Vždy som si myslel, že najväčšou výhodou nepopového sveta je nadhľad. Načas mi to potvrdili neskoršie stretnutia s alternatívnymi kapelami v Česku, na pódiu často vyzerali ako šialenci, ale ešte aj keď Vladimír Kokolja spieval so skupinou E svoje „jen vyvlíkám hlavu z kruhu“, ešte aj v tom som cítil skrytý úsmev a poletovanie nad ustarosteným vesmírom, plným zakomplexovaných poperov. A keď nám do toho nepožičal jeden popový gitarista kombo (v čase, keď som si na koncerty nenosil ani klávesy, lebo som žiadne nemal a vždy mi ich musel niekto požičať), bolo načas rozhodnuté. My sa bavíme, oni sú v kŕči. Vydržalo to tak, žiaľ i našťastie, veľmi krátko. Našťastie preto, lebo som sa sem-tam stretol s niekým, kto hral príšernú nudnú popovú hudbu, ale bol to parádny človek, zároveň som si uvedomil hlúposť akýchsi deliacich čiar na základe štýlov či vkusu. A žiaľ preto, lebo presný opak sa začal zjavovať medzi takzvanými alternatívcami. (Podobný oblúk beží aj v súvislosti so štátom – kedysi boli „oni“ štátni a my nie, teraz chcú byť alternatívci štátni, chcú podporu od toho najkomerčnejšieho subjektu, aký existuje, aby sa potom vysmievali tým hnusným „komerčákom“, ktorí sa nechajú kupovať od súkromných firiem na večierky. To, že oni chcú hrať jeden veľký večierok pre „nenávidený“ establišment, to im je jedno.) V poslednom čase som si tiež všimol, že namiesto humoru začínajú alternatívci používať slovník ako od Fica či Mečiara, poperi sú tí slizkí, majú lepkavé prsty a čojaviemčo. A čo je katastrofa, nastupujú právnici a chuť riešiť veci cez médiá. Nuž, milovníci absurdity opäť jasajú – časť alternatívneho sveta súčasnosti charakterizuje kŕč, štát, médiá, právnici a vráska medzi očami. Ešteže si môžem s CHVM zaspievať „ja som chlapec od dediny a milujem disco“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.