V horúcich letných dňoch, akých býva v Taliansku až nadmieru, sa treba chladiť. Najúčinnejšie sa schladíte zalezení niekde vo vínnej pivničke alebo pod hrubou klenbou vlastného renesančného sídla, kde slnečné lúče nemajú šancu poctivé 600-ročné múry prehriať a premeniť ich tak na výkonnú piecku. To vie každý malý Talian. Dospelí, pozerajúci sa na húfy slnkachtivých turistov, ktorí sa vyvalia na pobrežie Jadranského či Stredozemného mora v tom najväčšom úpeku počas júla a augusta, si pri dobrom presse určite na ich účet strúhajú nevhodné žarty. Oni predsa vedia, že pri mori je najlepšie na konci septembra, keď slnko už tak nepáli a more je z celého leta tak akurát vlažné. Turisti odišli a pláž je len a len ich. Podvečer, unavení slnkom, sa chladia ďalej. Do pohárov si nalejú Aperol alebo Bellini a hor sa diskutovať. O futbale, domácom olivovom oleji a poslednom výbornom jedle, ktoré si dožičili.
Prvý z dvoch talianskych letných drinkov je Aperol. Oranžovočervený aperitív s ovocno-horkastou chuťou. Prvýkrát ho vyrobila rodinná firma Barbieri v Padove v roku 1919. Obsahuje výťažky z horca, pomarančovej kôry, rebarbory, chinínovníka a ešte zopár supertajných prísad. Má až podozrivo nízky obsah alkoholu, a možno práve preto ho konzumenti alkoholu spočiatku tvrdo ignorovali. Svoju slávu si začal získavať až po druhej svetovej vojne. Taliani z neho robia v lete špric a to je to, čo vidíte v ich divo gestikulujúcich rukách. Do pohára dajú aperol, zalejú ho proseccom – talianskym šumivým vínom a troma špľachmi sódy. Plus vám do neho hodia zopár kúskov pomarančov. Drink je to parádny už na pohľad, krvavé pomaranče vytvárajú s oranžovým aperolovým špricom zaujímavú farebnú kombináciu, ktorá priťahuje zrak a vy okamžite zatúžite mať niečo podobné v rukách.
Druhým, možno ešte slávnejším nápojom, je Bellini. Tento rodom čisto benátsky nápoj vznikol okolo roku 1948 a za jeho zrodom stojí preslávený šéfkuchár Giuseppe Cipriani. Podával ho ako sezónnu atrakciu vo svojom slávnom podniku Harry´s bar, ktorý hojne navštevovali také hviezdy ako Ernest Hemmingway, Herbert von Karajan, Charlie Chaplin či Orson Welles. Dodnes stojí na adrese Calle Vallareso 1323 a neobíde ho žiadna hviezda benátskeho festivalu. Bellini je veľmi jednoduché – stačí z dužiny bielych broskýň urobiť ľahké pyré a zaliať ho dobrým proseccom. Potom má jasnú žltú farbu vychádzajúceho benátskeho slnka. Giuseppe do neho pôvodne pridával aj kvapku malinovej šťavy, nápoj mal potom jemný ružovkastý nádych. Práve pre túto farbu sa nápoj volá Bellini. Ciprianimu totiž pripomínal farbu odevu jedného svätého na obraze tohto slávneho benátskeho maliara. Cipriani mal na maliarov zrejme slabosť, pretože aj ďalší svoj svetoznámy kulinársky vynález, natenko nakrájané hovädzie mäso, poukladané na tanier a pokvapkané smotanovo-bešamelovou omáčkou pomenoval po ďalšom z nich – Carpacciovi. Vraj zmes tehlovočervenej a smotanovej mu silno pripomínala práve jeho obrazy. Carpaccio už ponúkajú skoro v každej reštaurácii, hoci málokedy ho dostanete naozaj pravé – to znamená výhradne zo surového mäsa. Ak chcete ochutnať skutočné Bellini a pravé Carpaccio, neostáva vám nič iné, ako sa v Benátkach zastaviť na uvedenej adrese. Harry´s bar je vraj veľmi nenápadný a ťažko ho nájsť. No gastronomický zážitok je zaručený.
Schlaďme sa s proseccom/
Ak vás Bellini nebaví a jeho chuť považujete za nezaujímavú, málo extravagantnú či dokonca zúfalo nemódnu – zdvihnite Ciprianiho rukavicu a vymyslite si vlastný letný špric. Kto potrebuje základ, naozaj mu stačí z mäkkého ovocia vytvoriť pyré a zaliať ho šumivým suchým vínom. Komu však vaše chuťové poháriky pištia po niečom výraznejšom, napríklad po rebarbore či mäte, môže si z nich vyrobiť sirup. Pol pohára cukru zvaríte s rovnakým množstvom vody a pridáte hlavnú ingredienciu. Po dvoch minútach varenia a redukovania by ste mali získať jemne vláčny voňavý základ do vašich nápojov. Potom už len treba nakúpiť poriadne zásoby prosecca a čakať na vlahý letný podvečer. Ak chcete svoje drinky vylepšiť, urobiť nimi na niekoho dojem alebo len odštartovať nenútenú konverzáciu, skúste si vopred pripraviť zaujímavé kocky ľadu. Stačí vhodiť do formy na ľad spolu s vodou aj zopár lesných plodov. Vyčuhujúce maliny či ríbezle zaliate v ľade a plávajúce na hladine vášho nápoja vám popri ochladzovaní urobia určite poriadnu letnú náladu.
Prvý z dvoch talianskych letných drinkov je Aperol. Oranžovočervený aperitív s ovocno-horkastou chuťou. Prvýkrát ho vyrobila rodinná firma Barbieri v Padove v roku 1919. Obsahuje výťažky z horca, pomarančovej kôry, rebarbory, chinínovníka a ešte zopár supertajných prísad. Má až podozrivo nízky obsah alkoholu, a možno práve preto ho konzumenti alkoholu spočiatku tvrdo ignorovali. Svoju slávu si začal získavať až po druhej svetovej vojne. Taliani z neho robia v lete špric a to je to, čo vidíte v ich divo gestikulujúcich rukách. Do pohára dajú aperol, zalejú ho proseccom – talianskym šumivým vínom a troma špľachmi sódy. Plus vám do neho hodia zopár kúskov pomarančov. Drink je to parádny už na pohľad, krvavé pomaranče vytvárajú s oranžovým aperolovým špricom zaujímavú farebnú kombináciu, ktorá priťahuje zrak a vy okamžite zatúžite mať niečo podobné v rukách.
Druhým, možno ešte slávnejším nápojom, je Bellini. Tento rodom čisto benátsky nápoj vznikol okolo roku 1948 a za jeho zrodom stojí preslávený šéfkuchár Giuseppe Cipriani. Podával ho ako sezónnu atrakciu vo svojom slávnom podniku Harry´s bar, ktorý hojne navštevovali také hviezdy ako Ernest Hemmingway, Herbert von Karajan, Charlie Chaplin či Orson Welles. Dodnes stojí na adrese Calle Vallareso 1323 a neobíde ho žiadna hviezda benátskeho festivalu. Bellini je veľmi jednoduché – stačí z dužiny bielych broskýň urobiť ľahké pyré a zaliať ho dobrým proseccom. Potom má jasnú žltú farbu vychádzajúceho benátskeho slnka. Giuseppe do neho pôvodne pridával aj kvapku malinovej šťavy, nápoj mal potom jemný ružovkastý nádych. Práve pre túto farbu sa nápoj volá Bellini. Ciprianimu totiž pripomínal farbu odevu jedného svätého na obraze tohto slávneho benátskeho maliara. Cipriani mal na maliarov zrejme slabosť, pretože aj ďalší svoj svetoznámy kulinársky vynález, natenko nakrájané hovädzie mäso, poukladané na tanier a pokvapkané smotanovo-bešamelovou omáčkou pomenoval po ďalšom z nich – Carpacciovi. Vraj zmes tehlovočervenej a smotanovej mu silno pripomínala práve jeho obrazy. Carpaccio už ponúkajú skoro v každej reštaurácii, hoci málokedy ho dostanete naozaj pravé – to znamená výhradne zo surového mäsa. Ak chcete ochutnať skutočné Bellini a pravé Carpaccio, neostáva vám nič iné, ako sa v Benátkach zastaviť na uvedenej adrese. Harry´s bar je vraj veľmi nenápadný a ťažko ho nájsť. No gastronomický zážitok je zaručený.
Schlaďme sa s proseccom/
Ak vás Bellini nebaví a jeho chuť považujete za nezaujímavú, málo extravagantnú či dokonca zúfalo nemódnu – zdvihnite Ciprianiho rukavicu a vymyslite si vlastný letný špric. Kto potrebuje základ, naozaj mu stačí z mäkkého ovocia vytvoriť pyré a zaliať ho šumivým suchým vínom. Komu však vaše chuťové poháriky pištia po niečom výraznejšom, napríklad po rebarbore či mäte, môže si z nich vyrobiť sirup. Pol pohára cukru zvaríte s rovnakým množstvom vody a pridáte hlavnú ingredienciu. Po dvoch minútach varenia a redukovania by ste mali získať jemne vláčny voňavý základ do vašich nápojov. Potom už len treba nakúpiť poriadne zásoby prosecca a čakať na vlahý letný podvečer. Ak chcete svoje drinky vylepšiť, urobiť nimi na niekoho dojem alebo len odštartovať nenútenú konverzáciu, skúste si vopred pripraviť zaujímavé kocky ľadu. Stačí vhodiť do formy na ľad spolu s vodou aj zopár lesných plodov. Vyčuhujúce maliny či ríbezle zaliate v ľade a plávajúce na hladine vášho nápoja vám popri ochladzovaní urobia určite poriadnu letnú náladu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.