Takéto požiadavky príliš zjednodušene prenášajú pravidlá súčasných demokracií na pomery tisícročnej inštitúcie Svätej stolice. Svätý stolec nikdy neuvádza dôvody svojich rozhodnutí. Svätá stolica je posledná fungujúca monarchia a monarcha zväčša neuvádzala dôvody svojich rozhodnutí, pretože ich nemusela uvádzať a z pohľadu večnosti – sub specie aeternitatis – to tak bolo lepšie. Uvedenie dôvodov by otvorilo dvere siahodlhým polemikám, či dôvody obstoja. Pri disciplinárnych rozhodnutiach ide zväčša o jednoduché prípady, keď si dôvod ľahko možno domyslieť, pretože prichádza do úvahy iba jediný. To sú prípady iných nedávnych odvolaní biskupov v Taliansku a v Austrálii, ktoré sa v tlači uvádzajú.
Odvolanie arcibiskupa Bezáka nie je jednoduchým prípadom.
.d´Herbignyho precedens
Z minulého storočia je známy iný prípad odvolania biskupa a dôvody doteraz nie sú známe. Michel d´Herbigny bol zázračným dieťaťom francúzskeho katolicizmu. Narodil sa v roku 1880 v Lille. Ako sedemnásťročný vstúpil do jezuitského rádu. Zaujímal sa o Rusko. Jeho diplomová práca o Vladimírovi Solovjevovi získala cenu Francúzskej akadémie. V roku 1921 sa stal rektorom Pápežského východného inštitútu. Mimochodom, v roku 2007 sa stal rektorom tohto inštitútu náš Slovák Cyril Vasiľ. V roku 1926 pápež Pius XI. vyslal d´Herbignyho do Ruska, aby tajne obnovil katolícku hierarchiu, pretože tú dovtedajšiu boľševici zničili. Neskorší pápež Pius XII. tajne vysvätil d´Herbignyho za biskupa. Biskup d´Herbigny pricestoval do Moskvy, navštevoval aj iné mestá a oblasti vznikajúceho Sovietskeho zväzu a tajne vysvätil viacero kňazov a niekoľko biskupov. Rodičia privádzali k nemu deti na birmovku z ďalekej Sibíri, z Kazachstanu a z ďalších okrajových oblastí Ruska. Sovietske úrady časom nadobudli podozrenie o d´Herbignyho pôsobení a vykázali ho zo Sovietskeho zväzu. Vrátil sa do Ríma a požíval všeobecnú úctu ako odborník na Rusko a ako titulárny biskup Tróje. Jeho misiu v Rusku pripodobňovali k misii trójskeho koňa. V roku 1937 sa však musel vzdať svojej biskupskej hodnosti a pápež mu zakázal akúkoľvek verejnú aktivitu. Michel d´Herbigny sa na dlhých 20 rokov stiahol do kláštora vo Francúzsku a v roku 1957 zomrel. Jeho meno a príbeh sa uvádza vo všetkých knihách o pápežskej politike voči Rusku. Príčiny jeho pádu nie sú známe a autori všetkých kníh, ktorí o ňom píšu, uvádzajú len viacero možných dôvodov, nie skutočných. Roma locuta, causa finita.
.precedens Tomáša Morusa
Ale slovenská kauza pokračuje. Trestné oznámenie, ktoré podala audítorka na emeritného arcibiskupa Jána Sokola, vnáša do veci – povedzme, že nepochopiteľný obrat. Audítorka mohla dať oznámenie iba za akési narábanie s majetkom arcibiskupstva. Asi to nebol majetok, spočívajúci vo finančných prevodoch od štátu na platy duchovných. Proti tomu by nebolo možné namietať. Ostatný majetok cirkvi, ako sú nehnuteľnosti, kúpna a predajná cena za nehnuteľnosti a iné, sú už autonómnym vlastníctvom katolíckej cirkvi. Podľa článku 24 Ústavy SR, cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, nezávisle od štátnych orgánov. Podľa článku 2 Základnej zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou, Slovenská republika uznáva právo katolíckej cirkvi na vykonávanie vlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym prostriedkom a spravovaniu jej vnútorných vecí. Audítor, prokurátor alebo polícia podľa tohto nemajú právo vyšetrovať narábanie s majetkom katolíckej cirkvi, ak ich o to nepožiada samotná cirkev. Ale to sa už dostávame k inému problému. Vyšetrovanie majetkových pomerov cirkvi – povedzme, že prokuratúrou alebo políciou, by bolo porušením Ústavy a Základnej zmluvy a porušením nezávislosti katolíckej cirkvi. Opäť si môžeme pomôcť starým precendentom. Anglický filozof, spisovateľ a štátnik Tomáš Morus sa dostal do väzenia, keď sa postavil proti rozvodu anglického kráľa Henricha VIII. s jeho prvou ženou Katarínou Aragónskou. Ale kráľ dal Morusa popraviť, až keď Morus neuznal kráľov edikt, ktorým sa vyhlásil za hlavu katolíckej cirkvi v Anglicku, čím sa vzoprel zvrchovanosti pápežskej moci v správe cirkvi. Tomáša Mora popravili v roku 1535 a katolícka cirkev Tomáša Morusa vyhlásila za svätého.
Autor je advokát a bývalý slovenský premiér.
Odvolanie arcibiskupa Bezáka nie je jednoduchým prípadom.
.d´Herbignyho precedens
Z minulého storočia je známy iný prípad odvolania biskupa a dôvody doteraz nie sú známe. Michel d´Herbigny bol zázračným dieťaťom francúzskeho katolicizmu. Narodil sa v roku 1880 v Lille. Ako sedemnásťročný vstúpil do jezuitského rádu. Zaujímal sa o Rusko. Jeho diplomová práca o Vladimírovi Solovjevovi získala cenu Francúzskej akadémie. V roku 1921 sa stal rektorom Pápežského východného inštitútu. Mimochodom, v roku 2007 sa stal rektorom tohto inštitútu náš Slovák Cyril Vasiľ. V roku 1926 pápež Pius XI. vyslal d´Herbignyho do Ruska, aby tajne obnovil katolícku hierarchiu, pretože tú dovtedajšiu boľševici zničili. Neskorší pápež Pius XII. tajne vysvätil d´Herbignyho za biskupa. Biskup d´Herbigny pricestoval do Moskvy, navštevoval aj iné mestá a oblasti vznikajúceho Sovietskeho zväzu a tajne vysvätil viacero kňazov a niekoľko biskupov. Rodičia privádzali k nemu deti na birmovku z ďalekej Sibíri, z Kazachstanu a z ďalších okrajových oblastí Ruska. Sovietske úrady časom nadobudli podozrenie o d´Herbignyho pôsobení a vykázali ho zo Sovietskeho zväzu. Vrátil sa do Ríma a požíval všeobecnú úctu ako odborník na Rusko a ako titulárny biskup Tróje. Jeho misiu v Rusku pripodobňovali k misii trójskeho koňa. V roku 1937 sa však musel vzdať svojej biskupskej hodnosti a pápež mu zakázal akúkoľvek verejnú aktivitu. Michel d´Herbigny sa na dlhých 20 rokov stiahol do kláštora vo Francúzsku a v roku 1957 zomrel. Jeho meno a príbeh sa uvádza vo všetkých knihách o pápežskej politike voči Rusku. Príčiny jeho pádu nie sú známe a autori všetkých kníh, ktorí o ňom píšu, uvádzajú len viacero možných dôvodov, nie skutočných. Roma locuta, causa finita.
.precedens Tomáša Morusa
Ale slovenská kauza pokračuje. Trestné oznámenie, ktoré podala audítorka na emeritného arcibiskupa Jána Sokola, vnáša do veci – povedzme, že nepochopiteľný obrat. Audítorka mohla dať oznámenie iba za akési narábanie s majetkom arcibiskupstva. Asi to nebol majetok, spočívajúci vo finančných prevodoch od štátu na platy duchovných. Proti tomu by nebolo možné namietať. Ostatný majetok cirkvi, ako sú nehnuteľnosti, kúpna a predajná cena za nehnuteľnosti a iné, sú už autonómnym vlastníctvom katolíckej cirkvi. Podľa článku 24 Ústavy SR, cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, nezávisle od štátnych orgánov. Podľa článku 2 Základnej zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou, Slovenská republika uznáva právo katolíckej cirkvi na vykonávanie vlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym prostriedkom a spravovaniu jej vnútorných vecí. Audítor, prokurátor alebo polícia podľa tohto nemajú právo vyšetrovať narábanie s majetkom katolíckej cirkvi, ak ich o to nepožiada samotná cirkev. Ale to sa už dostávame k inému problému. Vyšetrovanie majetkových pomerov cirkvi – povedzme, že prokuratúrou alebo políciou, by bolo porušením Ústavy a Základnej zmluvy a porušením nezávislosti katolíckej cirkvi. Opäť si môžeme pomôcť starým precendentom. Anglický filozof, spisovateľ a štátnik Tomáš Morus sa dostal do väzenia, keď sa postavil proti rozvodu anglického kráľa Henricha VIII. s jeho prvou ženou Katarínou Aragónskou. Ale kráľ dal Morusa popraviť, až keď Morus neuznal kráľov edikt, ktorým sa vyhlásil za hlavu katolíckej cirkvi v Anglicku, čím sa vzoprel zvrchovanosti pápežskej moci v správe cirkvi. Tomáša Mora popravili v roku 1535 a katolícka cirkev Tomáša Morusa vyhlásila za svätého.
Autor je advokát a bývalý slovenský premiér.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.