Dušan Čaplovič nezaháľa
Koniec školského roka sa niesol v znamení dvoch udalostí – vláda schválila novelu zákona, ktorá mení prijímanie detí na stredné školy a posilňuje právomoc regiónov pri rušení stredných škôl. Ďalšou zaujímavou správou je neistý osud univerzity v Komárne a v Trenčíne.
Vládne novely školských zákonov by mali vrátiť okrem iného aj povinné prijímačky na stredné školy, a to od septembra 2014. Gymnáziá budú môcť prijať iba tých študentov, ktorí na konci druhého polroka 8. ročníka a na konci prvého polroka 9. ročníka nebudú mať priemer známok horší ako 2,0. Na odborné školy s maturitou treba priemer do 2,75. Tak by sa mal zvýšiť počet žiakov v učebných odboroch. Minister vyhlásil, že je neúnosné, aby sa na stredné školy hlásilo o polovicu menej deviatakov, ako sa snažia školy prijať.
Pri rušení nadbytočných škôl sa Čaplovič spolieha na regionálne parlamenty, ktoré budú môcť už od januára rozhodovať o tom, koľko prvých ročníkov sa otvorí v štátnych aj neštátnych školách. Proti tomu sú súkromné školy, obavy majú aj cirkevné školy. Čaplovič chce zmeniť aj financovanie škôl tak, aby viac peňazí dostávali školy, ktorých absolventi majú uplatnenie. Chce tiež zvýhodňovať gymnáziá, ktoré zriadia aspoň jednu triedu prírodovedného zamerania. Diskusia bude ešte horúca a presunie sa na jeseň, keď o novelách musí rozhodnúť parlament.
Dušan Čaplovič predložil aj návrh zákona, ktorý by preklasifikoval Univerzitu Jánosa Selyeho v Komárne, Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka a Akadémiu Policajného zboru z univerzity na vysokú školu. Tieto školy nesplnili podmienky pri komplexnej akreditácii, aby boli považované za univerzitu. Ani po roku, ktorý dostali, nápravu neurobili. Proti odobratiu štatútu univerzity škole v Komárne sa ozvali politici SMK aj Mostu-Híd. SMK vyhlásilo, že ide o drastický zásah do vysokoškolského vyučovania v maďarskom jazyku a porušenie statu quo, ktorý pre národnostné menšiny sľúbil zachovať premiér Fico. Béla Bugár (Most-Híd) vyzval na citlivé zvažovanie tohto návrhu, lebo to môže mať vplyv aj na finančné pozadie školy. Je pravda, že ani univerzita v Komárne zatiaľ nevie zabezpečiť dostatočnú kvalitu výučby. Jej absolventi tak môžu mať problém s tým, že absolvovali univerzitu s nedobrým renomé. To by malo politikov SMK a Mostu trápiť najviac zo všetkého.
.eč, SITA
Paškov protest
Výbor pre národnú spolupatričnosť maďarského parlamentu sa rozhodol zorganizovať svoje zasadnutie v Komárne. Rozhneval tým šéfa NR SR Pavla Pašku. Paška protestoval u maďarského veľvyslanca a poslancom z Budapešti vyčítal, že o zasadnutí neinformovali slovenskú stranu. Rokovanie výboru v Komárne okrem Pašku kritizoval aj Igor Matovič a dokonca aj Béla Bugár.
.jm
Zlúčenie tajných
Vláda rozhodla o zlúčení Vojenského obranného spravodajstva a Vojenskej spravodajskej služby do jednej inštitúcie – Vojenského spravodajstva. Zmena by mala platiť od budúceho roku. Vláda zlúčenie odôvodnila zvýšením dôveryhodnosti tajných služieb a zamedzením únikov tajných informácií. Opozícia tento krok kritizovala a označila ho iba za premaľovanie fasády.
.jm
Zemková odvolaná
Parlament minulý týždeň odvolal v tajnom hlasovaní šéfku RTVS Miloslavu Zemkovú. Za jej odchod hlasovalo 82 poslancov. Poslanci Smeru Zemkovej vyčítali, že zverejnila výzvu na predloženie ponúk na prenájom priestorov pre mediálny komplex bez toho, aby o tom informovala Radu RTVS. Opozícia odvolávanie označila za zinscenovanú frašku a hlasovanie ignorovala.
.jm
Za rozvody
Sedemnásť poslancov parlamentu si myslelo, že už aj tak dostupné a masovo rozšírené rozvody treba ešte uľahčiť, akoby problém nebol presne opačný. Okrem poslancov SaS, ktorí novelu predložili, liberalizáciu rozvodov podporili poslanci Žitňanská a Vašáryová z SDKÚ, Chmel z Most-Híd a Huba, Pollák, Horváthová a Viskupič z Obyčajných ľudí. Novela zákona neprešla.
.jd
Slobodných pribúda
Podľa vlaňajšieho sčítania ľudu je zosobášených 41 percent obyvateľov Slovenska, no 42,3 percenta populácie tvoria slobodní. Ešte na začiatku 80. rokov bolo zosobášených 48 percent obyvateľov. Negatívny vývoj sa týka najmä chudobnejšieho juhu a východu krajiny. Najmenej zosobášených je v Banskobystrickom (38,2 percenta) a Košickom (38,7 percenta) kraji. Podpisuje sa na tom neradostná ekonomická situácia v regiónoch či vplyv odchodov ľudí za prácou.
.lk
Andrej Kiska/
Zakladateľ charitatívnej organizácie Dobrý anjel bude možno kandidovať za prezidenta. Informovali o tom Hospodárske noviny. Ako svojho kandidáta si ho vedia predstaviť poslanci za SaS. Kiska kandidatúru nevylúčil, oficálnu ponuku však nedostal, aj keď o úvahách osvojom mene vraj už počul.
Ivan Šramko/
Rade pre rozpočtovú zodpovednosť bude nasledujúcich sedem rokov šéfovať bývalý guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko. Parlament zároveň zvolil dvoch členov rady – Ľudovíta Ódora a Michala Horvátha. Rada má dohliadať na udržateľné hospodárenie štátu.
Robert Bezák/
Podľa slov Františka Mikloška by mal byť trnavský arcibiskup Robert Bezák tento týždeň odvolaný z funkcie. Odvolanie by malo súvisieť s výsledkami vatikánskej kontroly. Podľa Mikloška však nebol Bezák o výsledkoch informovaný a postupuje sa voči nemu neférovo.
Koniec školského roka sa niesol v znamení dvoch udalostí – vláda schválila novelu zákona, ktorá mení prijímanie detí na stredné školy a posilňuje právomoc regiónov pri rušení stredných škôl. Ďalšou zaujímavou správou je neistý osud univerzity v Komárne a v Trenčíne.
Vládne novely školských zákonov by mali vrátiť okrem iného aj povinné prijímačky na stredné školy, a to od septembra 2014. Gymnáziá budú môcť prijať iba tých študentov, ktorí na konci druhého polroka 8. ročníka a na konci prvého polroka 9. ročníka nebudú mať priemer známok horší ako 2,0. Na odborné školy s maturitou treba priemer do 2,75. Tak by sa mal zvýšiť počet žiakov v učebných odboroch. Minister vyhlásil, že je neúnosné, aby sa na stredné školy hlásilo o polovicu menej deviatakov, ako sa snažia školy prijať.
Pri rušení nadbytočných škôl sa Čaplovič spolieha na regionálne parlamenty, ktoré budú môcť už od januára rozhodovať o tom, koľko prvých ročníkov sa otvorí v štátnych aj neštátnych školách. Proti tomu sú súkromné školy, obavy majú aj cirkevné školy. Čaplovič chce zmeniť aj financovanie škôl tak, aby viac peňazí dostávali školy, ktorých absolventi majú uplatnenie. Chce tiež zvýhodňovať gymnáziá, ktoré zriadia aspoň jednu triedu prírodovedného zamerania. Diskusia bude ešte horúca a presunie sa na jeseň, keď o novelách musí rozhodnúť parlament.
Dušan Čaplovič predložil aj návrh zákona, ktorý by preklasifikoval Univerzitu Jánosa Selyeho v Komárne, Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka a Akadémiu Policajného zboru z univerzity na vysokú školu. Tieto školy nesplnili podmienky pri komplexnej akreditácii, aby boli považované za univerzitu. Ani po roku, ktorý dostali, nápravu neurobili. Proti odobratiu štatútu univerzity škole v Komárne sa ozvali politici SMK aj Mostu-Híd. SMK vyhlásilo, že ide o drastický zásah do vysokoškolského vyučovania v maďarskom jazyku a porušenie statu quo, ktorý pre národnostné menšiny sľúbil zachovať premiér Fico. Béla Bugár (Most-Híd) vyzval na citlivé zvažovanie tohto návrhu, lebo to môže mať vplyv aj na finančné pozadie školy. Je pravda, že ani univerzita v Komárne zatiaľ nevie zabezpečiť dostatočnú kvalitu výučby. Jej absolventi tak môžu mať problém s tým, že absolvovali univerzitu s nedobrým renomé. To by malo politikov SMK a Mostu trápiť najviac zo všetkého.
.eč, SITA
Paškov protest
Výbor pre národnú spolupatričnosť maďarského parlamentu sa rozhodol zorganizovať svoje zasadnutie v Komárne. Rozhneval tým šéfa NR SR Pavla Pašku. Paška protestoval u maďarského veľvyslanca a poslancom z Budapešti vyčítal, že o zasadnutí neinformovali slovenskú stranu. Rokovanie výboru v Komárne okrem Pašku kritizoval aj Igor Matovič a dokonca aj Béla Bugár.
.jm
Zlúčenie tajných
Vláda rozhodla o zlúčení Vojenského obranného spravodajstva a Vojenskej spravodajskej služby do jednej inštitúcie – Vojenského spravodajstva. Zmena by mala platiť od budúceho roku. Vláda zlúčenie odôvodnila zvýšením dôveryhodnosti tajných služieb a zamedzením únikov tajných informácií. Opozícia tento krok kritizovala a označila ho iba za premaľovanie fasády.
.jm
Zemková odvolaná
Parlament minulý týždeň odvolal v tajnom hlasovaní šéfku RTVS Miloslavu Zemkovú. Za jej odchod hlasovalo 82 poslancov. Poslanci Smeru Zemkovej vyčítali, že zverejnila výzvu na predloženie ponúk na prenájom priestorov pre mediálny komplex bez toho, aby o tom informovala Radu RTVS. Opozícia odvolávanie označila za zinscenovanú frašku a hlasovanie ignorovala.
.jm
Za rozvody
Sedemnásť poslancov parlamentu si myslelo, že už aj tak dostupné a masovo rozšírené rozvody treba ešte uľahčiť, akoby problém nebol presne opačný. Okrem poslancov SaS, ktorí novelu predložili, liberalizáciu rozvodov podporili poslanci Žitňanská a Vašáryová z SDKÚ, Chmel z Most-Híd a Huba, Pollák, Horváthová a Viskupič z Obyčajných ľudí. Novela zákona neprešla.
.jd
Slobodných pribúda
Podľa vlaňajšieho sčítania ľudu je zosobášených 41 percent obyvateľov Slovenska, no 42,3 percenta populácie tvoria slobodní. Ešte na začiatku 80. rokov bolo zosobášených 48 percent obyvateľov. Negatívny vývoj sa týka najmä chudobnejšieho juhu a východu krajiny. Najmenej zosobášených je v Banskobystrickom (38,2 percenta) a Košickom (38,7 percenta) kraji. Podpisuje sa na tom neradostná ekonomická situácia v regiónoch či vplyv odchodov ľudí za prácou.
.lk
Andrej Kiska/
Zakladateľ charitatívnej organizácie Dobrý anjel bude možno kandidovať za prezidenta. Informovali o tom Hospodárske noviny. Ako svojho kandidáta si ho vedia predstaviť poslanci za SaS. Kiska kandidatúru nevylúčil, oficálnu ponuku však nedostal, aj keď o úvahách osvojom mene vraj už počul.
Ivan Šramko/
Rade pre rozpočtovú zodpovednosť bude nasledujúcich sedem rokov šéfovať bývalý guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko. Parlament zároveň zvolil dvoch členov rady – Ľudovíta Ódora a Michala Horvátha. Rada má dohliadať na udržateľné hospodárenie štátu.
Robert Bezák/
Podľa slov Františka Mikloška by mal byť trnavský arcibiskup Robert Bezák tento týždeň odvolaný z funkcie. Odvolanie by malo súvisieť s výsledkami vatikánskej kontroly. Podľa Mikloška však nebol Bezák o výsledkoch informovaný a postupuje sa voči nemu neférovo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.