Stromboli: Stromboli (Supraphon, 2012)
Niektorá hudba starne lepšie než iná. Zatiaľ čo napríklad Straka v hrsti Pražského výběru znie stále sviežo, reedícia monumentálneho dvojalbumu skupiny Stromboli sa skôr podobá na muzeálny kus. Michal Pavlíček si po zákaze Pražského výběru do svojej novej kapely zobral Výběrového bubeníka Klaudia Kryšpína a dlhoročného spoluhráča basgitaristu Vladimíra „Gumu" Kulhánka. Koncert tohto tria z roku 1986 eponymný album Stromboli otvára. Neskôr sa k pánom pridáva speváčka Bára Basiková a klávesistka Vendula Kašpárková, a to už je Stromboli, ako si ho pamätáme. Teda plné hudobnej virtuozity, pátosu, silného, presyntetizátorovaného zvuku. Ako keby sa Jeff Beck rozhodol hrať europop. Ale už len pre Košilelu a Veliké Lalulá, pôvabné pesničky na Morgensternove básne, sa Stromboli oplatí občas vložiť do prehrávača. Lalulá, lalu lalulá...
2/5
.juraj Kušnierik
Smashing Pumpkins: Oceania (EMI)
Veľké prekvapenie. Tak trochu som čakal „ľúbivejšie“ a popovejšie vody Oceánie od „rozmlátených tekvičiek“, ale nečakal som takú invenciu a nový vietor v ich plachtách. Na albume sa snúbi kvalitný a originálny zvuk, čistý a priezračný, počuť ten veľký priestor medzi notami a jednotlivými nastrojmi. Kapela okrem svojej klasickej zostavy zapojila syntezátory sláčiky, či flautu vo One Diamond, One Heart. Veľmi svetlé plochy sú na míle ďaleko temnejšej povahe Smashing Pumpkins. Oceania je album veľmi kompaktný a ucelený. Cítiť z neho vyrovnanosť a pokoj. Znie to, ako ked sa stretnú Neil Young, David Gilmour a Thom Yorke v hlave Billyho Corgana. Novinka od Smashing Pumpkins mi však najviac pripomína staré časy pri Pablo Honey z dielne Radiohead. Dyne nesklamali a opäť vytvorili úžasné umelecké dielo.
5/5
.renat Khallo
Vinicio Capossela: Rebetiko Gymnastas (La Cupa / Warner)
Rebetiko (rembetiko) je grécky ľudový hudobný štýl – piesňový, trošku bluesový, trošku turecký. Taliansky pesničkár Vinicio Capossela vytvoril na svojom albume Rebetiko Gymnastas svojrázny variant rebetiky s prímesou kabaretného undergroundu à la Tom Waits. V repertoári albumu prevažujú jeho staršie hity v nových aranžmánoch. Bol nahrávaný v Aténach. Prispeli aj grécki hudobníci. Ďalšími pridanými ingredienciami vo Viniciovej „alt-rebetike“ sú folk, tarantella, country music, surf music, jazz, tango, valčík, morna, exotika, lounge, taliančina, gréčtina, nostalgia, avantgarda. Čiže málo z toho, čo je obvyklé pre typický hudobný formát väčšiny slovenských rádií. A pritom tieto Viniciove piesne rádiovejšie ani nemôžu byť. Sú melodicky nákazlivé, príjemné, originálne. Rebetico Gymnastas ma vždy prenesie do krajšieho sveta, akým je slovenská všednosť. Pestrejšieho, kultivovanejšieho. Záverečné ohodnotenie? Bravúra.
5/5
.miro Potoček
The Beach Boys: That's Why God Made the Radio (EMI)
Očakávalo sa, že to bude comeback ako hrom, ale návrat The Beach Boys aj s ich hlavným skladateľom Brianom Wilsonom zostal trčať niekde na polceste. Na koncertoch im to stále svedčí, starí páni dokážu spievať svoje nebeské harmónie hodiny a nikoho neomrzia, no keď ide o skladanie nových piesní, tak im to až tak nejde. Akoby tá prvotná iskra ich raných skladieb, ktoré kritici označili ako „tínedžerské symfónie pre boha” vyprchala s koncom šesťdesiatych rokov. Na albume That's Why God Made the Radio je zopár dobrých nápadov, napríklad titulná skladba by sa mohla zaradiť medzi neskoré skvosty kapely, no celkovo The Beach Boys znejú len ako príjemná plážová kapela pri zapadajúcom slnku.
3/5
.peter Bálik
Niektorá hudba starne lepšie než iná. Zatiaľ čo napríklad Straka v hrsti Pražského výběru znie stále sviežo, reedícia monumentálneho dvojalbumu skupiny Stromboli sa skôr podobá na muzeálny kus. Michal Pavlíček si po zákaze Pražského výběru do svojej novej kapely zobral Výběrového bubeníka Klaudia Kryšpína a dlhoročného spoluhráča basgitaristu Vladimíra „Gumu" Kulhánka. Koncert tohto tria z roku 1986 eponymný album Stromboli otvára. Neskôr sa k pánom pridáva speváčka Bára Basiková a klávesistka Vendula Kašpárková, a to už je Stromboli, ako si ho pamätáme. Teda plné hudobnej virtuozity, pátosu, silného, presyntetizátorovaného zvuku. Ako keby sa Jeff Beck rozhodol hrať europop. Ale už len pre Košilelu a Veliké Lalulá, pôvabné pesničky na Morgensternove básne, sa Stromboli oplatí občas vložiť do prehrávača. Lalulá, lalu lalulá...
2/5
.juraj Kušnierik
Smashing Pumpkins: Oceania (EMI)
Veľké prekvapenie. Tak trochu som čakal „ľúbivejšie“ a popovejšie vody Oceánie od „rozmlátených tekvičiek“, ale nečakal som takú invenciu a nový vietor v ich plachtách. Na albume sa snúbi kvalitný a originálny zvuk, čistý a priezračný, počuť ten veľký priestor medzi notami a jednotlivými nastrojmi. Kapela okrem svojej klasickej zostavy zapojila syntezátory sláčiky, či flautu vo One Diamond, One Heart. Veľmi svetlé plochy sú na míle ďaleko temnejšej povahe Smashing Pumpkins. Oceania je album veľmi kompaktný a ucelený. Cítiť z neho vyrovnanosť a pokoj. Znie to, ako ked sa stretnú Neil Young, David Gilmour a Thom Yorke v hlave Billyho Corgana. Novinka od Smashing Pumpkins mi však najviac pripomína staré časy pri Pablo Honey z dielne Radiohead. Dyne nesklamali a opäť vytvorili úžasné umelecké dielo.
5/5
.renat Khallo
Vinicio Capossela: Rebetiko Gymnastas (La Cupa / Warner)
Rebetiko (rembetiko) je grécky ľudový hudobný štýl – piesňový, trošku bluesový, trošku turecký. Taliansky pesničkár Vinicio Capossela vytvoril na svojom albume Rebetiko Gymnastas svojrázny variant rebetiky s prímesou kabaretného undergroundu à la Tom Waits. V repertoári albumu prevažujú jeho staršie hity v nových aranžmánoch. Bol nahrávaný v Aténach. Prispeli aj grécki hudobníci. Ďalšími pridanými ingredienciami vo Viniciovej „alt-rebetike“ sú folk, tarantella, country music, surf music, jazz, tango, valčík, morna, exotika, lounge, taliančina, gréčtina, nostalgia, avantgarda. Čiže málo z toho, čo je obvyklé pre typický hudobný formát väčšiny slovenských rádií. A pritom tieto Viniciove piesne rádiovejšie ani nemôžu byť. Sú melodicky nákazlivé, príjemné, originálne. Rebetico Gymnastas ma vždy prenesie do krajšieho sveta, akým je slovenská všednosť. Pestrejšieho, kultivovanejšieho. Záverečné ohodnotenie? Bravúra.
5/5
.miro Potoček
The Beach Boys: That's Why God Made the Radio (EMI)
Očakávalo sa, že to bude comeback ako hrom, ale návrat The Beach Boys aj s ich hlavným skladateľom Brianom Wilsonom zostal trčať niekde na polceste. Na koncertoch im to stále svedčí, starí páni dokážu spievať svoje nebeské harmónie hodiny a nikoho neomrzia, no keď ide o skladanie nových piesní, tak im to až tak nejde. Akoby tá prvotná iskra ich raných skladieb, ktoré kritici označili ako „tínedžerské symfónie pre boha” vyprchala s koncom šesťdesiatych rokov. Na albume That's Why God Made the Radio je zopár dobrých nápadov, napríklad titulná skladba by sa mohla zaradiť medzi neskoré skvosty kapely, no celkovo The Beach Boys znejú len ako príjemná plážová kapela pri zapadajúcom slnku.
3/5
.peter Bálik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.