FILM Príliš mladá noc (Réžia: Olmo Omerzu Česká republika, 2012)
Olmo Omerzu (1984), režisér filmu Príliš mladá noc, je Slovinec z Ľubľane. Prednedávnom doštudoval filmovú réžiu na pražskej FAMU. Ostáva pracovať v Česku, ale kvôli niektorým filmovým projektom sa vracia aj domov. Príliš mladá noc je jeho absolventský film, a nie je to veru príliš optimistická snímka. Skôr mrazivá. Rozpráva o dnešku v malom meste, kde sa toho priveľa nedeje, rozpráva komorný príbeh pätice postáv. Jedna žena, dvaja asi dvanásťroční chlapci, Baluška a Řezáč, a dvaja muži, ktorí sa nápadne typovo podobajú na chlapcov, akoby boli ich vyrastenými, dospelými, budúcimi verziami. Jedna noc – prvá posilvestrovská. Jeden byt – panelákový. Žena Kateřina chce získať staršieho z mužov, David ju však ponúka tomu mladšiemu, Štěpánovi, veď nech si užije, taký je plachý; chlapci sa prizerajú, umožňujú veľkáčom prejaviť sa v plnej paráde. A nie je to veru paráda skvostného druhu. Je to malosť, smútok, nahrádzanie hlbokého plytkým, lásky sexom, životnej nudy krátkodobou zábavou, rodiny čudným chvíľkovým zlepencom, radosti alkoholom a drogou, prekračovanie hraníc bláznovstvom... Celým filmom sa tiahne duch hororovitého dramatického napätia. Ponuré tajomno je nástojčivo prítomné. V jednom z rozhovorov po premiére filmu režisér Olmo Omerzu povedal: „Jako divák mám rád otázky – když je postava přesvědčivá a já nerozumím, proč se tak chová, tak mám s tím filmem jakousi interakci, nutí mě to přemýšlet.“ Príliš mladá noc núti premýšľať.
.zm
KNIHA Michal Ajvaz: Lucemburská zahrada (Druhé město, 2011)
Michal Ajvaz (1949) je spisovateľ a filozof, pričom v jednej aj druhej role je podpísaný pod mnohými knihami. Tá doteraz posledná ‒ Lucemburská zahrada ‒ získala Cenu Magnesia litera 2011. Paul je profesorom filozofie na parížskom lýceu. Jedného letného dňa je sám doma vo veľkom byte pri Luxemburskej záhrade, kde býva so svojou manželkou Simone, ktorá pred chvíľou odišla do práce. Paul si sadá k počítaču, aby si pripravil prednášku o filozofovi Plótinovi. Ruky už má položené na klávesnici, keď v susednom byte zazvoní telefón. To zvonenie sa spätne ukazuje ako ono príslovečné zamávanie motýlích krídel ‒ banálna udalosť, ktorá mení svet. Teda, v tomto prípade iba Paulov svet. Paula totiž zvonenie vyruší ‒ ale len tak, že mykne hlavou a tým, úplne minimálne, aj celým telom. A namiesto slova „plotinos" omylom napíše „okitubis" (ťukal omylom o jednu klávesu vľavo). Tak sa dostane do scifi príbehu Donalda Rossa a následne aj k samotnému Rossovi. Lucemburská zahrada je prešpekulovaný filozofický román, v ktorom však nechýba napätie, ba ani romantika. Je to brilantne napísaný príbeh, ktorého jednotlivé časti sa vždy končia pomyselnými dverami, čo vás vovedú do iného „levelu" (áno, ako v počítačovej hre). Zvláštna kniha o dôležitých veciach, bizarná. Kniha o maskách za maskami, o skutočnosti za skutočnosťou.
.jk
FILM Tady hlídám já (Réžia: Juraj Šajmovič ml., Česká republika, 2012)
Rodinný film, navyše komédia, je náročný „žáner“, veď jeho diváci sú vekovo rozptýlení takmer po celej časovej osi. Deti sa chcú zabaviť, veľkí sa chcú zabaviť, veľkí chcú, aby sa zabavili deti. Tvrdý oriešok. Český film režiséra Juraja Šajmoviča ml. (1966) Tady hlídám já je o tom, ako sa chemička Julia (Jitka Ježková), jej kolega, vedecký pracovník a nastávajúci manžel Věroslav (Vladimír Javorský) a jej neposedná dcérka Kačenka s nerozlučným jazvečíkom Hugom (čo má premilený ľudský hlas) ocitnú na malebnom vidieku, ktorý preverí silu a zodpovednosť dovtedy jestvujúcich partnerských či rodičovských vzťahov a rýchlo započne vzťahy nové, čisté sťa studnička. Lebo na malebnom vidieku ešte žijú malební a správni fešáci, napríklad Ivan (Lukáš Vaculík), oveľa svalnatejší ako pražskí horenosi, čestnejší, pohotovejší, láskavejší a zadumanejší, nepoškvrnení špinavými veľkomestskými praktikami. (Na malebnom vidieku útočisko našli aj opití slovenskí maliari, teda minimálne jeden, ten najradšej súloží v stodole na sene.) Lenže, priveľa hocičoho je jednoducho priveľa. Film Tady hlídám já nás už na plagáte vopred vyzýva, aby sme len poľavili v očakávaniach, keď sám seba nazýva nie rodinnou, ale rovno letnou rodinnou komédiou. Akoby sa tvorcom toho v lete mohlo prepiecť viac než v iné časti roka, ako by sme v lete boli tradične o čosi menej nároční. Neboli sme.
.zm
Olmo Omerzu (1984), režisér filmu Príliš mladá noc, je Slovinec z Ľubľane. Prednedávnom doštudoval filmovú réžiu na pražskej FAMU. Ostáva pracovať v Česku, ale kvôli niektorým filmovým projektom sa vracia aj domov. Príliš mladá noc je jeho absolventský film, a nie je to veru príliš optimistická snímka. Skôr mrazivá. Rozpráva o dnešku v malom meste, kde sa toho priveľa nedeje, rozpráva komorný príbeh pätice postáv. Jedna žena, dvaja asi dvanásťroční chlapci, Baluška a Řezáč, a dvaja muži, ktorí sa nápadne typovo podobajú na chlapcov, akoby boli ich vyrastenými, dospelými, budúcimi verziami. Jedna noc – prvá posilvestrovská. Jeden byt – panelákový. Žena Kateřina chce získať staršieho z mužov, David ju však ponúka tomu mladšiemu, Štěpánovi, veď nech si užije, taký je plachý; chlapci sa prizerajú, umožňujú veľkáčom prejaviť sa v plnej paráde. A nie je to veru paráda skvostného druhu. Je to malosť, smútok, nahrádzanie hlbokého plytkým, lásky sexom, životnej nudy krátkodobou zábavou, rodiny čudným chvíľkovým zlepencom, radosti alkoholom a drogou, prekračovanie hraníc bláznovstvom... Celým filmom sa tiahne duch hororovitého dramatického napätia. Ponuré tajomno je nástojčivo prítomné. V jednom z rozhovorov po premiére filmu režisér Olmo Omerzu povedal: „Jako divák mám rád otázky – když je postava přesvědčivá a já nerozumím, proč se tak chová, tak mám s tím filmem jakousi interakci, nutí mě to přemýšlet.“ Príliš mladá noc núti premýšľať.
.zm
KNIHA Michal Ajvaz: Lucemburská zahrada (Druhé město, 2011)
Michal Ajvaz (1949) je spisovateľ a filozof, pričom v jednej aj druhej role je podpísaný pod mnohými knihami. Tá doteraz posledná ‒ Lucemburská zahrada ‒ získala Cenu Magnesia litera 2011. Paul je profesorom filozofie na parížskom lýceu. Jedného letného dňa je sám doma vo veľkom byte pri Luxemburskej záhrade, kde býva so svojou manželkou Simone, ktorá pred chvíľou odišla do práce. Paul si sadá k počítaču, aby si pripravil prednášku o filozofovi Plótinovi. Ruky už má položené na klávesnici, keď v susednom byte zazvoní telefón. To zvonenie sa spätne ukazuje ako ono príslovečné zamávanie motýlích krídel ‒ banálna udalosť, ktorá mení svet. Teda, v tomto prípade iba Paulov svet. Paula totiž zvonenie vyruší ‒ ale len tak, že mykne hlavou a tým, úplne minimálne, aj celým telom. A namiesto slova „plotinos" omylom napíše „okitubis" (ťukal omylom o jednu klávesu vľavo). Tak sa dostane do scifi príbehu Donalda Rossa a následne aj k samotnému Rossovi. Lucemburská zahrada je prešpekulovaný filozofický román, v ktorom však nechýba napätie, ba ani romantika. Je to brilantne napísaný príbeh, ktorého jednotlivé časti sa vždy končia pomyselnými dverami, čo vás vovedú do iného „levelu" (áno, ako v počítačovej hre). Zvláštna kniha o dôležitých veciach, bizarná. Kniha o maskách za maskami, o skutočnosti za skutočnosťou.
.jk
FILM Tady hlídám já (Réžia: Juraj Šajmovič ml., Česká republika, 2012)
Rodinný film, navyše komédia, je náročný „žáner“, veď jeho diváci sú vekovo rozptýlení takmer po celej časovej osi. Deti sa chcú zabaviť, veľkí sa chcú zabaviť, veľkí chcú, aby sa zabavili deti. Tvrdý oriešok. Český film režiséra Juraja Šajmoviča ml. (1966) Tady hlídám já je o tom, ako sa chemička Julia (Jitka Ježková), jej kolega, vedecký pracovník a nastávajúci manžel Věroslav (Vladimír Javorský) a jej neposedná dcérka Kačenka s nerozlučným jazvečíkom Hugom (čo má premilený ľudský hlas) ocitnú na malebnom vidieku, ktorý preverí silu a zodpovednosť dovtedy jestvujúcich partnerských či rodičovských vzťahov a rýchlo započne vzťahy nové, čisté sťa studnička. Lebo na malebnom vidieku ešte žijú malební a správni fešáci, napríklad Ivan (Lukáš Vaculík), oveľa svalnatejší ako pražskí horenosi, čestnejší, pohotovejší, láskavejší a zadumanejší, nepoškvrnení špinavými veľkomestskými praktikami. (Na malebnom vidieku útočisko našli aj opití slovenskí maliari, teda minimálne jeden, ten najradšej súloží v stodole na sene.) Lenže, priveľa hocičoho je jednoducho priveľa. Film Tady hlídám já nás už na plagáte vopred vyzýva, aby sme len poľavili v očakávaniach, keď sám seba nazýva nie rodinnou, ale rovno letnou rodinnou komédiou. Akoby sa tvorcom toho v lete mohlo prepiecť viac než v iné časti roka, ako by sme v lete boli tradične o čosi menej nároční. Neboli sme.
.zm
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.