Pozor – to nie je zveličenie. Na rozdiel od 90. rokov totiž vonkajšie prostredie nie je pre Slovensko žičlivé a pozitívne naklonené. Práve naopak, je tehotné neistotami a rizikami, ktoré sa v krajných scenároch môžu prevteliť až do prostredia nepriateľského.
Niežeby krádeže poklopov, pitie cyklistov, renta pre olympionikov, dochádzka do parlamentu neboli legitímnou témou zástupcov ľudu. Sú. Ale skutočnosť, že tvoria ťažisko opozičnej agendy, je mentálny defekt. Fakt, že Ficova „ponuka“, aby mu dodali vlastné konsolidačné návrhy k rozpočtu, pristihla SDKÚ, KDH, Most, SaS i Matoviča takpovediac so stiahnutými nohavicami, hovorí za všetko. V situácii, keď Kažimír & spol. už ani neskrývajú, že celé „šetrenie“ v ráde 1,7 miliardy plánujú zdaňovaním, zodvodňovaním, spoplatňovaním – čo je unikát v celej EÚ – máme na Slovensku „pravicu“, ktorá nemá alternatívne návrhy ani na štvrtinu požadovanej sumy. Ponúka iba táranie o zlepšení výberu daní či dodaní straníckych „expertov“ do alchymistickej dielne Kažimírovi..
To je debakel. Presne tak ako platonická obrana druhého piliera či duchaprázdne kvičanie proti deštrukcii rovnej dane. Načrtnúť jej záchranu ako symbolu i rastovo-investičného stimulu je pritom triviálne. Stačí nabrať odvahu a povedať: ak už musí byť ťažisko konsolidácie na príjmovej strane, tak ekonomika ho stokrát lepšie znesie tak, že sadzby priamej dane a DPH (z dnešných 20) zrovnáme na 22-23 percentách. A je vymaľované. Odvody, živnostníkov, dohodárov (najväčšie riziká pre zamestnanosť a rast) môžeme nechať, zvyšok je na výdavkovej strane. Áno, iste, Smer má z volieb silný mandát rozbiť rovnú daň a zodrať z kože všetko, čo má v banke účet. Ale aký mentálny blok, zbabelosť či nekompetencia im bránia aspoň signalizovať, vyslať správu, že vidia stokrát lepšie riešenie? Také, ktorého politické náklady (čo každé zvýšenie daní obnáša) by neniesli oni, ale vládny establishment.
Tristný obraz opozície v lete dotvárajú vyložene kontraproduktívne iniciatívy typu „zatraktívnenie“ referenda či „solidárna daň“ zo štátnej dotácie pre strany, ktoré majú viac ako 10-percentné preferencie. Pripomeňme: Vladimír Mečiar a „mečiarizmus“ skončili v roku 1998 preto, lebo boli porazení výkonnou a silne motivovanou opozíciou, ktorá robila politiku nadoraz, s chuťou a so záujmom o budúcnosť štátu. (Áno, výdatne prispel aj tretí sektor.) Robert Fico má na štyri roky takmer isté, že nebude obeťou opakovania sa histórie. Dokonca aj poraziť sa sám bude pri tejto opozícii problém. Ak odhliadneme od fám o prezidentskej kandidatúre, jeho jedinou „šancou“ je, že ho kríza zmetie.
Niežeby krádeže poklopov, pitie cyklistov, renta pre olympionikov, dochádzka do parlamentu neboli legitímnou témou zástupcov ľudu. Sú. Ale skutočnosť, že tvoria ťažisko opozičnej agendy, je mentálny defekt. Fakt, že Ficova „ponuka“, aby mu dodali vlastné konsolidačné návrhy k rozpočtu, pristihla SDKÚ, KDH, Most, SaS i Matoviča takpovediac so stiahnutými nohavicami, hovorí za všetko. V situácii, keď Kažimír & spol. už ani neskrývajú, že celé „šetrenie“ v ráde 1,7 miliardy plánujú zdaňovaním, zodvodňovaním, spoplatňovaním – čo je unikát v celej EÚ – máme na Slovensku „pravicu“, ktorá nemá alternatívne návrhy ani na štvrtinu požadovanej sumy. Ponúka iba táranie o zlepšení výberu daní či dodaní straníckych „expertov“ do alchymistickej dielne Kažimírovi..
To je debakel. Presne tak ako platonická obrana druhého piliera či duchaprázdne kvičanie proti deštrukcii rovnej dane. Načrtnúť jej záchranu ako symbolu i rastovo-investičného stimulu je pritom triviálne. Stačí nabrať odvahu a povedať: ak už musí byť ťažisko konsolidácie na príjmovej strane, tak ekonomika ho stokrát lepšie znesie tak, že sadzby priamej dane a DPH (z dnešných 20) zrovnáme na 22-23 percentách. A je vymaľované. Odvody, živnostníkov, dohodárov (najväčšie riziká pre zamestnanosť a rast) môžeme nechať, zvyšok je na výdavkovej strane. Áno, iste, Smer má z volieb silný mandát rozbiť rovnú daň a zodrať z kože všetko, čo má v banke účet. Ale aký mentálny blok, zbabelosť či nekompetencia im bránia aspoň signalizovať, vyslať správu, že vidia stokrát lepšie riešenie? Také, ktorého politické náklady (čo každé zvýšenie daní obnáša) by neniesli oni, ale vládny establishment.
Tristný obraz opozície v lete dotvárajú vyložene kontraproduktívne iniciatívy typu „zatraktívnenie“ referenda či „solidárna daň“ zo štátnej dotácie pre strany, ktoré majú viac ako 10-percentné preferencie. Pripomeňme: Vladimír Mečiar a „mečiarizmus“ skončili v roku 1998 preto, lebo boli porazení výkonnou a silne motivovanou opozíciou, ktorá robila politiku nadoraz, s chuťou a so záujmom o budúcnosť štátu. (Áno, výdatne prispel aj tretí sektor.) Robert Fico má na štyri roky takmer isté, že nebude obeťou opakovania sa histórie. Dokonca aj poraziť sa sám bude pri tejto opozícii problém. Ak odhliadneme od fám o prezidentskej kandidatúre, jeho jedinou „šancou“ je, že ho kríza zmetie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.