cirkus. Strašne rád by som ho absolvoval, ale trvá tri hodiny, asi by ma porazilo. Som netrpezlivý cholerik, chcem mať všetko hneď, a samozrejme tak, ako si ja predstavujem.
Musím sa kontrolovať
Neskutočne ma iritujú neférové veci, nespravodlivosť, lži, som z toho bohovsky nervózny, hneď vyhŕknem, čo si myslím, veľa ľudí ma potom má za arogantného hajzla. Málokto chce počuť pravdu, ale ja to inak neviem. A som každému vďačný, keď mi tiež povie svoj názor priamo a do očí. V tom som sociálne nekompetentný, neznášam lúštiť verbálne inotaje a dolovať podstatu z omáčok. Mám rád diskusného partnera, ktorý počúva to, čo hovorím a nerieši tón hlasu či výber slov.
Moje zlatíčka
Dcérky sú pre mňa tí najdôležitejší maloletí ľudia na svete, moja motivácia, čo ma drží nad vodou, keď všetko ostatné zlyháva. Keby som ich nemal, ako keby mi odtrhli polovicu tela. Vôbec mám deti veľmi rád, sú to čisté duše, pozorovať ich, ako rastú, to je ako zrýchlený film evolúcie. Veľa vecí vnímam čuchom, ľudí si pamätám aj podľa parfumu, deti voňajú úžasne, nadýchnem sa ich vône, hneď mi klesá tlak a upokojím sa.
Dostávam a dávam
Ak je človek asertívny v tom, čo by mal dostať, tak mu to umožňuje na druhej strane dávať. Nie preto, že musí, ale preto, že oboje rovnako uspokojuje. Ja som dostal veľa a som za to všetko tým ľuďom vďačný. A s radosťou teraz dávam svojim deťom. Nečakám za to nič, nemám ich preto, aby mi to raz vrátili, zabezpečili ma v starobe, lebo som ich vychovával. Ak to urobia, budem rád, ale musí to vychádzať z ich vnútra, nie z povinnosti.
Rád jem, varím a píšem o jedle z chemického pohľadu. Baví ma ísť hlbšie, tisíckrát uvariť lečo a tisíckrát trochu inak, raz dám cesnak na úvod, inokedy na záver, raz korenie opražím s cibuľou a raz nie. Rád chodím nakupovať čerstvé suroviny, keď už som pri mori, idem na rybí trh, všetko beriem do ruky, trhovníkom idem na nervy, lebo máločo kúpim, ale keď už, tak to musí stáť za ten čas a námahu, čo do toho potom investujem.
Knihy zbieram
Mám slušnú zbierku kníh, mnoho kuchárskych, cez ne spoznávam krajiny, čítam ich ako cestopisy. Veľa o ľuďoch napovie, čo a v akých nádobách varia, ako jedia. Podľa kuchárok nevarím, iba sa inšpirujem, lebo som často nespokojný s postupom a zložením. Recepty však dodržiavam pri pečení, tam je váženie dôležité, žiadna improvizácia, kdeže štipka, hrsť a podľa chuti, ako pri varení.
Nabíjam sa
Každé leto sa potápam. Pod hladinou je úplne iný, fantastický svet. A nikto ma tam neotravuje. Pracujú všetky zmysly, vnímam prúdy, vzdialenosti v 3D, sluch je zostrený, cítim len tretinu hmotnosti a vznášam sa ako v akváriu. Otváral by som od úžasu ústa, keby v nich nebola automatika. Po vynorení cítim obrovskú fyzickú únavu, ale aj eufóriu, tri dni sa potom usmievam ako taký debil. Každý rok dám týždeň-dva v Egypte a do Vianoc tu potom zase vydržím žiť.
Čaj robím rýchlo
Milujem zelený čaj, je to zdravý a chutný nápoj, vypijem aj dva litre denne. Fascinuje ma japonský čajový obrad, mám tú procedúru naštudovanú, to je neskutočný cirkus. Strašne rád by som ho absolvoval, ale trvá tri hodiny, asi by ma porazilo. Som netrpezlivý cholerik, chcem mať všetko hneď, a samozrejme tak, ako si ja predstavujem.
Musím sa kontrolovať
Neskutočne ma iritujú neférové veci, nespravodlivosť, lži, som z toho bohovsky nervózny, hneď vyhŕknem, čo si myslím, veľa ľudí ma potom má za arogantného hajzla. Málokto chce počuť pravdu, ale ja to inak neviem. A som každému vďačný, keď mi tiež povie svoj názor priamo a do očí. V tom som sociálne nekompetentný, neznášam lúštiť verbálne inotaje a dolovať podstatu z omáčok. Mám rád diskusného partnera, ktorý počúva to, čo hovorím a nerieši tón hlasu či výber slov.
Moje zlatíčka
Dcérky sú pre mňa tí najdôležitejší maloletí ľudia na svete, moja motivácia, čo ma drží nad vodou, keď všetko ostatné zlyháva. Keby som ich nemal, ako keby mi odtrhli polovicu tela. Vôbec mám deti veľmi rád, sú to čisté duše, pozorovať ich, ako rastú, to je ako zrýchlený film evolúcie. Veľa vecí vnímam čuchom, ľudí si pamätám aj podľa parfumu, deti voňajú úžasne, nadýchnem sa ich vône, hneď mi klesá tlak a upokojím sa.
Dostávam a dávam
Ak je človek asertívny v tom, čo by mal dostať, tak mu to umožňuje na druhej strane dávať. Nie preto, že musí, ale preto, že oboje rovnako uspokojuje. Ja som dostal veľa a som za to všetko tým ľuďom vďačný. A s radosťou teraz dávam svojim deťom. Nečakám za to nič, nemám ich preto, aby mi to raz vrátili, zabezpečili ma v starobe, lebo som ich vychovával. Ak to urobia, budem rád, ale musí to vychádzať z ich vnútra, nie z povinnosti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.