Plastic Swans: Poems (Vlastný náklad)
Nové EP Poems od banskobystrických plastických labutí je naozaj ako útla zbierka básní. Kapela, ktorá si na chvíľu odskočila od anglického jazyka k slovenčine, sa na tomto počine opäť vracia k angličtine. Ak Plastic Swans v minulosti vyčítali prílišnú podobnosť s kapelou Editors (okrem hudobného feelingu najmä vďaka farbe hlasu ich frontmana), na EP Poems sa táto výčitka nechytá, pretože kapela dozrela a do hudby sa pustila s akousi novou vervou. Počuť veľký posun po zvukovej i autorskej stránke. Zvuková kompaktnosť spolu s rozmanitosťou hudobných nápadov a využitím rôznych nástrojov vytvára celkom široké spektrum farieb. Alternatívny pop tohto zoskupenia obchádzala vždy akási melanchólia, ktorá sa napriek tomu nevyhýba tanečnému beatu. Zmes gitarovky, alternatívy, funky, disca a popu v kombinácii s inteligentnými textmi.
3/5
.renat Khallo
Moon Ate the Dark: Moon Ate the Dark (Sonic Pieces)
Prvé tóny, vynárajúce sa z hlbín ticha, pochádzajú z vibrujúcich strún – ťažko však povedať, či gitarových, klavírnych, alebo violončelových. Sú temne tlmené a nedefinovateľne všadeprítomné. Z debutového albumu dua Moon Ate the Dark sa veľmi skoro vykľuje dielo prestúpené túžobným klavírom sólistky Anny Rose Carterovej a položené na zvukových manipuláciách producenta Christophera Bretta Baileyho. Z inštrumentálneho pohľadu nie je sedem zdanlivo improvizovaných kúskov vôbec technicky náročných. Carterová stavia na repetícii minimalistických motívov a život týmto kompozíciám vdychuje prekvapivými kontrastmi a nečakanými harmonickými zvratmi. Zo zákulisia ťahá strunami Bailey, ktorého úpravy klavíra pomocou gitarových zosilňovačov prenášajú dvojrozmernú nahrávku do priestoru záhadných šumov a osviežujúcich závanov. Radosť z tejto elegantnej modernej klasiky je ukrytá v melancholickej vážnosti a hmatateľne jemnej hravosti.
4/5
.tomáš Slaninka
Haight-Ashbury 2: The Ashburys (Lime Records)
Všimli ste si? Keď niekto umne pridá do svojich skladieb najkrajšie prvky hudby „hippies sixties“, má to šmrnc. Kvetinovo revolučný. Trio Haight-Ashbury ani nepochádza z rovnomennej štvrte v San Franciscu, ale zo Škótska, a váľa to na svojom druhom albume The Ashburys akoby bolo reinkarnáciou vymladených Jefferson Airplane . A Leto lásky je tu znova. No nie je to úplná retrospektíva. Len v niečom. Konkrétne vo folkovo-rockovo-psychedelickom štýle, v spôsobe spevu dvoch speváčok, vo zvuku tamburíny, gitary (vyrobenej zo škatuľky od cigár). Odklon od číreho návratu k „sixties“ zabezpečujú v textoch témy ako Maastrichtská zmluva a v hudbe vplyvy Sonic Youth, The Jesus and Mary Chain. The Ashburys, dobrý britský album? „Yes“. No nestvorili ho Angličania. Častý jav. Čoraz častejší.
4/5
.miro Potoček
Dr. John: Locked Down (Nonesuch)
Americký spevák a skladateľ Dr. John je dnes žijúcou legendou, ktorého hudba bude navždy soundtrackom k jeho milovanému mestu New Orleans. V poslednom čase sa tomuto chlapíkovi, ktorý skrížil blues, rokenrol a soul s africkou worldmusic, príliš nehovorilo. Nebolo o čom. Dr. John si užíval zaslúžený dôchodok, nebyť lídra slávnych Black Keys Dana Auerbacha, ktorý sa rozhodol, že mu vyprodukuje nový album. Výsledok Locked Down je zázrak, podobný spolupráci Johnnyho Casha s producentom Rickom Rubinom, ktorý svojou kvalitou konkuruje debutovému a najlepšiemu albumu Dr. Johna Gris-Gris (1968). Starý pán hrá s Auerbachovou kapelou ako o život, ich hudba má ostré hrany, je voľná a zároveň precízna. Podľa woodoo terminológie Dr. John vstal vďaka Auerbachovi z mŕtvych a Locked Down je tak jedným z kandidátov na album roka.
5/5
.peter Bálik
Nové EP Poems od banskobystrických plastických labutí je naozaj ako útla zbierka básní. Kapela, ktorá si na chvíľu odskočila od anglického jazyka k slovenčine, sa na tomto počine opäť vracia k angličtine. Ak Plastic Swans v minulosti vyčítali prílišnú podobnosť s kapelou Editors (okrem hudobného feelingu najmä vďaka farbe hlasu ich frontmana), na EP Poems sa táto výčitka nechytá, pretože kapela dozrela a do hudby sa pustila s akousi novou vervou. Počuť veľký posun po zvukovej i autorskej stránke. Zvuková kompaktnosť spolu s rozmanitosťou hudobných nápadov a využitím rôznych nástrojov vytvára celkom široké spektrum farieb. Alternatívny pop tohto zoskupenia obchádzala vždy akási melanchólia, ktorá sa napriek tomu nevyhýba tanečnému beatu. Zmes gitarovky, alternatívy, funky, disca a popu v kombinácii s inteligentnými textmi.
3/5
.renat Khallo
Moon Ate the Dark: Moon Ate the Dark (Sonic Pieces)
Prvé tóny, vynárajúce sa z hlbín ticha, pochádzajú z vibrujúcich strún – ťažko však povedať, či gitarových, klavírnych, alebo violončelových. Sú temne tlmené a nedefinovateľne všadeprítomné. Z debutového albumu dua Moon Ate the Dark sa veľmi skoro vykľuje dielo prestúpené túžobným klavírom sólistky Anny Rose Carterovej a položené na zvukových manipuláciách producenta Christophera Bretta Baileyho. Z inštrumentálneho pohľadu nie je sedem zdanlivo improvizovaných kúskov vôbec technicky náročných. Carterová stavia na repetícii minimalistických motívov a život týmto kompozíciám vdychuje prekvapivými kontrastmi a nečakanými harmonickými zvratmi. Zo zákulisia ťahá strunami Bailey, ktorého úpravy klavíra pomocou gitarových zosilňovačov prenášajú dvojrozmernú nahrávku do priestoru záhadných šumov a osviežujúcich závanov. Radosť z tejto elegantnej modernej klasiky je ukrytá v melancholickej vážnosti a hmatateľne jemnej hravosti.
4/5
.tomáš Slaninka
Haight-Ashbury 2: The Ashburys (Lime Records)
Všimli ste si? Keď niekto umne pridá do svojich skladieb najkrajšie prvky hudby „hippies sixties“, má to šmrnc. Kvetinovo revolučný. Trio Haight-Ashbury ani nepochádza z rovnomennej štvrte v San Franciscu, ale zo Škótska, a váľa to na svojom druhom albume The Ashburys akoby bolo reinkarnáciou vymladených Jefferson Airplane . A Leto lásky je tu znova. No nie je to úplná retrospektíva. Len v niečom. Konkrétne vo folkovo-rockovo-psychedelickom štýle, v spôsobe spevu dvoch speváčok, vo zvuku tamburíny, gitary (vyrobenej zo škatuľky od cigár). Odklon od číreho návratu k „sixties“ zabezpečujú v textoch témy ako Maastrichtská zmluva a v hudbe vplyvy Sonic Youth, The Jesus and Mary Chain. The Ashburys, dobrý britský album? „Yes“. No nestvorili ho Angličania. Častý jav. Čoraz častejší.
4/5
.miro Potoček
Dr. John: Locked Down (Nonesuch)
Americký spevák a skladateľ Dr. John je dnes žijúcou legendou, ktorého hudba bude navždy soundtrackom k jeho milovanému mestu New Orleans. V poslednom čase sa tomuto chlapíkovi, ktorý skrížil blues, rokenrol a soul s africkou worldmusic, príliš nehovorilo. Nebolo o čom. Dr. John si užíval zaslúžený dôchodok, nebyť lídra slávnych Black Keys Dana Auerbacha, ktorý sa rozhodol, že mu vyprodukuje nový album. Výsledok Locked Down je zázrak, podobný spolupráci Johnnyho Casha s producentom Rickom Rubinom, ktorý svojou kvalitou konkuruje debutovému a najlepšiemu albumu Dr. Johna Gris-Gris (1968). Starý pán hrá s Auerbachovou kapelou ako o život, ich hudba má ostré hrany, je voľná a zároveň precízna. Podľa woodoo terminológie Dr. John vstal vďaka Auerbachovi z mŕtvych a Locked Down je tak jedným z kandidátov na album roka.
5/5
.peter Bálik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.