.samozrejme, vôbec nie každý kresťanský demokrat si uvedomuje dramatickosť situácie, keďže KDH za tých 20 rokov prežilo rôzne konflikty a štiepenia. Lenže oproti posledným rokom, počas ktorých sa kresťanským demokratom darilo udržiavať aspoň zdanie životaschopnosti, sa predsa len niečo mení: jednak po odchode bývalého podpredsedu Daniela Lipšica nemá KDH s výnimkou Radoslava Procházku nikoho, kto by vedel zaujať a osloviť aj inteligenciu.
Ale ešte väčším problémom je strata aury Jána Figeľa. Keď prišiel v roku 2009 na čelo strany, kádehácka duša bola blažená. Zdalo sa, že KDH si našlo konečne plnohodnotného predsedu, ktorý prekoná minulé spory, no najmä prinesie vytúžené percentá. Kauza zlatých padákov však Figeľovi, ktorý spolustraníkov už dlhšie udivoval svojou nerozhodnosťou, veľmi ublížila. „Už je zbavený akéhokoľvek čara,“ povedal pre .týždeň nemenovaný vrcholný predstaviteľ hnutia. A v radoch KDH čoraz ťažšie nájsť ľudí, ktorí by sa vedeli za svojho predsedu rozohniť.
Dá sa to povedať aj inak: Figeľ rovnako ako predchodca Pavol Hrušovský uviazol v pozícii trpeného (a trpiaceho) predsedu. „Ja som bol sám, často som sám,“ vyhlásil Ján Figeľ na sneme po tom, čo čelil dosiaľ nevídanej kritike zo strany členov. No je líder, ktorý vyvoláva ľútosť, ešte vôbec lídrom? Nie, takto to nechodí ani v kresťansky súcitiacom KDH.
.demontáž predsedu
„Atmosféra v KDH sa blíži k nenávisti,“ hovorí pre .týždeň kresťansko-demokratický poslanec, ktorý si neželá byť menovaný a podotýka, že v hnutí už nikto nikomu nedôveruje.
Najlepšie o náladách vypovedajú udalosti, ktoré sa odohrali medzi Radou KDH v Dolnom Kubíne a júnovým ružomberským snemom, ktorý nasledoval o dva týždne. Na Rade, kde hlasuje vyše 100 delegátov, sa najskôr odohrala malá revolta voči vedeniu. To chcelo od Rady, aby odporučila snemu zvoliť za straníckych podpredsedov Ivana Uhliarika, Júliusa Brocku či Pavla Abrhana. No hlasovanie sa skončilo pre vedenie pozoruhodným fiaskom. Podpredseda KDH a exminister zdravotníctva, ktorý bol od začiatku Figeľovým človekom, úplne pohorel. Rada však za podpredsedu neodporučila ani Júliusa Brocku, teda „stálicu KDH“ (ako sa vyjadril poslanec a jeho trnavský kolega Alojz Přidal). Až na tretí pokus prešiel Pavol Abrhan, jeden z najvlyvnejších zákulisných hráčov z Hrušovského nitrianskej skupiny. Aby toho nebolo dosť, Rada odporučila Trenčana Mariána Kvasničku, ktorý vystúpil s kritikou Jána Figeľa a „jeho“ zlatých padákov.
Prekvapil najmä Brockov debakel, keďže Trnava má tradične silné pozície. Za jeho debaklom bolo možno aj niečo viac, než len nespokojnosť funkcionárov s večným podpredsedom. Brocka totiž krátko pred Radou na úzkom fóre spochybnil prezidentské ambície Pavla Hrušovského. Z toho dôvodu je možné, že Nitra vyslala Trnave výstražný signál.
Do snemu vtedy ostávali dva týždne, počas ktorých sa KDH zmietalo v chaose. Na jednej strane stelesnil nespokojnosť Radoslav Procházka, ktorý verejne hovoril o Figeľových chybách, vyzýval stranu, aby vrátila peniaze za zlaté padáky, propagoval svoje návrhy na zmenu stanov a nejasne vyvolával dojem, že na sneme vyzve Figeľa.
Procházka však zďaleka nebol jediným kritikom svojho šéfa. Na jednom zo straníckych grémií vyzval Figeľa exminister Martin Fronc, aby pre kauzu zvážil svoju kandidatúru na predsedu. Podporila to aj poslankyňa Monika Gibalová a uvažovanie týmto smerom naznačil aj Pavol Abrhan.
.stabilita nadovšetko
S blížiacim sa snemom však hrozilo, že na ňom vyvrcholí rozklad a vojna klanov, čo by nebolo v záujme starých matadorov. Slabého, no nie demontovaného predsedu, a najmä stabilné zázemie potrebuje Pavol Faktor, silný ekonomický bos a „vybavovač“ zo Žiliny, ako aj Abrhan s Hrušovským. Pavlovi Hrušovskému vyhovuje zmier možno najviac. V strane nikto nepochybuje, že Hrušovský má dve osobné ambície: tou dosiahnuteľnejšou je stolička veľvyslanca pri Svätej stolici, kde má tradične dobré kontakty. Tou druhou je túžba byť spoločným kandidátom KDH, Mostu a SDKÚ na prezidenta. Zároveň sa však veľmi obáva kandidatúry čestného predsedu a zakladateľa KDH Jána Čarnogurského, ktorý možno o pár mesiacov požiada rodné hnutie o podporu ako občiansky kandidát. Tak či onak, pre najbližšie obdobie je pre Hrušovského dôležitá istá zomknutosť KDH a podpora Figeľa – aj preto sa po sneme pretekal vo vyhláseniach, ako skvele sa delegáti rozhodli, keď opätovne zvolili Jána Figeľa. Pritom o vodcovských schopnostiach svojho zlomeného predsedu má inak rovnakú mienku než mnohí jeho kolegovia...
.akcia Kvasnička
Aby však snem dopadol pre starých matadorov dobre, bolo treba vyradiť Kvasničku a opätovne vtiahnuť do hry Brocku. Proitom sa však nedalo spoľahnúť na tri stovky delegátov, ktorí mohli dať svojej nespokojnosti priechod. Preto sa na Kvasničku vyvinul tlak: podľa dobre informovaných zdrojov mal v noci pred snemom zavolať Kvasničkovi samotný Ján Figeľ, ktorý ho rozčúlene a dotknuto žiadal, aby v mene jednoty odstúpil z boja a nekandidoval na podpredsedu, ako to pred dvoma týždňami odporučila Rada. Kvasnička, ktorý je v najvyššej politike len dva roky, napokon podľahol tlaku svojho predsedu. Hoci ten zvykne pred verejnosťou hovoriť, že súťaž považuje za „niečo veľmi potrebné a oživujúce“. Tým, že Kvasnička odstúpil, sa uvoľnilo jedno miesto, vďaka čomu mohol byť Brocka zvolený za podpredsedu hnutia – stalo sa tak až v druhom kole hlasovania, na špeciálny príhovor predsedu Figeľa. Sám predseda získal iba 80 percent hlasov, hoci nemal alternatívu a podpredsedovia boli zvolení ešte s oveľa nižším počtom hlasov – jasná správa o rastúcej nedôvere, ktorá raz môže vybuchnúť.
.ako nezmeniť stanovy
Matadorov vydesilo na sneme najmä jedno hlasovanie: rokovanie o návrhu Radoslava Procházku na zmenu stanov totiž proti vôli vedenia podporili až dve tretiny prítomných delegátov. Zhrozenému vedeniu sa následne podarilo delegátov presvedčiť, že zmene stanov je síce otvorené, ale potrebuje to čas a zriadenie komisie, ktorá všetko pokojne a starostlivo zváži. O pomeroch v dnešnom KDH najviac vypovedá práve fakt, čo za diskusie vyvolávajú najväčšie vášne. Návrh Procházku bol totiž umiernený a na podstate KDH by aj tak nič nezmenil: strana by mala namiesto šiestich iba troch podpredsedov (čo by si okrem funkcionárov nikto nevšimol) a v predsedníctve by boli po novom zastúpení všetci krajskí predsedovia. Procházka však vypustil tretiu, najdôležitejši, súčasť návrhu, a to volenie krajských predsedov na krajských snemoch. Dosiaľ ich totiž volia krajské rady, pred ktorými si stačí obehať pár ľudí. Procházka však pôvodne navrhoval, aby týchto predsedov volili krajské snemy, na ktorých by o nich rozhodovala približne stovka delegátov. Týmto spôsobom chcel Procházka vtiahnuť do personálneho rozhodovania oveľa väčší počet členov KDH. Ale keď zistil, že tento najradikálnejší návrh nemá žiadnu šancu, ani ho nepredložil. A tak na sneme predkladal len redukciu podpredsedov a obmenu predsedníctva.
.čo ďalej?
Procházkovi sa na jeho škodu nepodarilo na sneme zužitkovať vlastný politický kapitál. Hoci najskôr dobre využil kauzu zlatých padákov a stal sa dôveryhodným hovorcom nespokojnej časti kresťanských demokratov, dopustil sa neskôr niekoľkých chýb. Zrejme mu nepomohlo, že v značne spontánnom rozhovore pre SME dal až príliš okato najavo, čo si myslí o ostatných predstaviteľoch hnutia. Takisto niektorými nejasnými vyhláseniami vyvolal očakávania, že vyzve Figeľa, alebo aspoň na sneme lepšie pomenuje alternatívu. Procházka má ešte jeden problém: jeho jediným, aj to účelovým spojencom, je iba málo vplyvná Bratislava, takže najzaujímavejší politik KDH ostal osamotený aj po sneme. Jeho ďalšou nevýhodou je, že ho stranícky život skôr nudí a nemá motiváciu zvádzať potrebné zápasy v zákulisí.
Výsledok snemu je nasledovný: oslabení sú všetci, kráľ, šľachta aj potenciálny korunný princ. Ale ak čoskoro nepríde k riadnej vzbure poddaných, toto kráľovstvo sa bude len scvrkávať.
Ale ešte väčším problémom je strata aury Jána Figeľa. Keď prišiel v roku 2009 na čelo strany, kádehácka duša bola blažená. Zdalo sa, že KDH si našlo konečne plnohodnotného predsedu, ktorý prekoná minulé spory, no najmä prinesie vytúžené percentá. Kauza zlatých padákov však Figeľovi, ktorý spolustraníkov už dlhšie udivoval svojou nerozhodnosťou, veľmi ublížila. „Už je zbavený akéhokoľvek čara,“ povedal pre .týždeň nemenovaný vrcholný predstaviteľ hnutia. A v radoch KDH čoraz ťažšie nájsť ľudí, ktorí by sa vedeli za svojho predsedu rozohniť.
Dá sa to povedať aj inak: Figeľ rovnako ako predchodca Pavol Hrušovský uviazol v pozícii trpeného (a trpiaceho) predsedu. „Ja som bol sám, často som sám,“ vyhlásil Ján Figeľ na sneme po tom, čo čelil dosiaľ nevídanej kritike zo strany členov. No je líder, ktorý vyvoláva ľútosť, ešte vôbec lídrom? Nie, takto to nechodí ani v kresťansky súcitiacom KDH.
.demontáž predsedu
„Atmosféra v KDH sa blíži k nenávisti,“ hovorí pre .týždeň kresťansko-demokratický poslanec, ktorý si neželá byť menovaný a podotýka, že v hnutí už nikto nikomu nedôveruje.
Najlepšie o náladách vypovedajú udalosti, ktoré sa odohrali medzi Radou KDH v Dolnom Kubíne a júnovým ružomberským snemom, ktorý nasledoval o dva týždne. Na Rade, kde hlasuje vyše 100 delegátov, sa najskôr odohrala malá revolta voči vedeniu. To chcelo od Rady, aby odporučila snemu zvoliť za straníckych podpredsedov Ivana Uhliarika, Júliusa Brocku či Pavla Abrhana. No hlasovanie sa skončilo pre vedenie pozoruhodným fiaskom. Podpredseda KDH a exminister zdravotníctva, ktorý bol od začiatku Figeľovým človekom, úplne pohorel. Rada však za podpredsedu neodporučila ani Júliusa Brocku, teda „stálicu KDH“ (ako sa vyjadril poslanec a jeho trnavský kolega Alojz Přidal). Až na tretí pokus prešiel Pavol Abrhan, jeden z najvlyvnejších zákulisných hráčov z Hrušovského nitrianskej skupiny. Aby toho nebolo dosť, Rada odporučila Trenčana Mariána Kvasničku, ktorý vystúpil s kritikou Jána Figeľa a „jeho“ zlatých padákov.
Prekvapil najmä Brockov debakel, keďže Trnava má tradične silné pozície. Za jeho debaklom bolo možno aj niečo viac, než len nespokojnosť funkcionárov s večným podpredsedom. Brocka totiž krátko pred Radou na úzkom fóre spochybnil prezidentské ambície Pavla Hrušovského. Z toho dôvodu je možné, že Nitra vyslala Trnave výstražný signál.
Do snemu vtedy ostávali dva týždne, počas ktorých sa KDH zmietalo v chaose. Na jednej strane stelesnil nespokojnosť Radoslav Procházka, ktorý verejne hovoril o Figeľových chybách, vyzýval stranu, aby vrátila peniaze za zlaté padáky, propagoval svoje návrhy na zmenu stanov a nejasne vyvolával dojem, že na sneme vyzve Figeľa.
Procházka však zďaleka nebol jediným kritikom svojho šéfa. Na jednom zo straníckych grémií vyzval Figeľa exminister Martin Fronc, aby pre kauzu zvážil svoju kandidatúru na predsedu. Podporila to aj poslankyňa Monika Gibalová a uvažovanie týmto smerom naznačil aj Pavol Abrhan.
.stabilita nadovšetko
S blížiacim sa snemom však hrozilo, že na ňom vyvrcholí rozklad a vojna klanov, čo by nebolo v záujme starých matadorov. Slabého, no nie demontovaného predsedu, a najmä stabilné zázemie potrebuje Pavol Faktor, silný ekonomický bos a „vybavovač“ zo Žiliny, ako aj Abrhan s Hrušovským. Pavlovi Hrušovskému vyhovuje zmier možno najviac. V strane nikto nepochybuje, že Hrušovský má dve osobné ambície: tou dosiahnuteľnejšou je stolička veľvyslanca pri Svätej stolici, kde má tradične dobré kontakty. Tou druhou je túžba byť spoločným kandidátom KDH, Mostu a SDKÚ na prezidenta. Zároveň sa však veľmi obáva kandidatúry čestného predsedu a zakladateľa KDH Jána Čarnogurského, ktorý možno o pár mesiacov požiada rodné hnutie o podporu ako občiansky kandidát. Tak či onak, pre najbližšie obdobie je pre Hrušovského dôležitá istá zomknutosť KDH a podpora Figeľa – aj preto sa po sneme pretekal vo vyhláseniach, ako skvele sa delegáti rozhodli, keď opätovne zvolili Jána Figeľa. Pritom o vodcovských schopnostiach svojho zlomeného predsedu má inak rovnakú mienku než mnohí jeho kolegovia...
.akcia Kvasnička
Aby však snem dopadol pre starých matadorov dobre, bolo treba vyradiť Kvasničku a opätovne vtiahnuť do hry Brocku. Proitom sa však nedalo spoľahnúť na tri stovky delegátov, ktorí mohli dať svojej nespokojnosti priechod. Preto sa na Kvasničku vyvinul tlak: podľa dobre informovaných zdrojov mal v noci pred snemom zavolať Kvasničkovi samotný Ján Figeľ, ktorý ho rozčúlene a dotknuto žiadal, aby v mene jednoty odstúpil z boja a nekandidoval na podpredsedu, ako to pred dvoma týždňami odporučila Rada. Kvasnička, ktorý je v najvyššej politike len dva roky, napokon podľahol tlaku svojho predsedu. Hoci ten zvykne pred verejnosťou hovoriť, že súťaž považuje za „niečo veľmi potrebné a oživujúce“. Tým, že Kvasnička odstúpil, sa uvoľnilo jedno miesto, vďaka čomu mohol byť Brocka zvolený za podpredsedu hnutia – stalo sa tak až v druhom kole hlasovania, na špeciálny príhovor predsedu Figeľa. Sám predseda získal iba 80 percent hlasov, hoci nemal alternatívu a podpredsedovia boli zvolení ešte s oveľa nižším počtom hlasov – jasná správa o rastúcej nedôvere, ktorá raz môže vybuchnúť.
.ako nezmeniť stanovy
Matadorov vydesilo na sneme najmä jedno hlasovanie: rokovanie o návrhu Radoslava Procházku na zmenu stanov totiž proti vôli vedenia podporili až dve tretiny prítomných delegátov. Zhrozenému vedeniu sa následne podarilo delegátov presvedčiť, že zmene stanov je síce otvorené, ale potrebuje to čas a zriadenie komisie, ktorá všetko pokojne a starostlivo zváži. O pomeroch v dnešnom KDH najviac vypovedá práve fakt, čo za diskusie vyvolávajú najväčšie vášne. Návrh Procházku bol totiž umiernený a na podstate KDH by aj tak nič nezmenil: strana by mala namiesto šiestich iba troch podpredsedov (čo by si okrem funkcionárov nikto nevšimol) a v predsedníctve by boli po novom zastúpení všetci krajskí predsedovia. Procházka však vypustil tretiu, najdôležitejši, súčasť návrhu, a to volenie krajských predsedov na krajských snemoch. Dosiaľ ich totiž volia krajské rady, pred ktorými si stačí obehať pár ľudí. Procházka však pôvodne navrhoval, aby týchto predsedov volili krajské snemy, na ktorých by o nich rozhodovala približne stovka delegátov. Týmto spôsobom chcel Procházka vtiahnuť do personálneho rozhodovania oveľa väčší počet členov KDH. Ale keď zistil, že tento najradikálnejší návrh nemá žiadnu šancu, ani ho nepredložil. A tak na sneme predkladal len redukciu podpredsedov a obmenu predsedníctva.
.čo ďalej?
Procházkovi sa na jeho škodu nepodarilo na sneme zužitkovať vlastný politický kapitál. Hoci najskôr dobre využil kauzu zlatých padákov a stal sa dôveryhodným hovorcom nespokojnej časti kresťanských demokratov, dopustil sa neskôr niekoľkých chýb. Zrejme mu nepomohlo, že v značne spontánnom rozhovore pre SME dal až príliš okato najavo, čo si myslí o ostatných predstaviteľoch hnutia. Takisto niektorými nejasnými vyhláseniami vyvolal očakávania, že vyzve Figeľa, alebo aspoň na sneme lepšie pomenuje alternatívu. Procházka má ešte jeden problém: jeho jediným, aj to účelovým spojencom, je iba málo vplyvná Bratislava, takže najzaujímavejší politik KDH ostal osamotený aj po sneme. Jeho ďalšou nevýhodou je, že ho stranícky život skôr nudí a nemá motiváciu zvádzať potrebné zápasy v zákulisí.
Výsledok snemu je nasledovný: oslabení sú všetci, kráľ, šľachta aj potenciálny korunný princ. Ale ak čoskoro nepríde k riadnej vzbure poddaných, toto kráľovstvo sa bude len scvrkávať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.