Tenis ma ničí
V detstve som hral tenis súťažne, teraz je to záľuba, ale keď dokrivkám na dvorec, tak som schopný hrať päťkrát týždenne. Súperím so skvelými tenistami, so začiatočníkmi aj so stenou. Malo by to byť ozdravujúce, prospievajúce psychike aj fyzičke, ale mňa to ničí. Nemôžem zohnúť ruku, v kolene mi chýba väz, som celý doráňaný. Trpím, ale hrám aj napriek bolesti, beriem to ako očistný proces. Keď sa mi podarí uspieť s cudzou raketou, s polozlomenou rukou a v teplákoch z minulého tisícročia, to je pre mňa najväčšie víťazstvo.
Krotím sa
Niekto chudne do plaviek, ja chudnem, aby mi plavky vôbec bolo vidno. Chudnem a priberám celý život, stále v rámci kategórie tučný, takže to nikto ani nezistí. Som z Kremnice, plebejský typ, čím viac je toho na tanieri, tým lepšie. Najradšej mám sladké, keď stratím kontrolu, som schopný kupovať čokolády na kilá, ale žiadne čierne, horké s 89 % kakaa, mne treba veľa cukru a tuku. Belgické pralinkárne, to je pre mňa len balíček prvej pomoci, keď po ceste nič iné nie je.
Fascinuje ma
Mám rád umelé kvety, fascinujú ma tie najdokonalejšie napodobeniny. Keď prídem do obchodu, kde ich predávajú, vždy si musím niečo odniesť domov. Neviem, prečo to tak je, všetky tie výhrady o gýči a falošnosti beriem, ale aj tak ich mám rád.
Korigujem sa
Keď dopíšem maily, som nútený ich po sebe čítať a škrtať slová ako prosím vás, ďakujem, prepáčte. Som v mailoch prehnane slušný, zamotaný v čiarkach a ospravedlneniach, až ma to niekedy štve, lebo si píšem aj s ľuďmi, ktorí si toľko úcty nezaslúžia. Musím sám seba korigovať. SMS-ky však píšem strašne pomaly, takže tam som stručný a neslušný.
Pozdravujem banky
Som fanúšik veľkých obchodov s výtvarnými potrebami. V okolí je vlastne len jeden, v Rakúsku. Regulárny hangár plný štetcov, farieb, skicárov, plátien, rámov, kníh. Nemám však problém ustrážiť sa pri nakupovaní, strážia ma banky. Nefunguje mi tam totiž žiadna platobná karta. Musím si pred nákupom pripraviť hotovosť a snažiť sa nakúpiť v rámci nej. Takmer vždy to prešvihnem, a robím si hanbu v rade pri pokladni, keď z vozíka vraciam polovicu vecí, presahujúcich môj badžet.
Strihám sa sám
Často si rozpúšťam vlasy, lebo mi gumička prekáža, najradšej by som ich mal stále rozpustené ako moji obľúbení mušketieri, ale keď mi lezú do úst a do očí, mám ich už dookola omotané okolo hlavy, tak si zopnem cop na temene hlavy a odstrihnem tak 20 cm. Nemám však rád na sebe fešácke účesy, to som radšej ostrihaný dohola. V puberte ma stále niekto presviedčal, že dlhé vlasy dobrým zväzákom nesvedčia, a mal pravdu.
Lenivý som nevýtvarne
Práca ma vyslovene teší, na ňu nie som lenivý, ale vymeniť žiarovku, to nie, mám ju položenú vedľa lampy, tá si ešte počká. Mám ateliér so záhradou a tá ma hrozne vyrušuje, lebo ju treba kosiť. Už pred rokmi som rezignoval na polievanie a šľachtenie, takže je tam púpavovitá tráva. Som rád, keď neprší, vtedy tak veľmi nerastie. Často vchádzam do ateliéru a vidím – trištvrtemetrová tráva. Tak čo, budem maľovať alebo kosiť? Tráva to ešte chvíľu vydrží.
V detstve som hral tenis súťažne, teraz je to záľuba, ale keď dokrivkám na dvorec, tak som schopný hrať päťkrát týždenne. Súperím so skvelými tenistami, so začiatočníkmi aj so stenou. Malo by to byť ozdravujúce, prospievajúce psychike aj fyzičke, ale mňa to ničí. Nemôžem zohnúť ruku, v kolene mi chýba väz, som celý doráňaný. Trpím, ale hrám aj napriek bolesti, beriem to ako očistný proces. Keď sa mi podarí uspieť s cudzou raketou, s polozlomenou rukou a v teplákoch z minulého tisícročia, to je pre mňa najväčšie víťazstvo.
Krotím sa
Niekto chudne do plaviek, ja chudnem, aby mi plavky vôbec bolo vidno. Chudnem a priberám celý život, stále v rámci kategórie tučný, takže to nikto ani nezistí. Som z Kremnice, plebejský typ, čím viac je toho na tanieri, tým lepšie. Najradšej mám sladké, keď stratím kontrolu, som schopný kupovať čokolády na kilá, ale žiadne čierne, horké s 89 % kakaa, mne treba veľa cukru a tuku. Belgické pralinkárne, to je pre mňa len balíček prvej pomoci, keď po ceste nič iné nie je.
Fascinuje ma
Mám rád umelé kvety, fascinujú ma tie najdokonalejšie napodobeniny. Keď prídem do obchodu, kde ich predávajú, vždy si musím niečo odniesť domov. Neviem, prečo to tak je, všetky tie výhrady o gýči a falošnosti beriem, ale aj tak ich mám rád.
Korigujem sa
Keď dopíšem maily, som nútený ich po sebe čítať a škrtať slová ako prosím vás, ďakujem, prepáčte. Som v mailoch prehnane slušný, zamotaný v čiarkach a ospravedlneniach, až ma to niekedy štve, lebo si píšem aj s ľuďmi, ktorí si toľko úcty nezaslúžia. Musím sám seba korigovať. SMS-ky však píšem strašne pomaly, takže tam som stručný a neslušný.
Pozdravujem banky
Som fanúšik veľkých obchodov s výtvarnými potrebami. V okolí je vlastne len jeden, v Rakúsku. Regulárny hangár plný štetcov, farieb, skicárov, plátien, rámov, kníh. Nemám však problém ustrážiť sa pri nakupovaní, strážia ma banky. Nefunguje mi tam totiž žiadna platobná karta. Musím si pred nákupom pripraviť hotovosť a snažiť sa nakúpiť v rámci nej. Takmer vždy to prešvihnem, a robím si hanbu v rade pri pokladni, keď z vozíka vraciam polovicu vecí, presahujúcich môj badžet.
Strihám sa sám
Často si rozpúšťam vlasy, lebo mi gumička prekáža, najradšej by som ich mal stále rozpustené ako moji obľúbení mušketieri, ale keď mi lezú do úst a do očí, mám ich už dookola omotané okolo hlavy, tak si zopnem cop na temene hlavy a odstrihnem tak 20 cm. Nemám však rád na sebe fešácke účesy, to som radšej ostrihaný dohola. V puberte ma stále niekto presviedčal, že dlhé vlasy dobrým zväzákom nesvedčia, a mal pravdu.
Lenivý som nevýtvarne
Práca ma vyslovene teší, na ňu nie som lenivý, ale vymeniť žiarovku, to nie, mám ju položenú vedľa lampy, tá si ešte počká. Mám ateliér so záhradou a tá ma hrozne vyrušuje, lebo ju treba kosiť. Už pred rokmi som rezignoval na polievanie a šľachtenie, takže je tam púpavovitá tráva. Som rád, keď neprší, vtedy tak veľmi nerastie. Často vchádzam do ateliéru a vidím – trištvrtemetrová tráva. Tak čo, budem maľovať alebo kosiť? Tráva to ešte chvíľu vydrží.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.