Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pesničkárka a rockerka

.časopis .hudba

Jej koncert označili niektorí za vrchol, iní za najväčšie prekvapenie tohtoročnej Pohody. Vyrástla na grunge, snívala o tom, že bude gitaristkou My Bloody Valentine, píše krehké pesničky, ktoré však hráva aj v ostrom, rockovom prevedení. A miluje prácu v štúdiu. Jedna z najvýŕaznejších írskych pesničkárok Gemma Hayes.

.začiatok tvojho životopisu znie ako írska rozprávka: vyrastala si v dedine Ballyporeen, máš sedem súrodencov, pričom rodičia, bratia aj sestry sa venovali hudbe. Bolo to naozaj tak?
Hudba bola stále okolo mňa. Otec hral v kapele a doma sme mali množstvo hudobných nástrojov. Nikto nás nenútil k hraniu, nemuseli sme chodiť do hudobnej školy. Okolo nás boli husle, harmoniky, gitary a keď sme k niektorému z nástrojov pociťovali náklonnosť, rodičia nás v tom povzbudzovali. Ballyporeen v okrese Tiperary je malá dedinka. Je krásna, ale ako tínedžerka som v nej nemala pokoja, nudila som sa a vnútri som mala množstvo neistôt, otázok, frustrácií. Nevedela som, ako ich artikulovať. A do toho prichádzala hudba, ktorá to nejakým spôsobom umožňovala. Ja som z grungeovej generácie, mojou hudbou bola Nirvana a Pearl Jam. Keď som túto hudbu objavila, uvedomila som si, že ma môže udržať pri zmysloch.

.hrala si v grungeovej kapele?
Áno. Začínala som ako gitaristka v rockovej kapele. Až neskôr som objavila folk. Keď som bolo tínedžerka, folková hudba sa mi nezdala veľmi „cool". Až na univerzite som sa zoznámila s piesňami Johna Martyna, Nicka Draka či Boba Dylana. Začala som oceňovať pesničkárske umenie. Zistila som, že piesňami možno povedať príbeh, a tak som sa do toho na niekoľko rokov ponorila. Teraz sa snažím tie dva svety – rockový a pesničkársky – prepojiť. Dalo by sa povedať, že sa snažím robiť folk s väčšou, premyslenejšou produkciou.

.vydala si doteraz štyri albumy. Všetky boli veľmi pozitívne prijaté, hneď prvý bol nominovaný na Mercury Prize, čo je v prípade debutového albumu neznámej pesničkárky dosť prekvapivé. Ako sa to stalo?
Vlastne ani sama neviem. (Smiech.) Zvláštne bolo to, že vydavateľstvo s tým albumom nebolo spokojné. Mala som zmluvu s vydavateľstvom Source Records, ktoré bolo súčasťou Virgin Records. Keď som album nahrala, povedali mi, že sa im nepáči a že ho nebudú podporovať.

.mysleli si, že sa nebude predávať?
Ten album produkoval Dave Fridmann. On predtým robil s Flaming Lips, Mercury Rev alebo Sparklehorse, teda s kapelami, ktoré mám veľmi rada, ale ktoré nepredávajú až toľko platní, koľko by vo Virgin Records očakávali. Keď ten album počuli, nevedeli, kde ho majú zaradiť. Je to folk alebo rock? Na akej poličke v obchode by mal byť? Bola som z toho dosť zdeprimovaná. Zdalo sa mi, že som to celé pokazila. Ale kritici ten album počúvali, páčil sa im a v novinách začali vychádzať pozitívne recenzie. Začalo sa o ňom rozprávať, pesničky z neho sa začali hrávať v rádiách a zrazu bol nominovaný na Mercury Prize. Bolo to skvelé, lebo vo vydavateľstve zrazu začali rozmýšľať nad tým, že by ho predsa len mohli nejako začať propagovať. Nakoniec podporili moje turné, ktoré trvalo dva roky. (Smiech.)

.ale druhý album si v tom vydavateľstve nenahrala...
Mala som s nimi zmluvu, ale odišla som do Los Angeles. Nič ma tam neťahalo, ale chcela som pracovať s Nigelom Godrichom, producentom Radioheads, ktorý vtedy robil v LA na dvoch albumoch. Povedal mi, že ak chcem s ním nahrávať, musím prísť za ním. Tak som sa zbalila a odišla som na mesiac do LA. Vôbec sa mi tam nepáčilo. To mesto sa mi zdalo chladné, nerozumela som mentalite ľudí, čo tam žijú. Nigel bol veľmi zaneprázdnený a povedal, že nebude mať čas môj album produkovať, ale môže ho zmixovať. A tak som mala v Los Angeles dva týždne voľna. Krátko pred odchodom sa mi tam zapáčilo. Tak som sa vrátila do Írska, znovu sa zbalila, presťahovala sa do LA a nahrala tam môj druhý album. Spolupracovala som s viacerými Beckovými spoluhráčmi, nahrávala som v jeho štúdiu a výsledkom bol slnečný kalifornský album.

.čo sa ti páči na Los Angeles?
Pozitívnosť v ľuďoch. Všetci tam sú veľmi ambiciózni, všetci chcú uspieť. Z hľadiska tvorivosti je Írsko úžasné. V Írsku sa mi najlepšie píšu piesne, v Írsku mám nápady, ale keď prídem do LA, chcem byť úspešná, chcem, aby sa moje piesne hrali v rádiu. Ako keby si sa mohol stať tým, kým túžiš byť. Všetko je možné, všetko sa dá.

.nie je to tam všetko príliš rýchle?
Je to totálne bizarné! LA je plné ľudí, ktorí tam nemajú korene. Každý tam je preto, lebo chce byť úspešný. Vďaka tomu je tam obrovské množstvo energie. Na druhej strane to nenapĺňa dušu. Na to potrebujem Írsko, potrebujem si zašpiniť ruky, potrebujem sa vrátiť naspäť na zem. A ešte jedna vec: ľudia v LA sú veľmi krásni. Naozaj! Každý čašník je herec, čakajúci na príležitosť, každá barmanka je budúca modelka. Je to bizarné.

.na tvojom treťom albume The Hollow Of Morning si spolupracovala aj s Kevinom Shieldsom z My Bloody Valentine...
Hrá tam na gitare v pesničke In Over My Head. Napísali sme spolu asi 15 piesní. Hudba My Bloody Valentine je krásna. Sú to v podstate melodické popové pesničky, zabalené do chaotického bieleho hluku, vďaka čomu sú ešte krajšie. Od svojej puberty som fanúšičkou My Bloody Valentine, dokonca som snívala, že raz sa stanem gitaristkou tejto kapely. (Smiech.) Takže som strašne rada, že s Kevinom hráme a píšeme pesničky. Je to taká zvláštna hudba. Folk, obkolesaný hlukovými stenami.

.kde si sa s Kevinom Shieldsom stretla?
Kevin v jednom z mála rozhovorov, ktoré v živote dal, v odpovedi na otázku, koho v súčasnosti počúva, spomenul aj mňa. Bola som z toho nadšená a povedala som si, že toto je moja chvíľa. Tak som skontaktovala jeho ľudí a povedala som im, že budem mať koncert v Londýne, kde Kevin žije a rada by som ho na ten koncert pozvala. Zavolali mi naspäť s tým, že Kevin chce so mnohu hovoriť. A on mi do telefónu povedal, že keď už teda príde na ten koncert, že či by nemohol prísť na pódium a zadžemovať so mnou nejakú pesničku. Ja som súhlasila a on to urobil. Prišiel s elektrickou gitarou a niekoľkými pedálmi a vytvoril okolo môjho hlasu a akustickej gitary nádhernú hlukovú krajinu. Bolo to neuveriteľné. Odvtedy spolupracujeme.

.niektoré piesne na tvojom aktuálnom albume Let It Break sú nahraté veľmi prosto, iné sú sofistikovane produkované...
Ja mám veľmi rada folk, ale niekedy ma nudí. Niekedy je hlas, sprevádzaný akustickou gitarou, presne to, čo pieseň potrebuje. Ale niekedy mi to nestačí a potrebujem zvuky, ktoré sú väčšie odo mňa. Gitary, basu, bicie, viac vrstiev...

.máš rada prácu v štúdiu?
Milujem ju. Je to vzrušujúce. Počúvaš hlasy vo vlastnej hlave a snažíš sa ich dostať von. V štúdiu spolupracujem s Davidom Odlumom, basgitaristom The Frames. Často sme tam dlho do noci a hráme sa so zvukmi. David vie, kedy treba povedať „Stačí!" Ja to nikdy neviem posúdiť. Vždy sa mi zdá, že ešte treba niečo skúsiť, niečo dorobiť. Preto mi trvá dva roky, kým nahrám album. David hovorí, že album nikdy nedokončíš, vždy ho iba opustíš. Myslím, že je to naozaj tak.

.pracuješ na novom albume. Kedy asi vyjde?
V skutočnosti pracujem na dvoch albumoch. Rozhodla som sa urobiť jeden tichý album ? len spev s gitarou ? a jeden hlasný album s kapelou. Neviem, či sa mi oba albumy podarí vydať naraz. Uvidíme.

.nerozmýšľala si niekedy nad tým, že by si skúsila robiť aj elektronickú muziku?
Ale áno. Elektronickú hudbu mám veľmi rada. Už som sa s tým nápadom viackrát pohrávala. Ja si svoje pesničky väčšinou nahrávam doma. Keďže neviem hrať na bicích a nie som veľmi dobrá ani na basgitare, tak si to všetko robím na počítači, a potom to púšťam niektorým ľuďom. Viacerí z nich hovoria, že aký to má výborný zvuk a že by to mohlo ísť rovno na album. A pritom sú to len obyčajné demá. (Smiech.)

Gemma Hayes/
Narodila sa v Ballyporeen v Írsku. Hudbu robí od detstva, najprv ako gitaristka v rockovej kapele, neskôr ako pesničkárka. Vo svojej tvorbe prirodzene premosťuje akustické pesničkárstvo s tvrdšou, sofistikovanejšie produkovanou hudbou. Nahrala doteraz štyri vysoko cenené albumy, spolupracovala s viacerými členmi skupiny The Frames, ako aj s Kevinom Shieldsom z kapely My Bloody Valentine.   

.začiatok tvojho životopisu znie ako írska rozprávka: vyrastala si v dedine Ballyporeen, máš sedem súrodencov, pričom rodičia, bratia aj sestry sa venovali hudbe. Bolo to naozaj tak?
Hudba bola stále okolo mňa. Otec hral v kapele a doma sme mali množstvo hudobných nástrojov. Nikto nás nenútil k hraniu, nemuseli sme chodiť do hudobnej školy. Okolo nás boli husle, harmoniky, gitary a keď sme k niektorému z nástrojov pociťovali náklonnosť, rodičia nás v tom povzbudzovali. Ballyporeen v okrese Tiperary je malá dedinka. Je krásna, ale ako tínedžerka som v nej nemala pokoja, nudila som sa a vnútri som mala množstvo neistôt, otázok, frustrácií. Nevedela som, ako ich artikulovať. A do toho prichádzala hudba, ktorá to nejakým spôsobom umožňovala. Ja som z grungeovej generácie, mojou hudbou bola Nirvana a Pearl Jam. Keď som túto hudbu objavila, uvedomila som si, že ma môže udržať pri zmysloch.

.hrala si v grungeovej kapele?
Áno. Začínala som ako gitaristka v rockovej kapele. Až neskôr som objavila folk. Keď som bolo tínedžerka, folková hudba sa mi nezdala veľmi „cool". Až na univerzite som sa zoznámila s piesňami Johna Martyna, Nicka Draka či Boba Dylana. Začala som oceňovať pesničkárske umenie. Zistila som, že piesňami možno povedať príbeh, a tak som sa do toho na niekoľko rokov ponorila. Teraz sa snažím tie dva svety – rockový a pesničkársky – prepojiť. Dalo by sa povedať, že sa snažím robiť folk s väčšou, premyslenejšou produkciou.

.vydala si doteraz štyri albumy. Všetky boli veľmi pozitívne prijaté, hneď prvý bol nominovaný na Mercury Prize, čo je v prípade debutového albumu neznámej pesničkárky dosť prekvapivé. Ako sa to stalo?
Vlastne ani sama neviem. (Smiech.) Zvláštne bolo to, že vydavateľstvo s tým albumom nebolo spokojné. Mala som zmluvu s vydavateľstvom Source Records, ktoré bolo súčasťou Virgin Records. Keď som album nahrala, povedali mi, že sa im nepáči a že ho nebudú podporovať.

.mysleli si, že sa nebude predávať?
Ten album produkoval Dave Fridmann. On predtým robil s Flaming Lips, Mercury Rev alebo Sparklehorse, teda s kapelami, ktoré mám veľmi rada, ale ktoré nepredávajú až toľko platní, koľko by vo Virgin Records očakávali. Keď ten album počuli, nevedeli, kde ho majú zaradiť. Je to folk alebo rock? Na akej poličke v obchode by mal byť? Bola som z toho dosť zdeprimovaná. Zdalo sa mi, že som to celé pokazila. Ale kritici ten album počúvali, páčil sa im a v novinách začali vychádzať pozitívne recenzie. Začalo sa o ňom rozprávať, pesničky z neho sa začali hrávať v rádiách a zrazu bol nominovaný na Mercury Prize. Bolo to skvelé, lebo vo vydavateľstve zrazu začali rozmýšľať nad tým, že by ho predsa len mohli nejako začať propagovať. Nakoniec podporili moje turné, ktoré trvalo dva roky. (Smiech.)

.ale druhý album si v tom vydavateľstve nenahrala...
Mala som s nimi zmluvu, ale odišla som do Los Angeles. Nič ma tam neťahalo, ale chcela som pracovať s Nigelom Godrichom, producentom Radioheads, ktorý vtedy robil v LA na dvoch albumoch. Povedal mi, že ak chcem s ním nahrávať, musím prísť za ním. Tak som sa zbalila a odišla som na mesiac do LA. Vôbec sa mi tam nepáčilo. To mesto sa mi zdalo chladné, nerozumela som mentalite ľudí, čo tam žijú. Nigel bol veľmi zaneprázdnený a povedal, že nebude mať čas môj album produkovať, ale môže ho zmixovať. A tak som mala v Los Angeles dva týždne voľna. Krátko pred odchodom sa mi tam zapáčilo. Tak som sa vrátila do Írska, znovu sa zbalila, presťahovala sa do LA a nahrala tam môj druhý album. Spolupracovala som s viacerými Beckovými spoluhráčmi, nahrávala som v jeho štúdiu a výsledkom bol slnečný kalifornský album.

.čo sa ti páči na Los Angeles?
Pozitívnosť v ľuďoch. Všetci tam sú veľmi ambiciózni, všetci chcú uspieť. Z hľadiska tvorivosti je Írsko úžasné. V Írsku sa mi najlepšie píšu piesne, v Írsku mám nápady, ale keď prídem do LA, chcem byť úspešná, chcem, aby sa moje piesne hrali v rádiu. Ako keby si sa mohol stať tým, kým túžiš byť. Všetko je možné, všetko sa dá.

.nie je to tam všetko príliš rýchle?
Je to totálne bizarné! LA je plné ľudí, ktorí tam nemajú korene. Každý tam je preto, lebo chce byť úspešný. Vďaka tomu je tam obrovské množstvo energie. Na druhej strane to nenapĺňa dušu. Na to potrebujem Írsko, potrebujem si zašpiniť ruky, potrebujem sa vrátiť naspäť na zem. A ešte jedna vec: ľudia v LA sú veľmi krásni. Naozaj! Každý čašník je herec, čakajúci na príležitosť, každá barmanka je budúca modelka. Je to bizarné.

.na tvojom treťom albume The Hollow Of Morning si spolupracovala aj s Kevinom Shieldsom z My Bloody Valentine...
Hrá tam na gitare v pesničke In Over My Head. Napísali sme spolu asi 15 piesní. Hudba My Bloody Valentine je krásna. Sú to v podstate melodické popové pesničky, zabalené do chaotického bieleho hluku, vďaka čomu sú ešte krajšie. Od svojej puberty som fanúšičkou My Bloody Valentine, dokonca som snívala, že raz sa stanem gitaristkou tejto kapely. (Smiech.) Takže som strašne rada, že s Kevinom hráme a píšeme pesničky. Je to taká zvláštna hudba. Folk, obkolesaný hlukovými stenami.

.kde si sa s Kevinom Shieldsom stretla?
Kevin v jednom z mála rozhovorov, ktoré v živote dal, v odpovedi na otázku, koho v súčasnosti počúva, spomenul aj mňa. Bola som z toho nadšená a povedala som si, že toto je moja chvíľa. Tak som skontaktovala jeho ľudí a povedala som im, že budem mať koncert v Londýne, kde Kevin žije a rada by som ho na ten koncert pozvala. Zavolali mi naspäť s tým, že Kevin chce so mnohu hovoriť. A on mi do telefónu povedal, že keď už teda príde na ten koncert, že či by nemohol prísť na pódium a zadžemovať so mnou nejakú pesničku. Ja som súhlasila a on to urobil. Prišiel s elektrickou gitarou a niekoľkými pedálmi a vytvoril okolo môjho hlasu a akustickej gitary nádhernú hlukovú krajinu. Bolo to neuveriteľné. Odvtedy spolupracujeme.

.niektoré piesne na tvojom aktuálnom albume Let It Break sú nahraté veľmi prosto, iné sú sofistikovane produkované...
Ja mám veľmi rada folk, ale niekedy ma nudí. Niekedy je hlas, sprevádzaný akustickou gitarou, presne to, čo pieseň potrebuje. Ale niekedy mi to nestačí a potrebujem zvuky, ktoré sú väčšie odo mňa. Gitary, basu, bicie, viac vrstiev...

.máš rada prácu v štúdiu?
Milujem ju. Je to vzrušujúce. Počúvaš hlasy vo vlastnej hlave a snažíš sa ich dostať von. V štúdiu spolupracujem s Davidom Odlumom, basgitaristom The Frames. Často sme tam dlho do noci a hráme sa so zvukmi. David vie, kedy treba povedať „Stačí!" Ja to nikdy neviem posúdiť. Vždy sa mi zdá, že ešte treba niečo skúsiť, niečo dorobiť. Preto mi trvá dva roky, kým nahrám album. David hovorí, že album nikdy nedokončíš, vždy ho iba opustíš. Myslím, že je to naozaj tak.

.pracuješ na novom albume. Kedy asi vyjde?
V skutočnosti pracujem na dvoch albumoch. Rozhodla som sa urobiť jeden tichý album ? len spev s gitarou ? a jeden hlasný album s kapelou. Neviem, či sa mi oba albumy podarí vydať naraz. Uvidíme.

.nerozmýšľala si niekedy nad tým, že by si skúsila robiť aj elektronickú muziku?
Ale áno. Elektronickú hudbu mám veľmi rada. Už som sa s tým nápadom viackrát pohrávala. Ja si svoje pesničky väčšinou nahrávam doma. Keďže neviem hrať na bicích a nie som veľmi dobrá ani na basgitare, tak si to všetko robím na počítači, a potom to púšťam niektorým ľuďom. Viacerí z nich hovoria, že aký to má výborný zvuk a že by to mohlo ísť rovno na album. A pritom sú to len obyčajné demá. (Smiech.)

Gemma Hayes/
Narodila sa v Ballyporeen v Írsku. Hudbu robí od detstva, najprv ako gitaristka v rockovej kapele, neskôr ako pesničkárka. Vo svojej tvorbe prirodzene premosťuje akustické pesničkárstvo s tvrdšou, sofistikovanejšie produkovanou hudbou. Nahrala doteraz štyri vysoko cenené albumy, spolupracovala s viacerými členmi skupiny The Frames, ako aj s Kevinom Shieldsom z kapely My Bloody Valentine.   

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite