.počul som váš debut a rád by som sa ťa opýtal, v čom bude pripravovaná novinka iná. Ako by si opísal progres kapely The Ills a na čo sa môžeme tešiť?
Iso: Novinka je zrelšia a zložitejšia ako náš prvý album. Podľa mňa je zároveň prístupnejšia a zapamätateľnejšia. Zatiaľ si to len myslím a až čas ukáže, či to tak naozaj je a čo na to ľudia, ktorých náš druhý album bude zaujímať. V každom prípade som naň však hrdý už teraz, pred vydaním a pred finálnymi prácami. Okrem toho album tentoraz vychádza aj na CD, aj na vinyle a trochu inak sme pristupovali aj k nahrávaniu.
.čo sa týka vinylu, na internete ste vyhlásili verejnú zbierku na jeho vydanie. Ako sa tohto nápadu chytili ľudia? Pomáhajú fanúšikovia alternatívnej kapele aj takýmto spôsobom?
Iso: K tomu bude vedieť asi viac povedať Fifo, viem len toľko, že za prvý týždeň sa objavilo na konte 288 dolárov, čo je veľmi príjemné prekvapenie pre každého z nás. Príliš sme to ešte v čase tohto rozhovoru nepromovali a o to viac ma to teší. Ale vyzerá to tak, že fanúšikovia (alebo záujemcovia o nový materiál) tu stále sú a sú ochotní pomôcť.
Fifo: Tu by som dodal len toľko, že v prvom rade nejde o verejnú zbierku v pravom slova zmysle. Verejná zbierka je napríklad na hrad Krásna Hôrka – pošleš peniaze, tie sa použijú na rekonštrukciu a to, že bude hrad po čase znova prístupný, a dobrý pocit, je to, čo z toho „získaš”. U nás ide v podstate skôr o predobjednávkovú kampaň, každý, kto nám pošle nejaké peniaze za ne niečo „predobjednáva”, či už je to album digitálny, na CD, na vinyle, alebo je tričko alebo súkromný koncert. Ide v podstate o to, že nahrať, zmastrovať, vydať album naraz na vinyle, CD a zároveň doplniť merch je jednorazovo finančne hrozne náročné, preto keď môžeme operovať s prostriedkami, ktoré nám ľudia pošlú, je to pre nás jednoduchšie.
.ako by si opísal obdobie, čo sa inšpirácie týka, pred nahrávaním prvej LP, a teraz, počas príprav materiálu na budúci album? Zmenilo sa niečo?
Iso: Čo sa týka kapely, tak sme zrelší. Aspoň sa mi zdá. Hádam to bude počuť aj na novom albume. Pokiaľ ide o nejaké ďalšie zmeny inšpiračné vplyvy, tak musím povedať, že konkrétne mne veľmi pomáha mizéria. Tej som si od posledného leta užil požehnane a kto ma pozná, vie svoje. Na druhej strane mi to pomohlo pri vymýšľaní nového materiálu. Takisto som si rozšíril hudobné obzory o nejaké nové žánre a začal som celkovo inak myslieť. Myslím, že všetci. Väčšinu skladieb v ich základnom tvare, akusticky, som priniesol ja. Nestaviam sa však v žiadnom prípade do pozície nejakého kapelového guru. Daron príde vždy so skvelými rytmami, Fifo nám duní v spodkoch a Adam pridáva skvelé zapamätateľné melódie, takže dokopy to je vždy vec, za ktorou si všetci naplno stojíme. Ten predošlý album bol skôr skúšobný, tento je intímnejší a veľmi scelený.
.chystáte nejakú spoluprácu? Prípadne dočkáme sa aj nejakej spievanej veci?
Iso: Spievanú vec sme mali pripravenú na tento album. Priniesol som ju, žiaľ, neskoro a ani by sa na album nezmestila. Skúsime ju však dokončiť a zahrať na nejakých koncertoch. Je však veľmi, veľmi iná ako ostatné, takže som tak trochu rád, že sa na album nevošla. Spoluprácu nechystáme. Teraz sme sa veľmi intenzívne venovali svojim veciam. Myslím však, že ani do budúcnosti nič nechystáme. Aspoň o ničom neviem.
.s kým by si prípadne v rámci The Ills spolupracoval rád?
Iso: Ak ti mám povedať za seba, tak asi s nikým. Len čo mám vpustiť 5. osobu medzi nás, tak mi to príde neprirodzené. Sme prosto asi príliš zrastení.
.je ťažké sa presadiť na Slovensku s inštrumentálnou hudbou? Ako vás prijímajú médiá alebo promotéri klubov?
Iso: Nie je. To ti poviem rovno. Ale otázka je potom ešte, čo myslíš pod slovom „presadiť“. Ja si nemyslím ani zďaleka, že by sme tu boli nejaká, ani len stredne veľká kapela. Tak je potom trochu smiešne hovoriť o presadení sa. Ale hráme a hráme pomerne veľa. Nehráme len doma. Zahrali sme si s kapelami, ktoré máme radi. Minulý rok sme hrali 25 koncertov a oproti roku 2010 som ani raz nepočul tú čarovne iritujúcu vetu o chýbajúcom speve. Preto si myslím, že mať kapelu, kde nikto nespieva, nie je prehrou. Naopak, je to výzva.
Fifo: K tomu by som dodal toľko, že sa výrazne líši snaha booknuť si turné a byť booknutý niekým. Napríklad sú kluby na Slovensku, ale aj u susedov, ktoré nás vyslovene chceli, tie koncerty boli dobré, bolo o nás postarané, v čom narážam na všetko, od zábavy, úrovne koncertu až po catering, a najmä v tom bolo cítiť, že tie akcie boli nenútené, ale chcené. No zároveň, ak chceš hrať veľa, tak musíš písať strašne veľa mailov, na ktoré ti zväčša nikdy neprídu odpovede, alebo ak hej, tak sú často zamietavé, prípadne z našej strany neodohrateľné. K tejto mravčej práci, ktorú odvádza mailovaním Janka, ktorá bookuje aj iné kapely z vydavateľstva, mám veľký rešpekt, lebo viem, aké je to nevďačné, a preto to nemôže robiť nikto z nás.
.a čo fanúšikovia? Na Slovensku majú ľudia väčšinou v obľube tanečné klubové akcie a vaša hudba je pomalšia a melancholická. Čo by si povedal, že ponúka vaše živé vystúpenie?
Iso: Hudba je preto taká obľúbená, lebo ako každá umelecká činnosť, aj hudba v tebe vyvoláva pocity a dojmy, ktoré nezažiješ pri umývaní riadu alebo po ceste do práce. Nemyslím si, že „hopsa hejsa“ prístup je jediným možným kľúčom k uspokojeniu poslucháča. Človek na koncerte, aj keď možno spitý ako bomba, je schopný vnímať a cítiť. Prečo mu to nepodať tak, aby si to uvedomil, aby ráno nemal svalovicu v krku, pošliapané nohy, v triku diery po cudzích cigaretách a aby aj v hluku našiel harmónie? Striedanie ticha a hlasných plôch má niečo do seba. Je to extatické. O to viac, keď nevieš, kedy to príde.
.riešite aj zahraničné koncerty?
Iso: Riešime veľa zahraničných koncertov, aj keď sa to možno nezdá. Pomerne veľa na slovenskú kapelu. Minulý rok sme dali Viedeň, Drážďany, Győr, Budapešť, Cheb, Prahu. Tento rok sme stihli Graz, Brno, České Budějovice a chystáme sa na nejaké ďalšie mestá. Momentálne sme sa však sústredili najmä na nové skladby.
.vnímaš pôsobenie vašej kapely v tejto krajine ako undergroundové? Ak hej, povedz mi, čo si pod tým predstavuješ?
Iso: Vnímam pôsobenie mojej kapely ako veľmi prístupné, no neošúchané. Nehovorím, že sme objavili nové svety alebo čo. Len hráme to, čo počúvame už roky a náhodou to tu nikto predtým nejako obzvlášť silno netlačil. Stavať dnes na undergroundovosti je strašná „geňovina“, nie? Internet zabil všetok underground. Dnes nie je underground ani najzašitejšia pedofilná skupina, počúvajúca ruské ľudovky niekde v pivnici v Rakúsku, nemyslíš?
.čo ti dáva hranie a tvorba? Vieš si bez toho predstaviť život?
Iso: Hranie mi dáva zábavu a plno strašne skvelých chvíľ, strávených s mojimi kamarátmi, dáva mi rozhľad a nových ľudí. Tvorba mi miliónkrát zachránila život. Doslova. Už tak na tom nebazírujem, netlačí ma tak často hudba niekde vnútri. Ale keď sa prederie, je to vždy vec, s ktorou som spokojný.
Iso: Novinka je zrelšia a zložitejšia ako náš prvý album. Podľa mňa je zároveň prístupnejšia a zapamätateľnejšia. Zatiaľ si to len myslím a až čas ukáže, či to tak naozaj je a čo na to ľudia, ktorých náš druhý album bude zaujímať. V každom prípade som naň však hrdý už teraz, pred vydaním a pred finálnymi prácami. Okrem toho album tentoraz vychádza aj na CD, aj na vinyle a trochu inak sme pristupovali aj k nahrávaniu.
.čo sa týka vinylu, na internete ste vyhlásili verejnú zbierku na jeho vydanie. Ako sa tohto nápadu chytili ľudia? Pomáhajú fanúšikovia alternatívnej kapele aj takýmto spôsobom?
Iso: K tomu bude vedieť asi viac povedať Fifo, viem len toľko, že za prvý týždeň sa objavilo na konte 288 dolárov, čo je veľmi príjemné prekvapenie pre každého z nás. Príliš sme to ešte v čase tohto rozhovoru nepromovali a o to viac ma to teší. Ale vyzerá to tak, že fanúšikovia (alebo záujemcovia o nový materiál) tu stále sú a sú ochotní pomôcť.
Fifo: Tu by som dodal len toľko, že v prvom rade nejde o verejnú zbierku v pravom slova zmysle. Verejná zbierka je napríklad na hrad Krásna Hôrka – pošleš peniaze, tie sa použijú na rekonštrukciu a to, že bude hrad po čase znova prístupný, a dobrý pocit, je to, čo z toho „získaš”. U nás ide v podstate skôr o predobjednávkovú kampaň, každý, kto nám pošle nejaké peniaze za ne niečo „predobjednáva”, či už je to album digitálny, na CD, na vinyle, alebo je tričko alebo súkromný koncert. Ide v podstate o to, že nahrať, zmastrovať, vydať album naraz na vinyle, CD a zároveň doplniť merch je jednorazovo finančne hrozne náročné, preto keď môžeme operovať s prostriedkami, ktoré nám ľudia pošlú, je to pre nás jednoduchšie.
.ako by si opísal obdobie, čo sa inšpirácie týka, pred nahrávaním prvej LP, a teraz, počas príprav materiálu na budúci album? Zmenilo sa niečo?
Iso: Čo sa týka kapely, tak sme zrelší. Aspoň sa mi zdá. Hádam to bude počuť aj na novom albume. Pokiaľ ide o nejaké ďalšie zmeny inšpiračné vplyvy, tak musím povedať, že konkrétne mne veľmi pomáha mizéria. Tej som si od posledného leta užil požehnane a kto ma pozná, vie svoje. Na druhej strane mi to pomohlo pri vymýšľaní nového materiálu. Takisto som si rozšíril hudobné obzory o nejaké nové žánre a začal som celkovo inak myslieť. Myslím, že všetci. Väčšinu skladieb v ich základnom tvare, akusticky, som priniesol ja. Nestaviam sa však v žiadnom prípade do pozície nejakého kapelového guru. Daron príde vždy so skvelými rytmami, Fifo nám duní v spodkoch a Adam pridáva skvelé zapamätateľné melódie, takže dokopy to je vždy vec, za ktorou si všetci naplno stojíme. Ten predošlý album bol skôr skúšobný, tento je intímnejší a veľmi scelený.
.chystáte nejakú spoluprácu? Prípadne dočkáme sa aj nejakej spievanej veci?
Iso: Spievanú vec sme mali pripravenú na tento album. Priniesol som ju, žiaľ, neskoro a ani by sa na album nezmestila. Skúsime ju však dokončiť a zahrať na nejakých koncertoch. Je však veľmi, veľmi iná ako ostatné, takže som tak trochu rád, že sa na album nevošla. Spoluprácu nechystáme. Teraz sme sa veľmi intenzívne venovali svojim veciam. Myslím však, že ani do budúcnosti nič nechystáme. Aspoň o ničom neviem.
.s kým by si prípadne v rámci The Ills spolupracoval rád?
Iso: Ak ti mám povedať za seba, tak asi s nikým. Len čo mám vpustiť 5. osobu medzi nás, tak mi to príde neprirodzené. Sme prosto asi príliš zrastení.
.je ťažké sa presadiť na Slovensku s inštrumentálnou hudbou? Ako vás prijímajú médiá alebo promotéri klubov?
Iso: Nie je. To ti poviem rovno. Ale otázka je potom ešte, čo myslíš pod slovom „presadiť“. Ja si nemyslím ani zďaleka, že by sme tu boli nejaká, ani len stredne veľká kapela. Tak je potom trochu smiešne hovoriť o presadení sa. Ale hráme a hráme pomerne veľa. Nehráme len doma. Zahrali sme si s kapelami, ktoré máme radi. Minulý rok sme hrali 25 koncertov a oproti roku 2010 som ani raz nepočul tú čarovne iritujúcu vetu o chýbajúcom speve. Preto si myslím, že mať kapelu, kde nikto nespieva, nie je prehrou. Naopak, je to výzva.
Fifo: K tomu by som dodal toľko, že sa výrazne líši snaha booknuť si turné a byť booknutý niekým. Napríklad sú kluby na Slovensku, ale aj u susedov, ktoré nás vyslovene chceli, tie koncerty boli dobré, bolo o nás postarané, v čom narážam na všetko, od zábavy, úrovne koncertu až po catering, a najmä v tom bolo cítiť, že tie akcie boli nenútené, ale chcené. No zároveň, ak chceš hrať veľa, tak musíš písať strašne veľa mailov, na ktoré ti zväčša nikdy neprídu odpovede, alebo ak hej, tak sú často zamietavé, prípadne z našej strany neodohrateľné. K tejto mravčej práci, ktorú odvádza mailovaním Janka, ktorá bookuje aj iné kapely z vydavateľstva, mám veľký rešpekt, lebo viem, aké je to nevďačné, a preto to nemôže robiť nikto z nás.
.a čo fanúšikovia? Na Slovensku majú ľudia väčšinou v obľube tanečné klubové akcie a vaša hudba je pomalšia a melancholická. Čo by si povedal, že ponúka vaše živé vystúpenie?
Iso: Hudba je preto taká obľúbená, lebo ako každá umelecká činnosť, aj hudba v tebe vyvoláva pocity a dojmy, ktoré nezažiješ pri umývaní riadu alebo po ceste do práce. Nemyslím si, že „hopsa hejsa“ prístup je jediným možným kľúčom k uspokojeniu poslucháča. Človek na koncerte, aj keď možno spitý ako bomba, je schopný vnímať a cítiť. Prečo mu to nepodať tak, aby si to uvedomil, aby ráno nemal svalovicu v krku, pošliapané nohy, v triku diery po cudzích cigaretách a aby aj v hluku našiel harmónie? Striedanie ticha a hlasných plôch má niečo do seba. Je to extatické. O to viac, keď nevieš, kedy to príde.
.riešite aj zahraničné koncerty?
Iso: Riešime veľa zahraničných koncertov, aj keď sa to možno nezdá. Pomerne veľa na slovenskú kapelu. Minulý rok sme dali Viedeň, Drážďany, Győr, Budapešť, Cheb, Prahu. Tento rok sme stihli Graz, Brno, České Budějovice a chystáme sa na nejaké ďalšie mestá. Momentálne sme sa však sústredili najmä na nové skladby.
.vnímaš pôsobenie vašej kapely v tejto krajine ako undergroundové? Ak hej, povedz mi, čo si pod tým predstavuješ?
Iso: Vnímam pôsobenie mojej kapely ako veľmi prístupné, no neošúchané. Nehovorím, že sme objavili nové svety alebo čo. Len hráme to, čo počúvame už roky a náhodou to tu nikto predtým nejako obzvlášť silno netlačil. Stavať dnes na undergroundovosti je strašná „geňovina“, nie? Internet zabil všetok underground. Dnes nie je underground ani najzašitejšia pedofilná skupina, počúvajúca ruské ľudovky niekde v pivnici v Rakúsku, nemyslíš?
.čo ti dáva hranie a tvorba? Vieš si bez toho predstaviť život?
Iso: Hranie mi dáva zábavu a plno strašne skvelých chvíľ, strávených s mojimi kamarátmi, dáva mi rozhľad a nových ľudí. Tvorba mi miliónkrát zachránila život. Doslova. Už tak na tom nebazírujem, netlačí ma tak často hudba niekde vnútri. Ale keď sa prederie, je to vždy vec, s ktorou som spokojný.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.