Jazyk doby ako dnešná orwellovská novoreč. Diskutuje sa o Rómoch a myslia sa Cigáni. Píše sa o neprispôsobivých občanoch a zlodejoch zo susednej dediny a myslia sa Rómovia. Navrhuje sa búrať nepovolené stavby, a nemyslia sa vily gádžov, ale chatrče Cigánov. Korektný politický jazyk ako zásterka brutality, ktorá sa za ním skrýva. Štát, ktorý sa obracia Rómom chrbtom a rozpúšťa ich v rezortoch hospodárstva, práce a sociálnych vecí, školstva a kultúry, hoci všetci vedia, čo hovorí osamelý vojak v poli, poslanec Peter Pollák, že rómsky problém nie je len otázkou vzdelávania, ale rovnako aj bývania, zdravotného stavu, zamestnanosti, chudoby. A zákonnosti a základných kultúrnych návykov.
Môžeme si tisíckrát navrávať, že neexistuje rómsky, ale len sociálny problém, môžeme hovoriť o neprispôsobivých občanoch a zakrývať, že ide o vyplácanie rodinných a sociálnych dávok Rómom, o rúcanie ich chatrčí a chodenie ich detí do škôl, v konečnom dôsledku ide vždy o spoločný problém.
Politicky korektné premenovanie nemohlo vyrobiť z Cigánov Rómov. Môžu sa nimi stať, až keď nimi budú skutočne. Ak sa dohodneme, že problémy Rómov sú aj našimi problémami a naše problémy aj problémami Rómov. Ak budú politici niekedy schopní venovať sa rómskemu problému komplexne a trvalo, a nie ako v letnej kampani. Lebo ináč ostanú Rómovia neprispôsobivými obyvateľmi, kým sa nimi nestaneme my.
My však radšej strkáme hlavy do piesku, lebo pohľad pravde do očí je škaredý a hrozivý. Pravda nás však ako vždy doženie, a nakoniec sa už len budeme, ako čierne labute, pýtať, ako sa to mohlo stať.
Je nemožné byť len na jednej alebo druhej strane. Je to jedna palica s dvoma koncami. Buď budeme riešiť problém spoločne, alebo budeme na seba ceriť zuby. Pri dnešnom reálnom stave sa však už skôr začíname pýtať, kedy vyskočí palica z vreca von.
Môžeme si tisíckrát navrávať, že neexistuje rómsky, ale len sociálny problém, môžeme hovoriť o neprispôsobivých občanoch a zakrývať, že ide o vyplácanie rodinných a sociálnych dávok Rómom, o rúcanie ich chatrčí a chodenie ich detí do škôl, v konečnom dôsledku ide vždy o spoločný problém.
Politicky korektné premenovanie nemohlo vyrobiť z Cigánov Rómov. Môžu sa nimi stať, až keď nimi budú skutočne. Ak sa dohodneme, že problémy Rómov sú aj našimi problémami a naše problémy aj problémami Rómov. Ak budú politici niekedy schopní venovať sa rómskemu problému komplexne a trvalo, a nie ako v letnej kampani. Lebo ináč ostanú Rómovia neprispôsobivými obyvateľmi, kým sa nimi nestaneme my.
My však radšej strkáme hlavy do piesku, lebo pohľad pravde do očí je škaredý a hrozivý. Pravda nás však ako vždy doženie, a nakoniec sa už len budeme, ako čierne labute, pýtať, ako sa to mohlo stať.
Je nemožné byť len na jednej alebo druhej strane. Je to jedna palica s dvoma koncami. Buď budeme riešiť problém spoločne, alebo budeme na seba ceriť zuby. Pri dnešnom reálnom stave sa však už skôr začíname pýtať, kedy vyskočí palica z vreca von.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.