Päť hviezdičiek Sama Smetanu

Albumov,  ktoré mi zmenili názor na muziku, je viac. Napríklad beatlesácky Abbey Road z roku 1969, Zvonky zvoňte od Prúdov z toho istého toku, Wheather  Report z 1971, Mozartovo Requiem s drážďanskou Staatskapelle a Petrom Schreierom z roku 1983, PS Vladimíra Mertu z roku 1978, Synchronicity od Police z 1983, štvoralbum Podpoľanie z opusáckej edície  Panoráma ľudovej hudobnej kultúry z roku 1986 a jej ďalšie pokračovania, Antológia Blues Paula Olivera v supraphonskom vydaní z roku 1976, Offramp  Patha Methenyho z 1982. Takže tieto albumy a mnohé iné ma v mladosti formátovali muzikantsky, ale život mi zmenil asi len jeden.  Bol to obsah kazety, ktorú som si nikdy sústredene nevypočul – jediný exemplár  domáckej nahrávky na amatérsky kazeťák  s pesničkami, ktoré naspieval môj dedko, chýrny myjavský spevák a tanečník  (roč. 1900).  Ako 7-ročný, počas svojich prvých školských prázdnin, som totiž jej  jediný exemplár  našiel v šuplíku rodičovskej spálne a omylom premazal  výberom rock a pop hitov 70. rokov. Ešte teraz ich počujem:  „Love  hurts, love scars, Love wounds, and marks,” a je mi pri tom zle.  Keďže žiadny iný záznam spevu môjho, vtedy už nebohého  dedka neexistuje, definitívne som tým ukončil  život niektorých piesní na tomto svete, spolu  s jedinečnými informáciami o starosvetskom  speváckom štýle, jeho  tempách, frázovaní, zdobení  atď.  Mame som sa priznal až po rokoch, ale ja to nosím v sebe doteraz.  Toto prázdninové zlyhanie ma možno nasmerovalo  profesijne, nahral som potom pre seba, rozhlas, televíziu a rôzne vydavateľstvá ako producent  tisíce minút tradičnej  ľudovej hudby  v teréne i v štúdiách, ako doklad o rýchlo sa meniacom hudobnom priestore tradičnej kultúry. Ale svojho dedka už nenahrám.  
Ak máte niekoho, koho máte radi, ako spieva, nahrajte si ho aspoň na telefón hneď teraz  a uložte si to inde ako do šuplíka.       

Samo Smetana je člen skupiny Banda a hudobný publicista RTVS – sro.