Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.časopis .umenie

KNIHA Szilárd Rubin: Hra o život (Slovart, 2012)
Nielen pre nás, ktorí poznávame obdivuhodne bohatú maďarskú literatúru len z prekladov, ale aj pre maďarských čitateľov je Szilárd Rubin objavom. Tento spisovateľ, ktorý žil v rokoch 1927 až 2010, napísal síce päť podľa všetkého výborných románov, no úspech za ne získal až na sklonku života. „Literárny skvost, meteorit z Marsu," napísal o ňom Péter Esterházy. Ak sú aj ostatné štyri Rubinove romány podobne hlboké (až sa chce napísať, že „analytické", ale to nie je veľmi pekné slovo), podobne schopné pár odsekmi nielen opísať, ale v čitateľovi vytvoriť aj atmosféru a pocity, korešpondujúce s dianím v knihe, ak sú podobne nemilosrdné, ak sú napísané podobne bohatým jazykom, tak Esterházy vôbec nepreháňa. Hra o život (vo výbornom preklade Jitky Rožňovej) je vo svojej podstate krutým príbehom lásky. Básnik Attila Angyal sa zamiluje do Uršuly Carletterovej a ako plynie čas (a ten veru plynie bizarne: sme v povojnovom Maďarsku) vytvoria pár, ktorý si zároveň spôsobuje aj lieči rany. Rubin však ide ďalej a hlbšie. Cez Attilu a Uršuľu vnímame temnoty (z hľadiska hrdinov) nedávnej histórie, cítime, ako ich (a cez nich aj nás) drví nemorálny proletársky režim a pomedzi to všetko presvitá staré meštiacke Maďarsko. „Nezapredať sa, no získať uplatnenie." O to ide.
.jk

KNIHA Carl Frode Tiller: Kroužení
(Dauphin, 2012)
Jedinou chybou tejto knihy je to, že vydavateľ na obale prezradil, čo nemalo byť prezradené. Keď to však urobil on, niet dôvodu, aby sme to zatajovali my: David stratil pamäť a novinovým inzerátom vyzval tých, čo ho poznali, aby mu o ňom niečo napísali. No a v knihe je séria listov Davidovi od jeho priateľa Jona, od jeho nevlastného otca Arvida a od jeho (Davidovej) bývalej priateľky Silje. Troch „pisateľov" zasadil nórsky spisovateľ Carl Frode Tiller do pomerne kritických období ich životov a okrem listov Davidovi ich nechal písať aj niečo ako denníky. Toľko hlavná zápletka a hlavná formálna „finta" románu. Krúžením okolo hlavného hrdinu sa dozvedáme všeličo o Jonovi, Davidovi a o Silje, niečo o samotnom Davidovi a veľmi veľa o „človeku ako takom". O tom, akí sme z každého uhla (pohľadu) iní, o tom, ako sa tínedžerské neistoty menia na skalopevné presvedčenia (a naopak), o tom, ako zdanie zvykne na prvý, druhý aj tretí pohľad klamať, o tom ako zdanlivo silné stránky zakrývajú hlboké úzkosti, a – naopak – zdanlivá slabosť môže znamenať veľkoryso utajenú silu. A ešte aj o Bohu, pred ktorým neúspešne utekáme, tam niečo je. Carl Frode Tiller. To meno si treba zapamätať.
.jk

KNIHA Margita Figuli: Výber z diela
(Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, 2011)
Publikácia obsahuje okrem výberu z tvorby spisovateľky a ustálených častí takýchto kníh predovšetkým hodnotiaci pohľad na Margitu Figuli od Milana Šútovca, ktorý celý zväzok zostavil. V doslove upozorňuje na zaraďovanie autorky do prózy naturizmu či do lyrizovanej prózy. „Ani jedno z označení... autorke nijako nekrivdí, ani ju nijako nedehonestuje, ale... ani jedno ju nepostihuje v úplnosti.“ Editor píše, že Figuli „nikdy neobývala jeden-jediný literárny svet, vždy ich bolo paralelne viacero“ a „všetky tieto svety a ich osobitné jazyky a hlasy Margita Figuli s veľkým tvorivým rozmachom a pestrofarebne nakreslila, plasticky vymodelovala...“ O próze Tri gaštanové kone sa zmieňuje ako o diele klasicizovanom, ale málokto vie, že vychádzalo do roku 1947, potom dlho nie a po roku 1958 už v upravenej verzii, „v ktorej chýbal pôvodný určujúci ideový rámec i niektoré pasáže vnútri textu.“ Šútovec nevytvoril klasický doslov, ale napísal esej, v ktorej je viacrozmerný obraz života a diela Figuli i literárnej a kultúrno-historickej situácie rokov 1909 – 1995, keď autorka žila. Zo životopisných legiend sa napríklad dozvieme, že rod Figuli prišiel z Talianska, že Žofka Bocková – postava Hviezdoslavovho eposu Ežo Vlkolinský – bola autorkina stará mama, ku ktorej Hviezdoslav „prechovával utajený cit ľúbosti“ alebo že Figuli patrila do rodinnej vetvy Komenského. Kniha predstavuje zaujímavý pohľad na Margitu Figuli.
.gabriela Rakúsová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite