Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mugabe, hanba OSN

.časopis .profil

Organizácia spojených národov už vyrobila dosť škandálov. Ten najčerstvejší nesie meno Robert Mugabe. Diktátor s krvavými rukami, ktorého si OSN vybrala za medzinárodného vyslanca pre cestovný ruch. Niekto má asi veľmi krátku pamäť.

Mugabe, ktorý má momentálne zákaz cestovať do USA aj do štátov EÚ, má vo svete propagovať cestovný ruch. Zákaz vstupu nedostal za maličkosti, ale za dlhodobé porušovanie najzákladnejších ľudských práv občanov svojej krajiny.
Za vyše tri desaťročia Mugabeho vlády sa Zimbabwe dostalo z pomerne prosperujúcej krajiny na úroveň, keď nie je schopné zabezpečovať základné prežitie svojich obyvateľov. A hoci sa už viackrát zdalo, že prezident bude musieť opustiť vysokú politiku, pokročilý osemdesiatnik Robert Mugabe zostáva v kresle. Aj proti vôli väčšiny voličov.
Robert Mugabe sa narodil v roku 1924 pri jezuitskej misii v Kutame, keď sa ešte Zimbabwe nazývalo Južná Rodézia a bolo koló - niou Veľkej Británie. Robert mal dvoch starších bratov, obaja však zomreli ešte predtým, ako dosiahol dospelosť. Po smrti najstaršieho syna sa otec rodiny už nespamätal. Žiaľ a nezhody ho priviedli k tomu, že opustil manželku aj zvyšné deti, odsťahoval sa a vzal si inú ženu. S ňou splodil ešte troch potomkov.
Matka ďalej vychovávala Roberta a jeho mladšieho brata Donata. V Robertovi sa doslova videla aj preto, že chlapec veľa čítal, bol učenlivý a prejavoval vysokú inteligenciu. Talent komunikovať s ľuďmi sa mu však vyhol. Najradšej trávil čas s matkou alebo s kňazmi z misie. A s knihami. Matka podporovala všetky jeho ambície, pretože bola presvedčená, že raz z neho vyrastie veľký človek, vodca. Utvrdzovali ju v tom pochvalné reakcie okolia. A kým Robert bol nespoločenský, jeho mladší brat Donato bol úplný samotár.

.očakávania plné nádejí
Robert Mugabe vyštudoval jezuitské školy, vzdelanie zakončil na exkluzívnej Kutama College, takže získal učiteľskú kvalifikáciu. V štúdiu však pokračoval ešte v Južnej Afrike a diaľkovo aj na University of London, ktorá mu udelila tituly z práva a prírodných vied. Ambície ho neopúšťali a okrem učiteľstva sa začal venovať politike. V roku 1960 vstúpil do Národnej demokratickej strany (NDP), ktorú vtedajší prezident Ian Smith neskôr zakázal.
Mugabe sa potom stal členom strany ZANU, ktorá bola ovplyvnená aj ideami marxizmu a maoizmu. Vnútorné šarvátky na rodézskej politickej scéne viedli k nepokojom, počas ktorých sa proti sebe obrátili bojovníci proti britskej koloniálnej vláde. Vláda po vraždách a rabovaní zatkla hlavné postavy antikolonialistickej politiky, medzi nimi aj Mugabeho. Nebolo to nič pre slabé povahy. Vo väzení sa tlačilo na jednej cele šesť ľudí a množstvo potkanov. Boj za nezávislosť však napokon priniesol to, po čom túžila černoš ská väčšina v Rodézii – samostatnosť a rovnoprávnosť. Belošská menšina musela odovzdať moc. Prezidentom sa po voľbách stal práve Mugabe, vtedy už rešpektovaná postava na domácej i medzinárodnej politickej scéne. Zdalo sa, že Rodéziu, premenovanú na Zimbabwe, čakajú lepšie časy.
Prispievala k tomu aj osoba lídra. Robert Mugabe, ktorého meno sa dnes spája s krutovládou, bol vtedy iný. Aspoň Západ doňho vkladal veľké nádeje. Muž s britským vzdelaním, civilizovanými spôsobmi, inteligentný štátnik a obhajca ľudských práv, sa dokonca zaviazal, že prestane presadzovať marxistické teórie a ponechá hospodárstvo krajiny slobodné.
Ako sa postupne ukázalo, bola to relatívna sloboda. Pritvrdzovanie politiky začal Mugabe viditeľne praktizovať už niekoľko rokov po svojom zvolení. Tento politický solitér prejavil svoju malú empatiu pre ľudské osudy, ako aj nesmiernu prchkosť a neochotu akceptovať iný názor. Hoci pôvodne sľuboval voľnosť podnikania pre bielych farmárov, hoci vo svojej vláde mal spočiatku aj belošských ministrov, ktorých rady počúval, časom sa obrátil o 180 stupňov. Potláčal opozíciu a nadovšetko nedôveroval bielym obyvateľom. Najmä belošskí farmári však boli motorom ekonomiky. A to ho trápilo.
Od roku 2000 už nemohol nik pochybovať, aké má úmysly. Vtedy spustil takzvanú pozemkovú reformu, teda vyvlastňovanie pôdy bielych farmárov a jej odovzdávanie černochom. Mugabeho politika spôsobila katastrofálne zníženie produktivity a hlad. Až to napokon rozhorčilo aj väčšinu tých, ktorí ho roky verne podporovali. Voliči vo voľbách v roku 2008 rozhodli, že radšej než Mugabeho uvidia na prezidentskom poste kandidáta opozície Morgana Tsvangiraia. Tsvangirai prvé kolo volieb vyhral, na to druhé si však už Mugabe dal lepší pozor a výsledky rovno sfalšoval.

.muž, čo zničil vlastný národ
Vláda tvrdej ruky, ktorú zaviedol, stiahla jeho krajinu tam, kde je teraz: v Zimbabwe je priemerná dĺžka života 51 rokov, je tam katastrofálna zdravotná starostlivosť (len tri nemocničné lôžka na tisíc obyvateľov) a hlad. V roku 2009 sa zavedenie dolára stalo hradbou proti hyperinflácii, ani zďaleka však neukončilo problémy. Väčšinu potravín Zimbabwe, kedysi také produktívne, dnes dováža zo zahraničia. Až 68 percent obyvateľov stále žije pod hranicou chudoby. Kým Robert Mugabe neodstúpi, na čo ho zrejme donúti len smrť, Zimbabwe nič lepšie ani nečaká.
Mugabe sa nielen nemal stať vyslancom OSN pre cestovný ruch, ale práve naopak, OSN malo tohto diktátora už dávno verejne odsúdiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite