Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pozorní čitatelia

.časopis .kritická príloha

prastarých svätých kníh Indie, napríklad Bhagavadgíty, vedia, že Budha nezačal stavať na zelenej lúke.

prastarých svätých kníh Indie, napríklad Bhagavadgíty, vedia, že Budha nezačal stavať na zelenej lúke.
V abrahámovských náboženstvách tvoria mená zakladateľov a prorokov pevný rámec troch najväčších monoteistických náboženstiev. Kondenzát všetkých sa dá zhrnúť do niekoľkých viet: Miluj svojho blížneho. Boha hľadaj  poznávaním seba. Zmysel takéhoto poznávania spočíva predovšetkým v ovládnutí vlastných túžob, ktoré sú zdrojom všetkého utrpenia. Odmenou je sloboda, ktorá nie je výberom z možností, ale poznaním Jedného, dobrého a správneho.

Poznanie samo však nie je ničím, ak sa nepremení na rytmus všednodennej činorodosti. Konfucius a Lao c´ sú v tom na jednej lodi s duchovnosťou ľudí ostatných kultúr a náboženstiev: Správna cesta životom nie je dar, ale výsledok úsilia a hľadania – je holdom Duchu, Nebesiam, Všemohúcemu, Numinózu, Všehomíru, Prapodstate, prvotnému Ja... Nazvite si to, ako chcete. „Pro osvíceného, jenž poznal Pravdu, jsou všechny svaté knihy tak zbytečné jako vodní nádrž v době povodně.“ (Bhagavadgíta, II.46). Avšak než osvietený poznal pravdu, osvojoval si pravidlá, úctu k tradícii a autoritám, cvičil svoje telo i myseľ. Mystický zážitok poznania Pravdy nepadá z neba.
Deň čo deň sa každý človek stretáva s pokušením, zlom, závisťou, nenávisťou, zištnosťou, klamstvom, ohováraním, skúposťou, hrabivosťou. V konfrontácii s nimi sa obrusujú charaktery, cizeluje sa viera, profiluje sa činnosť a všetko, čo sme schopní a ochotní obetovať slobode, ktorá nie je výberom z možností, ale kráčaním po ceste dobrého a správneho.

Luigi Zoja v predhovore ku knihe „Soumrak otců“ (Prostor, Praha 2005) tvrdí, že naša kultúra prijala kresťanstvo a zároveň sa rozširovala darwinovským spôsobom, prostredníctvom vojny, pustošenia, vykorisťovania slabších a mierumilovných, pričom prikázania hovoria nezabiješ, nepokradneš, nepožiadaš manželky blížneho svojho. Paradox civilizácie spočíva v tom, že kolíše medzi zákonom lásky a zákonom sily a nedokáže ich spojiť.
Knihou Luigiho Zoju som listoval súbežne s čítaním Bhagavadgíty. Napadlo mi pritom, že v kanonických dielach svetových náboženstiev sa takmer nevyskytuje rola ženy. Že by mal Luigi Zoja pravdu v tom, že archetyp matky odráža pôvodnú prirodzenosť a archetyp otca (Boha, Vládcu, Pána...) bol počiatkom dejín kultúr? A že by to bol naozaj práve fenomén kultúry, ktorý človeka a ľudstvo vyvrhol z prirodzeného a prírodného behu evolúcie? Že by to boli práve ženy, ktoré vedia, že pred Pravdou života sú všetky slová zbytočné, ako tá vodná nádrž v čase povodne? Udržiavanie rodiny, rodu, komunity, spoločenstva skutočne nestojí primárne na slovách.
A keďže je mužovi-otcovi kultúrne vymedzená rola vládcu, treba tými istými ústami povedať aj dodatok – dobrý vládca je ten, kto vie ovládať seba. Alebo ešte lepšie: vládne osobným príkladom, rešpektom k hodnotám, ktoré udržujú rodinu, komunitu, spoločenstvo, spoločnosť súdržnú. Osobným príkladom a silou, ktorá dokáže rodinu, rod, komunitu, spoločnosť ochrániť. Luigi Zoja, napríklad, opisuje týmito slovami epizódu, ktorá stála pri začiatkoch psychoanalýzy: „Jakob Freud obchodoval se suknem. Do dějin vešel proto, že byl otcem Sigmunda Freuda. Jednou v sobotu se pěkně oblékl, vzal si novou kožešinovou čepici a šel se projít na Freiberg. Na jednom rohu se proti němu náhle objevil muž. Nastala trapná situace. Jakob udělal další krok, ale s obavou, kdo má vlastně přednost. Vetřelec byl rychlejší, se zjevným pocitem převahy srazil Jakobovi čepici do bláta a zařval: „Uhni, Žide!“ Když tu historku Jakob vyprávěl svému synovi, na tomto místě se zarazil. Ale malý Sigmund, kterému to právě teď přišlo nejzajímavější, naléhal: „A co jsi udělal?“ Otec klidně odpověděl: „Ustoupil jsem a šel pro čepici.“ Někteří autoři tvrdí, že tato příhoda poznamenala povahu zakladatele psychoanalýzy. Nedostatek heroizmu u muže, který byl jeho absolutním vzorem, jej zasáhla jako úder blesku a rozhodla o budoucnosti.“ (cit. kniha str. 13-14)
Kánon, Bibliou počínajúc a Konfuciovými hovormi či Budhovým Slovom končiac, je pod tlakom všednodennosti dnes a denne. Desím sa doby, keď náboženské normy prestanú pôsobiť. Sú totiž plodom dejinných skúseností a poznávania.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite