S čarodejníctvom a mágiou má šalvia veľa spoločného, dokonca vraj ešte dnes sa v bielej mágii veselo používa. Okolo nej sa motá strašne veľa povier – napríklad, nemali by ste si ju nikdy dávať k posteli, vraj to prináša smolu. Neviem si síce predstaviť, ako by sa k posteli táto liečivka a gastronomická bylinka dostala, ale dnes je možné asi všetko. Keď do spálne hneď vedľa postele môžu architekti navrhnúť vaňu s kvapkajúcim vodovodom, možno sa tam raz dožijeme aj kuchynskej linky. Skrátka, dobre sa poobzerajte a prípadné lístky šalvie, babieho ucha, rapane, kadidelníka, pikátu či šariatky – tak sa v rôznych kútoch Slovenska šalvia volá – spod vašej postele vyhoďte, lebo to ona môže za všetko to zlo vo vašom živote.
Ľudia poznajú šalviu aj jej liečivé účinky už od staroveku. Vyháňali ňou diabla, prikladali ju po uštipnutí hada, stimulovali ňou ženskú plodnosť a umŕtvovali kožu v okolí bolestivého miesta. Má toľko zázračných účinkov, že si postupne získala všetky národy a civilizácie sveta. Dodnes sa vývary z nej považujú za pomerne účinné protizápalové kloktadlo a dezinfekciu, silice zo šalvie nájdete v zubných pastách, kozmetike a liekoch. Šalviu do Európy najprv doniesli Rimania z Egypta. Neváhali a rozhodli sa rastlinku s hebkými, trošku akoby chlpatými lístkami okamžite latinsky pomenovať. Dlho sa zrejme nad názvom netrápili, pretože ich napadlo slovo salvus, ktoré sa dá preložiť ako zdravý, a tak vznikla salvia, teda naša šalvia. Rimania si bylinku zamilovali, pchali ju do všetkého a najmä ňou všetko liečili.
Toto šalvii ostalo až do stredoveku, keď zaznamenala naozaj nebývalý rozmach. Pestovala sa vo veľkom v kláštorných záhradách a pomaly začala presakovať do kuchyne. Šalvia bola dokonca jednou zo šiestich ingrediencií Octa štyroch zlodejov – zázračného to elixíru, ktorý sa podával na mor. K tomuto lekárskemu zázraku vrcholiaceho stredoveku sa viaže nádherná legenda. Liečivý ocot vraj vymysleli štyria zlodeji, ktorí chodili rabovať do opustených domov po ľuďoch napadnutých morom. Keď ich chytili, zlodeji ušli pred povrazom tak, že na výmenu ctihodným mešťanom obce Toulouse poskytli nápoj, ktorý ich vraj pri rabovačkách v nakazených domoch chránil pred morom. Kto by nemenil? Všetci čakali ťažkú alchýmiu, no elixír obsahoval len červený vínny ocot, šalviu, tymián, rozmarín, levanduľu a cesnak. Štyria zlodeji napokon povraz nedostali, mešťania figliarski rozhodli, že keď už ten nápoj majú, môžu do konca života pochovávať tých, čo skonali na mor. Veď im nič nehrozí. Tento elixír dodnes môžete v niektorých kútoch Francúzska zohnať. Myslím, že veľa hypochondrov, ktorí si mor práve vygooglili a následne diagnostikovali, si práve vydýchlo.
Šalvia v kuchyni je úžasná najmä k rôznym šťavnatým mäsám. Nikdy nič nepokazí v jahňacine, teľacine, vynikajúcu službu urobí aj pri obyčajnom nedeľnom pečenom kurati, keď jej lístky spolu s maslom nastrkáme kuraťu pod kožu. Je stálym členom overeného zoskupenia bouqet garni, ktoré sa dáva do vývarov a dusených mias, a napokon absolútnou špičkou býva pri príprave rýb. Ľudia sa jej často boja, pretože za surova je trochu horká a všetci si z detstva veľmi dobre pamätáme odporné šalviové kloktadlá. Po uvarení však krásne zosladne a dodá mäsu typickú chuť.
Autor je scenárista.
Chrumkavá šalvia/
Nedávno som sa v jednej z nalepších reštaurácií na Slovensku stretol s veľmi vtipným dozdobovaním jedál. Bolo sezónne a malo domácky šarm. Na tanieri sme si všetci našli nádhernú bazu. Tá k zmesi chutí pridala ešte jeden voňavý komponent. Neváhajte sa teda pri nedeľnom obede inšpirovať tým, čo máte poruke v záhrade, a práve to kvitne. Na tanieri sa rovnako môžu zaskvieť sedmikrásky, lupene ruží alebo hoci aj voňavé jahodové lístky. Ak nemáte poruke záhradu, iba okno či balkón s bylinkami, mám pre vás jeden malý, prekvapivý trik. Natrhajte si alebo kúpte tucet šalviových lístkov. Rozohrejte na panvici poriadnu porciu masla a šalviové lístky naň vhoďte, keď zapení. Restujte ich, kým nestvrdnú a jemne nestmavnú. Potom ich vyberte a nechajte odkvapkať na papierovej utierke. Krehkými a voňavými čipsami potom dozdobte jedlo, ktoré ste pripravili na tom istom masle, kde sa restovali šalvie. Tie totiž doň pustili svoje voňavé silice.
Ľudia poznajú šalviu aj jej liečivé účinky už od staroveku. Vyháňali ňou diabla, prikladali ju po uštipnutí hada, stimulovali ňou ženskú plodnosť a umŕtvovali kožu v okolí bolestivého miesta. Má toľko zázračných účinkov, že si postupne získala všetky národy a civilizácie sveta. Dodnes sa vývary z nej považujú za pomerne účinné protizápalové kloktadlo a dezinfekciu, silice zo šalvie nájdete v zubných pastách, kozmetike a liekoch. Šalviu do Európy najprv doniesli Rimania z Egypta. Neváhali a rozhodli sa rastlinku s hebkými, trošku akoby chlpatými lístkami okamžite latinsky pomenovať. Dlho sa zrejme nad názvom netrápili, pretože ich napadlo slovo salvus, ktoré sa dá preložiť ako zdravý, a tak vznikla salvia, teda naša šalvia. Rimania si bylinku zamilovali, pchali ju do všetkého a najmä ňou všetko liečili.
Toto šalvii ostalo až do stredoveku, keď zaznamenala naozaj nebývalý rozmach. Pestovala sa vo veľkom v kláštorných záhradách a pomaly začala presakovať do kuchyne. Šalvia bola dokonca jednou zo šiestich ingrediencií Octa štyroch zlodejov – zázračného to elixíru, ktorý sa podával na mor. K tomuto lekárskemu zázraku vrcholiaceho stredoveku sa viaže nádherná legenda. Liečivý ocot vraj vymysleli štyria zlodeji, ktorí chodili rabovať do opustených domov po ľuďoch napadnutých morom. Keď ich chytili, zlodeji ušli pred povrazom tak, že na výmenu ctihodným mešťanom obce Toulouse poskytli nápoj, ktorý ich vraj pri rabovačkách v nakazených domoch chránil pred morom. Kto by nemenil? Všetci čakali ťažkú alchýmiu, no elixír obsahoval len červený vínny ocot, šalviu, tymián, rozmarín, levanduľu a cesnak. Štyria zlodeji napokon povraz nedostali, mešťania figliarski rozhodli, že keď už ten nápoj majú, môžu do konca života pochovávať tých, čo skonali na mor. Veď im nič nehrozí. Tento elixír dodnes môžete v niektorých kútoch Francúzska zohnať. Myslím, že veľa hypochondrov, ktorí si mor práve vygooglili a následne diagnostikovali, si práve vydýchlo.
Šalvia v kuchyni je úžasná najmä k rôznym šťavnatým mäsám. Nikdy nič nepokazí v jahňacine, teľacine, vynikajúcu službu urobí aj pri obyčajnom nedeľnom pečenom kurati, keď jej lístky spolu s maslom nastrkáme kuraťu pod kožu. Je stálym členom overeného zoskupenia bouqet garni, ktoré sa dáva do vývarov a dusených mias, a napokon absolútnou špičkou býva pri príprave rýb. Ľudia sa jej často boja, pretože za surova je trochu horká a všetci si z detstva veľmi dobre pamätáme odporné šalviové kloktadlá. Po uvarení však krásne zosladne a dodá mäsu typickú chuť.
Autor je scenárista.
Chrumkavá šalvia/
Nedávno som sa v jednej z nalepších reštaurácií na Slovensku stretol s veľmi vtipným dozdobovaním jedál. Bolo sezónne a malo domácky šarm. Na tanieri sme si všetci našli nádhernú bazu. Tá k zmesi chutí pridala ešte jeden voňavý komponent. Neváhajte sa teda pri nedeľnom obede inšpirovať tým, čo máte poruke v záhrade, a práve to kvitne. Na tanieri sa rovnako môžu zaskvieť sedmikrásky, lupene ruží alebo hoci aj voňavé jahodové lístky. Ak nemáte poruke záhradu, iba okno či balkón s bylinkami, mám pre vás jeden malý, prekvapivý trik. Natrhajte si alebo kúpte tucet šalviových lístkov. Rozohrejte na panvici poriadnu porciu masla a šalviové lístky naň vhoďte, keď zapení. Restujte ich, kým nestvrdnú a jemne nestmavnú. Potom ich vyberte a nechajte odkvapkať na papierovej utierke. Krehkými a voňavými čipsami potom dozdobte jedlo, ktoré ste pripravili na tom istom masle, kde sa restovali šalvie. Tie totiž doň pustili svoje voňavé silice.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.